SARS
| SARS | |
 Elektrónový mikrograf viriónu koronavírusu SARS | |
| Klinický obraz | |
|---|---|
| Priebeh | kašeľ, horúčka, dýchavičnosť, bolesť svalov a kĺbov, únava |
| Príčina | vírus SARS-CoV-1 |
| Postihnutý systém | dýchacie cesty |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
SARS alebo ťažký akútny respiračný syndróm (z angl. severe acute respiratory syndrome) je vírusové respiračné ochorenie zoonotického pôvodu, ktoré spôsobuje vírus (zároveň kmeň vírusu) z čeľade koronavírusy, ktorý sa volá koronavírus 1 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm (skr. SARS-CoV-1 alebo SARS-CoV v užšom zmysle), a ktorý patrí (spolu napr. s kmeňom SARS-CoV-2) do druhu SARSr-CoV(=SARS-CoV v širšom zmysle). Syndróm spôsobil epidémiu SARS v rokoch 2002 až 2004. Bolo nakazených viac ako 8 000 ľudí z 29 rôznych krajín a území a najmenej 774 ľudí zomrelo na celom svete.[1] Koncom roku 2017 čínski vedci vystopovali vírus na prenášačov cez ázijský cibetkovitý druh musang škvrnitý (Paradoxurus hermaphroditus) na jaskynné netopiere rodu podkovár (Rhinolophus) v čínskej provincii Jün-nan.[2]
SARS bolo pomerne zriedkavé ochorenie; na konci epidémie v júni 2003 bol výskyt 8 422 prípadov s hrubou mierou úmrtnosti (CFR) 11%.[3] Od roku 2004 neboli na celom svete hlásené žiadne prípady SARS-CoV-1.[4] Od roku 2020 sa SARS-CoV-1 považuje za vyhubený u ľudí, ale keďže vírus infikuje aj zvieratá, je možné, že sa v budúcnosti znovu objaví.[5]
Symptómy[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi hlavné symptómy patrí horúčka nad 38 °C, bolesť hlavy a svalov, pneumónia. Vírus sa prenášal blízkym fyzickým kontaktom (dotyk) a vzduchom (kašeľ, kýchanie).[6]
Priemerná inkubačná lehota pre SARS je 4 až 6 dní, aj keď zriedka to môže byť len 1 deň alebo až 14 dní. SARS-CoV je najinfekčnejší u ťažko chorých pacientov, k tomu zvyčajne dochádza počas druhého týždňa ochorenia. Toto oneskorené infekčné obdobie znamenalo, že karanténa bola vysoko efektívna; ľudia, ktorí boli izolovaní pred piatym dňom svojej choroby, zriedka prenášali túto chorobu na ostatných.[7]
Liečba[upraviť | upraviť zdroj]
Zatiaľ neexistuje žiadny liek alebo ochranná vakcína (2020) proti SARS, ktorá by sa preukázala ako bezpečná a účinná pre ľudí, aj keď vírus SARS-CoV-2 prinútil vedcov k ďalšiemu vývoju mRNA vakcín, ktoré boli vyvíjané už po roku 2003.[8][9] Liečba SARS je hlavne podporná s antipyretikami, doplnkovým kyslíkom a podľa potreby mechanickou ventiláciou. Aj keď sa ribavirín bežne používa na liečbu SARS, zdá sa, že má malý alebo žiadny vplyv na SARS-CoV a nemá žiadny vplyv na pacientove výsledky.[10] V súčasnosti neexistuje dokázaná antivírusová liečba. Medzi testované látky patrí ribavirín, lopinavir, ritonavir, interferón typu I, ktoré doteraz nepreukázali žiadny rozhodujúci príspevok k priebehu ochorenia.[11] Podávanie kortikosteroidov odporúča British Thoracic Society/British Infection Society/Health Protection Agency u pacientov s ťažkým ochorením a saturáciou krvi kyslíkom < 90 %.[12] Antibiotiká sa používajú na liečbu sekundárnej bakteriálnej infekcie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severe acute respiratory syndrome na anglickej Wikipédii.
- ↑ How SARS terrified the world in 2003, infecting more than 8,000 people and killing 774 [online]. businessinsider.com, [cit. 2021-04-07]. Dostupné online.
- ↑ WANG, Ning. Serological Evidence of Bat SARS-Related Coronavirus Infection in Humans, China. Virologica Sinica, 2018, s. 104–107. Dostupné online. DOI: 10.1007/s12250-018-0012-7. PMID 29500691.
- ↑ SARS: epidemiology. Respirology, November 2003, s. S9-14. DOI: 10.1046/j.1440-1843.2003.00518.x. PMID 15018127.
- ↑ SARS (severe acute respiratory syndrome) [online]. UK National Health Service, 3 October 2014. Dostupné online. Archivované 2016-03-11 z originálu.
- ↑ Emerging Pandemic Diseases: How We Got to COVID-19. Cell, September 2020, s. 1077–1092. DOI: 10.1016/j.cell.2020.08.021. PMID 32846157.
- ↑ SERRADELL, Joaquima. SARS. [s.l.] : Chelsea House, 2010. 117 s. ISBN 978-1-60413-239-7.
- ↑ Consensus document on the epidemiology of severe acute respiratory syndrome (SARS) [online]. WHO, 2003, [cit. 2021-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Development of SARS vaccines and therapeutics is still needed. Future Virology, January 2013, s. 1–2. DOI: 10.2217/fvl.12.126. PMID 32201503.
- ↑ SARS (severe acute respiratory syndrome) [online]. 19 October 2017. Dostupné online. Archivované 2020-03-09 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Harrison's Internal Medicine, 17th ed.. [s.l.] : Parisianou Publications. S. 1129–1130.
- ↑ SARS: systematic review of treatment effects. PLOS Medicine, September 2006, s. e343. DOI: 10.1371/journal.pmed.0030343. PMID 16968120.
- ↑ Hospital management of adults with severe acute respiratory syndrome (SARS) if SARS re-emerges--updated 10 February 2004. The Journal of Infection, July 2004, s. 1–7. DOI: 10.1016/j.jinf.2004.04.001. PMID 15194240.