STS-124

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:10, 8. jún 2008, ktorú vytvorila Eryn Blaireová (diskusia | príspevky) (→‎EVA-2: upresnenie)
 Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom.
Údaje sa počas letu môžu zmeniť.
STS-124
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-124
COSPAR ID:2008-027A
Raketoplán:Discovery
Posádka:7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 31. máj 2008
Pristátie: 13. jún 2008 (plánované)
Trvanie: 13 dní (plánované)
Apogeum:315 km
Perigeum:270 km
Hmotnosť:2 063 093 kg (pri štarte)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Chamitoff, Fossum, Ham, Kelly, Nybergová, Garan a Hošide
Zľava doprava: Chamitoff, Fossum, Ham, Kelly, Nybergová, Garan a Hošide
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-123 STS-125
Odpojenie motorov SRB od nádrže ET nasnímané kamerou zo Zeme

STS-124 je montážna misia raketoplánu Discovery k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), ktorá odštartovala 31. mája 2008, hneď v prvom plánovanom termíne štartu.[1] Po dokončení tejto mise zostane ešte osem letov v rámci programu Space Shuttle, ktorý má byť ukončený v roku 2010. Do tohto počtu nie sú započítané dva zatiať nepotvrdené zásobovacie lety.[1]

Posádka

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Nový člen posádky ISS (expedícia 17)

Vracajúci sa člen posádky ISS (expedícia 17)

Ciele mise

STS-124 je montážna misia k Medzinárodnej vesmírnej stanici označovaná 1J. Je druhým z troch letov, ktoré k stanici dopravia komponenty japonského laboratória Kibó. Prebehli dva výstupy do kozmu, pri ktorých bola nainštalovaná hlavná časť laboratória - pretlakový modul PM a manipulačné zariadenie JEMRMS pre obsluhu vonkajšej plošiny. Logistický modul ELM-PS dopravený na stanicu pri predchádzajúcej misii STS-123 bol presunutý z horného portu Harmony na horný port pretlakového modulu PM.[3]

Ďalšou úlohou misie je výmena člena stálej posádky stanice - Garretta Reismana nahradí Gregory Chamitoff.

Užitočné zaťaženie

  • spojovací uzol ODS (Orbiter Docking System) slúžiaci na pripojenie raketoplánu k Medzinárodnej vemsírnej stanici
  • 2 skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) na výstup do otvoreného priestoru
  • japonský robotický manipulátor
  • japonský pretlakový modul laboratória Kibó PM (Pressurized Module)

Priebeh letu

Štart

Raketoplán Discovery odštartoval 31. mája 2008 v čase 21:02:12 UT zážihom motorov SRB. 36 sekúnd po štarte bol ťah hlavných motorov SSME znížený a o ďalších 12 sekúnd opäť zvýšený na 104,5%. V čase T +02:04 sa od komplexu oddelili štartovacie motory SRB, ktoré potom na padákoch pristáli v Atlantickom oceáne. Približne 18 sekúnd po odhodení SRB bol pozorovaný veľký úlomok izolačnej peny z nádrže ET, ktorý podľa záznamov orbiter nezasiahol. 34 sekúnd po odhodení SRB boli pozorované ďalšie menšie úlomky. [4] V čase T +08:32 došlo k vypnutiu hlavných motorov SSME, tento manéver je označovaný ako MECO. O osem sekúnd neskôr došlo k odhodeniu nádrže ET, ktorá zanikla v atmosfére. Raketoplán sa pohyboval po suborbitálnej dráhe vo výške 57-230 km. V čase T +37:37 bol Discovery navedený na obežnú dráhu 164-sekundovým manévrom motormi OMS (Orbital Maneuvering System). V priebehu navádznia na dráhu došlo k závade na záložnej ovládacej elektronike vychylovánia ľavého motoru OMS, ale primárna pracovala dobre. [5]

Ako sa neskôr ukázalo, počas štartu došlo k poškodeniu štartovacej rampy 39-A. Na pravej strane kanálu pre odvod spalín z motoru SRB bolo zničených niekoľko betónových panelov a obvodového plotu. Žiaruvzdorné panely a betónové tvárnice boli poškodené alebo vytrhané a rozmetané po okolí. Príčina poškodenia zatiaľ nie je známa.

Orbitálne parametre

Dátum (epocha) inklinácia apogeum perigeum doba obehu
31. mája 51,63° 314 km 231 km 89,96 minút
1. júna 51,65° 324 km 311 km 90,88 minút [6]

Stíhanie ISS

O 21:52 UT mohla byť zahájená kontrola systémov družicového stupňa a v čase okolo 22::30 UT sa otvorili dvere do nákladového priestoru. Nasledovalo oživenie manipulátoru SRMS (Shuttle Remote Manipulator System) a previerky jeho funkcie. V čase 23:58:00 UT sa konal prvý kotrekčný manéver motormi OMS. Raketoplán Discovery stíhal Medzinárodnú vemsírnu stanicu rýchlosťou približne 100 km za obeh. Podrobná kontrola tepelného štítu Discovery nebude môcť počas približovacej fázy prebehnúť, pretože z dôvodu priveľkého nákladu pri tejto misii raketoplán nie je vybavený nástavcom OBSS. Predbežná kontrola bola teda vykonaná len za pomoci kamery na manipulátore RMS a podrobná kontrola prebehne až po vyzdvihnutí OBSS na ISS, kde ho zanechala predchádzajúca misia. [4] Počas predbežnej kontroly posádka nenašla žiadne poškodenie.

Raketoplán Discovery sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou 2. júna v čase 20:03 SELČ. Po kontrole hermetickosti spoja boli v čase 21:36 SELČ otvorené prielezy medzi raketoplánom a stanicou a obe posádky sa stretli. Po privítaní a bezpečnostnom školení astronauti preniesli skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) a náradie a pomôcky pre výstup do otvoreného priestoru z Discovery na ISS. Tiež bola vymenená špeciálne tvarovaná výplň kresiel medzi raketoplánom Discovery a transportnou loďou Sojuz TMA-12, ktorá slúži na ISS ako záchranný prostriedok v prípade núdze. Tým sa Gregory Chamitoff stal oficiálne členom posádky ISS a Garrett Reismanaň členom posádky raketoplánu.

Modul Kibó po pripojení k stanici

EVA-1

Prvý výstup do otvoreného priestoru s označením EVA-1 sa začal 3. júna. Absolvovala ho dvojica astronautov Garan a Fossum a cieľom výstupu bolo pripraviť japonský modul JEM PM na spojenie s ISS. Výstup sa začal s oneskorením v čase 18:22 SELČ. Astronauti najprv premiestnili nástavec OBSS z ISS do nákladového priestoru raketoplánu. Staničný manipulátor sa premiestnil na modul Harmony, aby tým umožnil neskoršie prenesenie modulu JEM PM. Fossum a Garan z modulu JEM PM odpojili káble dočasného vykurovania a zložili tepelné kryty a štartovacie poistky. Potom sa venovali inšpekcii rotačného spoja SARJ-S3. Medzitým sa začalo vyťahovanie laboratórneho modulu JEM PM z nákladového priestoru raketoplánu Discovery. 4. júna v čase 01:01 SELČ bol japonský modul JEM PM bezpečne pripojený k modulu Harmony a stal sa súčasťou stanice ISS. Ide o najväčší hermetizovaný modul stanice. [4] Výstup EVA-1 skončil v čase 01:10 SELČ po 6 hodinách a 48 minútach.

Po skončení prvého výstupu bola zahájená prvá fáza zamykania zámkov spojovacieho uzla CBM (Common Berthing Mechanism) medzi modulmi Harmony a Kibó. Kamera v spojovacom uzle bola vypojená a demontovaná, následne sa začala kontrola hermetickosti priechodu medzi dvojicou modulov. 4. júna pokračovalo prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. V čase 20:52 UT bol po prvýkrát otvorený prielez medzi modulmi Harmony a Kibó PM a posádka mohla po prvýkrát vstúpiť do modulu Kibó a oživovať jeho systémy. V priebehu dňa Oleg Kononenko úspešne nainštaloval novú pumpu do poškodenej toalety v module Zvezda (ktorá nefungovala od 21. mája a po provizórnej oprave mala zníženú funkčnosť).

EVA-2

5. júna v čase 15:32 UT Garan a Fussum vystúpili do otvoreného priestoru po druhýkrát. Najprv na modul Kibó nainštalovali prednú a zadnú kameru televízneho systému. Potom odstránili ochranné kryty a tepelnú izoláciu z dielov japonského robotického manipulátoru. Potom pripravili horný spojovací uzol ACBM (Active Common Berthing Mechanism) modulu Kibó na pripojenie prvej časti modulu Kibó ELM (Experiment Logistics Module), ktorý bol na ISS privezený pri predchádzajúcej misii raketoplánu Atlantis. Po splnení tejto úlohy ešte pripravili výmenu nádrže NTA (Nitrogen Tank Assembly) so stlačeným dusíkom na plošině ESP-3 (External Stowage Platform), vyzdvihli televíznu kameru CP9, ktorá mala vadnú napájaciu jednotku, odpojili staničný manipulátor od modulu Kibó a nainštalovali ovládací panel CPA (Control Panel Assembly). Fossum pred koncom výstupu ešte vykonal inšpekciu bezproblémového spoja SARJ-P3 a zistil, že na rozdiel od spoja SARJ-S3 nevykazuje žiadne známky poškodenia. Výstup ukončili v čase 22:02 UT po 7 hodinách a 11 minútach.

6. júna prebehla inšpekcia tepelného štítu raketoplánu, pokračovalo prenášanie nákladu a vestibul medzi modulmi Kibó ELM a Harmony. V čase 18:02 UT staničný manipulátor SSRMS (Space Station Remote Manipulator System) uchopil modul Kibo ELM. Spojovací uzol medzi Harmony a Kibo ELM sa rozpojil a staničný manipulátor preniesol Kibo ELM k modulu Kibo PM. V čase 19:37 UT sa moduly spojili na uzle ACBM a potom prebehla kontrola hermetickosti spoja.

Galéria

  • Posádka Discovery pred simulátorom letu raketoplánu
    Posádka Discovery pred simulátorom letu raketoplánu
  • Japonský modul Kibó
    Japonský modul Kibó
  • Príchod raketoplánu Discovery na rampu 39-A
    Príchod raketoplánu Discovery na rampu 39-A
  • Štart
    Štart
  • Štart
    Štart
  • Štart
    Štart
  • Štart nasnímaný kamerou "s rybým okom"
    Štart nasnímaný kamerou "s rybým okom"
  • Modul Kibó PM na staničnom manipulátore
    Modul Kibó PM na staničnom manipulátore
  • Vnútorný priestor modulu Kibó PM
    Vnútorný priestor modulu Kibó PM
  • Mike Fossum počas druhého výstupu do kozmu
    Mike Fossum počas druhého výstupu do kozmu

Zdroje

Referencie

  1. ↑ a b Consolidated Launch Manifest [online]. NASA, 2007, [cit. 2008-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ NASA Assigns Crew for Shuttle Mission to Install Japanese Lab [online]. NASA, 2007, [cit. 2008-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ STS-124: Mission Information [online]. NASA, 2008, [cit. 2008-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c STS-124 Průběžné info [online]. [Cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ 2008-027A - STS 124 [online]. [Cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ 2008-027A - STS 124 [online]. [Cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-124

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=STS-124&oldid=1629552“