Safvet-beg Bašagić

	Safvet-beg Bašagić
	bosniansky básnik, spisovateľ, novinár, prekladateľ, historik a politik
Narodenie	6. máj 1870; Nevesinje, Bosna a Hercegovina
Úmrtie	9. apríl 1934 (63 rokov); Sarajevo, Bosna a Hercegovina
Alma mater	Viedenská univerzita
Rodičia	Ibrahim-beg Bašagić, Almasa
Manželka	Fahrija Bašagić (1912 - z. 1925)
Deti	5
Odkazy
Commons	Safvet-beg Bašagić
	Biografický portál

Safvet-beg Bašagić (* 6. máj 1870, Nevesinje, Bosna a Hercegovina – † 9. apríl 1934, Sarajevo) bol bosniansky básnik, spisovateľ, novinár, prekladateľ, historik, politik a kultúrny organizátor.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1882 sa spoločne s rodinou presťahoval do Sarajeva, kde rokoch 1885-1895 študoval na gymnáziu. Medzi rokmi 1895-1899 navštevoval Viedenskú univerzitu, odbory orientálne jazyky a históriu. Písať poéziu začal už počas štúdií na gymnáziu, ale jeho prvotina Trofanda iz hercegovačke dubrave (Ranné ovocie z hercegovského hája) vyšla až v roku 1896 v Záhrebe. V tejto dobe napísal aj prvé eseje o bosnianskej histórii. V roku 1900 založil spoločne s Edhemom Mulabdićom a Osmanom Nuri Hadžićom noviny Behar (Kvet).

V rokoch 1900-1906 bol profesorom arabského jazyka na sarajevskom Veľkom gymnáziu. V roku 1903 založil klub Gajret (Pomoc), krátko potom kluby El-Kamer (Mesiac) a Muslimanski klub (Moslimský klub). V roku 1907 vydával noviny Ogledalo (Zrkadlo). O rok neskôr sa vrátil opäť do Viedne, aby dokončil dizertačnú prácu na tému Bosniaci a Hercegovci v islamskej literatúre, ktorú predložil v roku 1910. V rovnakom roku bol vymenovaný za člena Bosnianskeho saboru (Parlamentu), kde po smrti Ali-bega Firdusa obsadil miesto predsedu. Na tomto mieste zotrval až do pádu rakúsko-uhorskej monarchie. Od roku 1919 pracoval ako správca Zemského múzea v Sarajeve. V roku 1927 bol penzionovaný.

V politickej aj literárnej činnosti sa prikláňal k bosniackej vzájomnosti. Je označovaný za zakladateľa a vodcu osobností „bosniacko-moslimskej renesancie" - bosniackeho národného obrodenia.

Zbierka islamských rukopisov[upraviť | upraviť zdroj]

Počas svojho života zbieral islamské rukopisy a táto jeho zbierka je dnes uložená v Univerzitnej knižnici v Bratislave. V podobe faksimile je dostupná na webovej stránke knižnice.^[1] Od roku 1997 je zaradená v programe UNESCO Pamäť sveta. Obsahuje 598 rukopisov a 365 tlačených kníh zo 16.-19. storočia. Do fondov knižnice sa dostala kúpou v roku 1924 priamo od Bašagića.

Dokumenty sú dostupné v digitálnych knižniciach

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Historické eseje

Bošnjaci i Hercegovci u Islamskoj književnosti (1912; Bosniaci a Hercegovci v islamskej literatúre)
Gazi Husrevbeg (1907; Biografia Gazi Husrev-bega)
Kratka uputa u prošlost Bosne i Hercegovine (1463-1850)(1900; Stručný úvod do minulosti Bosny a Hercegoviny)
Najstarija Turska vijest o Kosovskom boju (1924; Najstaršia turecká zvesť o Kosovskom boji)
Znameniti Hrvati, Bošnjaci i Hercegovci u Turskoj carevini (1931; Významní Chorváti, Bosniaci a Hercegovci v Tureckej ríši)