Saleius Bassus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Saleius Bassus bol rímsky epický básnik tvoriaci počas vlny nových epických básnikov v období Flaviovcov.

Quintilianus ho označuje za básnického génia, Tacitus v svojom diele Dialogus de oratoribus za excelentného veršotepca. Saleius údajne upadol do chudoby, ale Vespazián ho obdaroval 500 000 sesterciami. Z Bassovho diela sa nič nedochovalo. Býva mu mylne pripisovaná Laus Pisonis (Chvála na Pisona) od neidentifikovaného autora.