Salmo (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Salmo (lat.) je rod z čeľade lososovité. Známe druhy z tohto rodu sú losos atlantický a pstruh morský. Slovenské rodové meno druhov z tohto rodu je v súčasnosti jednak losos pre druh Salmo salar a jednak pstruh pre ostatné druhy. Staršie mali u niektorých autorov všetky druhy slovenské rodové meno losos (napr. losos pstruhovitý sa dnes volá pstruh morský).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ako pôvodné druhy sa vyskytujú v severovýchodnej Severnej Amerike, v severnom Atlantiku, Európe (a blízkom okolí) a európskej Arktíde.[1]

Patria sem jednak morské sťahovavé (čiže andromné) druhy, t.j. ryby z mora, ktoré sa na rozmnožovanie sťahujú do sladkých vôd, napr. losos obyčajný a morská forma pstruha morského, a jednak stálosladkovodné druhy, napr. Salmo letnica, Salmo marmoratus, Salmo ischchan atď.[2]

Druhy na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytujú druhy pstruh morský (Salmo trutta v novšom zmysle) a pstruh čiernomorský (Salmo labrax), v minulosti aj losos atlantický (Salmo salar)[3]; podľa niektorých názorov sa však pstruh čiernomorský (Salmo labrax) dnes už na Slovensku nevyskytuje, lebo všade bol introdukovaný pstruh morský (Salmo trutta v novšom zmysle).[4][5]. Podľa staršej systematiky sa na Slovensku vyskytoval aj pstruh dúhový, ktorý sa dnes ale zaraďuje do rodu Oncorhynchus. O pstruhovi potočnom a jazernom pozri nižšie.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Nelson (2016) uvádza, že sa rod delí na „asi 41 druhov“ (pričom zvláštne okrajové postavenie v systéme majú druhy Salmo (podrod: Acantholingua) ohridanus, Salmo (podrod: Salmothymus) obtusirostris a Salmo (podrod: Platysalmo) platycephalus)[1]. Podobne na stránkach Fishbase v súčasnosti (nov. 2016) rozlišujú 48 recentných druhov[6]:

Z dôvodu veľkej príbuznosti väčšiny z vyššie uvedených druhov sa tieto často zvyknú združovať ako „komplex druhov Salmo trutta“ [25]. Napríklad Pustovrh et al. (2014) rozlišujú v rode Salmo tieto taxóny: druh Salmo salar, komplex druhov Salmo trutta, druh Salmo marmoratus, druh Salmo obtusirostris a druh Salmo ohridanus.[26]

Alternatívne (skôr staršie) sa všetky druhy z vyššie uvedeného zoznamu 48 druhov grupujú do väčších druhov (t.j. predovšetkým je obyčajne komplex druhov Salmo trutta klasifikovaný ako jeden druh Salmo trutta). Napr.:

  • Jonsson a Jonsson (2011) uznávajú pre rod Salmo dva isté druhy (Salmo salar a Salmo trutta) a ako možné (teda sporné) druhy uvádzajú Salmo marmoratus, Salmo carpio, Salmo labrax, Salmo caspius, Salmo ischchan, Salmo ohridanus (Acantholingua ohridana) a Salmo obtusirostris (Salmothymus obtusirostris). Delenie rodu Salmo na desiatky druhov považujú výslovne na nesprávne. [27]
  • Webb et al. (2007) výslovne uvádza, že rod Salmo má len 2 druhy Salmo salar a Salmo trutta[28]
  • Nelson (2006) uvádza, že sa rod Salmo delí na „okolo 5 druhov“ (konkrétne z nich ale uvádza len Salmo salar a Salmo trutta). Acantholingua (1 druh) a Salmothymus (=Platysalmo; 2 druhy) tvoria samostatné rody popri rode Salmo[29]. Vo vydaní z roku 2016 však zmenil názor tak na počet druhov rodu Salmo, ako aj na zaradenie rodov Acantholingua a Salmothymus (pozri vyššie).
  • Sokolov et al. (1989) uvádza (ak vylúčime druhy, ktoré sú dnes presunuté do rodu Oncorhynchus – k tomu pozri nižšie) tieto druhy rodu Salmo: Salmo salar, Salmo trutta, Salmo letnica, Salmo ischchan a Salmo platycephalus; okrem toho sú 2 druhy zaradené ako rod Salmothymus: Salmothymus obtusirostris a Salmothymus ochridianus).[30]
  • Pyramída (1983) uvádza (ak vylúčime druhy, ktoré sú dnes presunuté do rodu Oncorhynchus – k tomu pozri nižšie ) tieto druhy rodu Salmo: Salmo salar, Salmo trutta, Salmo letnica, Salmo carpio, Salmo marmoratus, Salmo ischchan a Salmo oxianus. Ako poddruhy druhu Salmo trutta sú uvedené: Salmo trutta trutta (pstruh morský atlantický), Salmo trutta labrax (pstruh morský pontický), Salmo trutta macrostigma, Salmo trutta caspius, Salmo trutta ciscaucasicus a Salmo trutta aralensis.[2]
  • Masarykův slovník naučný (1931), Ottův slovník naučný (1903), Brehm (1884) a Linné (1758): pozri nižšie

Do roku 1989 sa do rodu Salmo zaraďovali aj tzv. tichomorské pstruhy, teda tie druhy, ktoré dnes zaraďujeme do rodu Oncorhynchus a zároveň majú slovenské rodové meno pstruh (a teda nemajú slovenské rodové meno losos). Z vedeckého hľadiska ide o (parafyletický) podrod Parasalmo (nazývaný aj Rhabdofario). Na rozdiel od pstruhov, ktoré dnes stále ešte zaraďujeme do rodu Salmo (pozri napr. vyššie uvedený zoznam 48 druhov), podrod Parasalmo je pôvodne z povodia Tichého (teda nie Atlantického) oceánu. Na Slovensku sa z tejto skupiny vyskytuje ako introdukovaný druh pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss, staršie: Salmo mykiss). Alternatívne sa však taxón Rhabdofario (Parasalmo) pred rokom 1989 zaraďoval ako samostatný rod (alebo ako dva rody Rhabdofario a Parasalmo). Treba tiež poznamenať, že spojenie tichomorských pstruhov s tichomorskými lososmi (teda dnešným podrodom Oncorhynchus) do jedného taxónu navrhol už v roku 1914 Regan, ale návrh bol dlho ignorovaný.[2][31][32][15][33][34]

Ešte staršie sa do rodu Salmo zaraďovali aj dnešné rody sivoň (Salvelinus) a hlavátka (Hucho), teda prakticky celá dnešná podčeľaď lososoblížne (Salmoninae) [35][36][37]. U Linného 1758 do rodu Salmo patrili okrem sivoňov a hlavátok aj aj ostatné rody z dnešnej čeľade lososovité (sih, lipeň), ďalej rod koruška, synodus a niektoré rody z čeľade charaxotvaré. [38][39]

Niektorí autori mali v minulosti dosť odlišné delenie rodu Salmo. Napr.:

Významný česko-slovenský ichtyológ Václav Dyk z praktického hľadiska ešte po 2. svetovej vojne rozlišoval dva „kmene“ (česko-slovenského) pstruha obyčajného (ktorým myslí v tomto kontexte len potočné formy): „kmen pstruhů horských“ a „kmen pstruhů mimohorských“, pričom hranica ich výskytu je určená nadmorskou výškou, presnejšie je tam, kde sa vodné toky menia z divokých stále studených na pokojné a nie stále studené.[22][23]
Janda (1914 (aj 1931?)) rozlišoval tieto odrody pstruha [zrejme okrem morskej formy]: Salmo trutta var. fario (sladkovodný hnedý pstruh s červenými škvrnami), Salmo trutta var. ferox (veľký pstruh v hlbokých jazerách), Salmo trutta var. levelensis („pstruh skotský“; malý strieborný škótsky pstruh), Salmo trutta var. gallivensis (väčší pstruh v ústiach veľkých riek), Salmo trutta var. alpestris (vysokohorský pstruh), Salmo trutta var. lacustris („pstruh jezerní“; veľký pstruh v Alpách a Škandinávii)[23][40].
Frič 1859 (podobne Frič 1908[23]) rozlišuje (očividne do istej miery podľa vzoru Heckela a Knera 1858[41]) namiesto dnešného rodu Salmo tri rody, konkrétne pre územie Čiech [42][22](v úvodzovkách sú české názvy podľa originálu):
  • rod Salmo – druh „losos“ (Salmo salar)
  • rod Salar – druh „pstruh obecný“ (Salar Ausonii, resp. Salar fario [Linnaeus]) :
    • odroda „pstruh lesní čili skalní“ (Salar fario [Bloch]) – v lesných potokoch
    • odroda “pstruh podhorní“ (Salmo alpinus [Bloch]) – vo veľhorách
    • odroda „pstruh rybniční“ – vo veľkých potokoch a rybníkoch; veľké jedince sa volajú v Čechách nemeckým menom Lachsforelle (I)
    • odroda „pstruh jezerní“ – vo veľkých jazerách
  • rod Fario – druh “pstruh lososový” (Fario Marsiglii) – po nemecky Lachsforelle (II); v hornorakúskych jazerách a Bodamskom jazere (ide asi o synonymum dnešného Salmo labrax [43]).

Potočné, jazerné a morské formy[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky druhy komplexu druhov Salmo trutta (resp. poddruhy druhu Salmo trutta v širšom zmysle) majú potočné formy, jazerné formy a morské formy [2][44][15][45][46][47][18][3][48][21][49][50][4][51][52]:

  • Potočné formy sa po slovensky volajú vždy jednoducho pstruh potočný [v užšom zmysle] (nesprávne: pstruh riečny; ľudovo: potočiak, potočák) alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok, a to dozadu „...forma potočná“ („f. potočná“ ) či „...formy potočnej“ alebo dopredu „potočná forma...[čoho] “; po latinsky sa k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok „...morpha fario“ (skrátane: „m. fario“), prípadne „...forma fario“ („f. fario“) (napr. Salmo trutta morpha fario pre druh a Salmo trutta trutta morpha fario pre poddruh). Ojedinele sa klasifikujú ako poddruh (teda ako Salmo trutta fario). Na Slovensku sa vyskytuje pstruh potočný patriaci do druhu Salmo trutta (= staršie do druhu Salmo trutta trutta), t. j. pstruh potočný s vedeckým názvom Salmo trutta morpha fario (staršie: Salmo trutta trutta morpha fario) a možno (v minulosti určite) aj pstruh potočný patriaci do druhu Salmo labrax (=. staršie do druhu Salmo trutta labrax), t. j. pstruh potočný s vedeckým názvom Salmo labrax morpha fario (staršie: Salmo trutta labrax morpha fario). Kým podľa súčasného systému nie je teda možné tieto dva slovenské potočné taxóny označiť spoločným vedeckým názvom (lebo patria do 2 rôznych druhov Salmo labrax a Salmo trutta), v starších systémoch ich bolo možné označiť spoločným vedeckým názvom Salmo trutta morpha fario (lebo oba patrili do 1 druhu Salmo trutta).
  • Jazerné formy sa po slovensky vždy volajú pstruh jazerný (ľudovo: jazerák) alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok, a to dozadu „...forma jazerná“ („f. jazerná“) či „...formy jazernej“ alebo dopredu „jazerná forma...[čoho] “; ďalej platí to isté, ako je uvedené vyššie pre potočné formy, iba namiesto slova fario je slovo lacustris.
  • Morské formy sa po slovensky vždy volajú pstruh morský v užšom zmysle alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok , a to dozadu „...forma morská“ („f. morská“) či „formy morskej“ alebo dopredu „morská forma...[čoho] “; po latinsky je prívlastok „...morpha trutta“ („m. trutta“) alebo „...morpha eriox“ („m. eriox“), prípadne „...forma trutta“ („f. trutta“) alebo „forma eriox“ („f. eriox“). Ojedinele sa klasifikujú ako poddruh (teda ako Salmo trutta trutta alebo Salmo trutta eriox). Pomenovanie poddruhu Salmo trutta trutta je však v tomto prípade taxonomicky chybným označením, lebo na poddruhy platia medzinárodné nomenklatúrne pravidlá a podľa nich by sa takto podľa správnosti mala nazývať potočná forma (pretože Linné v roku 1758 meno Salmo trutta nepriradil morskej forme ale „riečnej“ forme - pozri nižšie); okrem toho sa taký názov pletie latinským názvom pstruha morského atlantického, ktorý máva v latinčine takisto podobu Salmo trutta trutta.

Existujú dve teórie o pôvode týchto troch foriem: 1. Podľa jednej sú pstruhy pôvodne morské ryby, ktoré sa postupne prispôbili životu v riekach. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou morská forma a ostatné dve formy sú odvodené (porov. aj napr. slovenský názov pstruh morský ako označenie celého druhu Salmo trutta). Niekedy sa preto morská forma uvádza ako Salmo trutta (teda ako druh bez prívlastku vyjadrujúceho formu resp. bez poddruhového mena) a prívlastok vyjadrujúci formu resp. poddruhové meno má len potočná forma a jazerná forma. 2. Podľa inej teórie sú pstruhy pôvodne sladkovodné ryby, ktoré sa počas glaciálov dostali do mora. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou potočná forma a ostatné dve formy sú odvodené (porov. vyššie aj napr. ojedinelý slovenský názov pstruh potočný ako označenie celého druhu Salmo trutta). [14][15][45][23]

Historicky (a pôvodne) boli vyššie uvedené formy opísované nie ako formy či poddruhy, ale ako samostatné druhy. Napríklad:

  • Linné (1758) rozlišoval (v tej časti rodu Salmo, ktorú dnes stále ešte zaraďujeme do rodu Salmo) druhy: Salmo salar (dnes: losos atlantický), Salmo eriox (dnes: pstruh morský, teda morská forma pstruha morského), Salmo trutta (dnes: časť pstruha potočného, teda potočnej formy pstruha morského), Salmo fario (dnes: časť pstruha potočného, teda potočnej formy pstruha morského), Salmo lacustris (dnes: pstruh jazerný, teda jazerná forma pstruha morského) a Salmo carpio[50][53][54].
  • Brehm (1884) rozlišoval: Salmo salar, Salmo trutta (dnes: pstruh morský, teda morská forma pstruha morského), Salmo fario (dnes: pstruh potočný, teda potočná forma pstruha morského) a Salmo lacustris (dnes: pstruh jazerný, teda jazerná forma pstruha morského). [55]
  • Podobné delenie ako Brehm má (v tej časti rodu Salmo, ktorú dnes stále ešte zaraďujeme do rodu Salmo) aj Ottův slovník naučný (1903). Pokiaľ ide o domáce názvy, Ottův slovník naučný v češtine potočnú formu (teda nie celý druh) nazýva „pstruh obecný“ a morskú formu (rovnako ako Brehm v nemčine) nazýva „pstruh lososový“. Na rozdiel od Brehma Ottův slovník naučný spomína (z tej časti rodu Salmo, ktorú dnes stále ešte zaraďujeme do rodu Salmo) ešte ako ďalší druh aj „pstruha skotského“ (Salmo levenensis). [56][57]
  • Podobné delenie ako Brehm má aj Masarykův slovník naučný (1931).[58]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenský názov pstruh pontokaspický sa ale asi vzťahuje na takú klasifikáciu, v ktorej Salmo labrax zahŕňa aj taxón Salmo caspius [9]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b NELSON, Joseph S. et al.: Fishes of the Worlds. 5th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2016. ISBN 9781118342336. s. 247.
  2. a b c d e f g h pstruhy. In: Pyramída. s. 4845.
  3. a b MÁJSKY, J.. Tatranské pstruhy - ich pôvod a perspektívy [online]. lesytanap.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  4. a b c KOŠČO, J. et al. "Ichtyológia II: Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II". Prešov: Prešovská univerzita v Prešove (PULIB), 2015. ISBN 978-80-555-1240-2. s. 53 dostupné online
  5. a b HOLČÍK, J., HENSEL, K. Ichtyologícká príručka. Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972. s. 90
  6. FROESE, R., PAULY, D. (EDS.). FishBase. World Wide Web electronic publication. www.fishbase.org. version 06/2016 [online]. [Cit. 2016-11-15]. Dostupné online. , konkrétne: [1]
  7. ANDREJI, J. Variabilita reastu vreckového plôdika pstruha potočného (Salmo trutta morpha fario Linnaeus, 1758).... In: Acta fytotechnica et zootechnica 3/2012, s. 65-68. s. 65
  8. HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s. 113
  9. JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s. 38-39
  10. Losos atlantický [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  11. a b NELSON, Joseph S.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 978-0-471-25031-9. s. 202.
  12. a b STEARLEY, R. F., SMITH, G: R.. Phylogeny of the Pacific Trouts and Salmons (Oncorhynchus) and Genera of the Family Salmonidae [online]. researchgate.net, 1993, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  13. BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 498
  14. a b c lososovité. In: Pyramída. s. 2672.
  15. a b c d e KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vyd. Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 204.
  16. lososovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 276
  17. a b pstruh. In: Encyklopédia Slovenska 4. zväzok N – Q. Bratislava: Veda, 1980. s. 585
  18. a b HURČALA, Pavol. Slovenský rybár - Zaostrené na pstruha [online]. slovenskyrybar.sk, 2009, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  19. Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad [online]. minv.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. . S. 225
  20. KOŠČO, J. et al. "Ichtyológia II: Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II". Prešov: Prešovská univerzita v Prešove (PULIB), 2015. ISBN 978-80-555-1240-2. s. 53 (nejasne) dostupné online
  21. a b Časopis Poľovníctvo a rybárstvo – Hra farieb [online]. polovnictvo.pluska.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. Archivované 2016-11-22 z originálu.
  22. a b c Citované aj v: Časopis Poľovníctvo a rybárstvo – Hra farieb [online]. polovnictvo.pluska.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. Archivované 2016-11-22 z originálu.
  23. a b c d e Pstruh obecný [2] (text je kópia knihy Dyk, V.: Naše ryby.)
  24. FROESE, R., PAULY, D. (EDS.). FishBase. World Wide Web electronic publication. www.fishbase.org. version 06/2016 [online]. [Cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  25. JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s. 35
  26. PUSTOVRH, G. et al.: Molecular phylogeny of Salmo of the western Balkans, based upon multiple nuclear loci. Genetics Selection Evolution, 2014, 46:7 dostupné online
  27. JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s. 34-40
  28. VERSPOOR, E. et al. (eds). The Atlantic Salmon: Genetics, Conservation and Management. Oxford etc.: Blackwell Publishing, 2007. s. 21
  29. NELSON, Joseph S.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 978-0-471-25031-9. s. 202-203.
  30. SOKOLOV, V. E. (ed). Pjatijazyčnyj slovar nazvanij životnych: Ryby. Moskva: Russkij jazyk. 1989. s. 1349
  31. SMITH, G. R., STEARLEY, R. F.: The Classification and Scientific Names of Rainbow and Cutthroat Trouts. Fisheries, vol 14, 1989, issue 1 [3]
  32. NELSON, Joseph S.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 978-0-471-25031-9. s. 203.
  33. FROESE, R., PAULY, D. (EDS.). FishBase. World Wide Web electronic publication. www.fishbase.org. version 06/2016 [online]. [Cit. 2016-11-15]. Dostupné online. , konkrétne: [4]
  34. STEARLEY, R. F., SMITH, G: R.. Phylogeny of the Pacific Trouts and Salmons (Oncorhynchus) and Genera of the Family Salmonidae [online]. researchgate.net, 1993, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. s. 4-5
  35. Salmo, siveň, Hucho, lososovité. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1-7. Praha: Československý kompas, 1925-1933.
  36. Hucho, Salmo, siveň In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1-7. Praha: Československý kompas, 1925-1933.
  37. BREHM, A.: Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Achter Band, Dritte Abtheilung: Kriechthiere, Lurche und Fische, Zweiter Band: Fische. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., s. 223-224 [5]
  38. Linnaeus 1758 in: BRAND, S. J.. The Taxonomicon [online]. Zwaag: Universal Taxonomic Services, od roku 1989 do súčasnosti, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  39. STEARLEY, R. F., SMITH, G: R.. Phylogeny of the Pacific Trouts and Salmons (Oncorhynchus) and Genera of the Family Salmonidae [online]. researchgate.net, 1993, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online. s. 2
  40. HANEL, Lubomír; ANDRESKA, Jan. Vernakulární názvy mihulí a ryb České republiky. Lampetra : bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity vodních toků (Vlašim: Český svaz ochránců přírody), 2011, čís. VII, s. 36 – 71. ISBN 978-80-86327-95-2. Dostupné online [cit. 2020-08-06]. ISSN 1212-1312.
  41. [6]
  42. FRIČ, A.: České ryby (Vyňato z časopisu Živy r. 1859). Praha, 1859 dostupné online. s. 27-32
  43. [7]
  44. HENSEL, K. Pstruh potočný. In: Pyramída. Text na vnútornej strane zadného obalu (za str. 6080).
  45. a b Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 387-388
  46. FRANK, S.: Veľký obrazový atlas rýb. Bratislava: Mladé letá, 1976. [Preklad: Juraj Holčík]. s. 55
  47. KOTTELAT, M., FREYHOF, J. "Handbook of European Freshwater Fishes". [publikované autormi], 2007. ISBN 978-2-8399-0298-4. s. 403
  48. MACURA, V., ŠKRINÁR, V. Hodnotenie kvality habitatu toku Drietomica metodikou IFIM, (?)2005, dostupné online, tab. 1
  49. JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s. 34, 43
  50. a b LINNAEUS, C.: "Systema naturae. Tomus I. " Edicio decima, reformata. 1758 dostupné online, s. 308-309
  51. HOLČÍK, J., HENSEL, K. Ichtyologícká príručka. Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972. s. 89-91
  52. potočiak, potočák in: Slovenský národný korpus
  53. Linnaeus 1758 in: BRAND, S. J.. The Taxonomicon [online]. Zwaag: Universal Taxonomic Services, od roku 1989 do súčasnosti, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  54. JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s. 34
  55. BREHM, A.: Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Achter Band, Dritte Abtheilung: Kriechthiere, Lurche und Fische, Zweiter Band: Fische. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., s. 223-224 dostupné online
  56. pstruh. In:Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí, Dvacátý díl Pohora-Q.v.. Praha: J. Otto, 1903. s. 917
  57. losos. In:Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí, Šestnáctý díl Líh-Media. Praha: J. Otto, 1900. s. 353
  58. pstruh potoční, Salmo In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1-7. Praha: Československý kompas, 1925-1933.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salmo (rod)
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Salmo (rod)