Samokovska kotlovina
| Samokovska kotlovina (Самоковска котловина) | |
| kotlina | |
 pohľad na Samokovskú kotlinu v blízkosti mesta Samokov | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Región | Sofijská oblasť |
| Susedné jednotky | Rila Verila Plana Vitoša Šipočan |
| Súradnice | 42°20′17″S 23°33′35″V / 42,338056°S 23,559722°V |
| Rozloha | 185 km² (18 500 ha) |
  Poloha kotliny v Bulharsku
| |
| Wikimedia Commons: Samokov valley | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Samokovska kotlovina (bulh. Самоковска котловина, doslova Samokovská kotlina) je geomorfologická jednotka v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Vymedzenie a rozmery
[upraviť | upraviť zdroj]Samokovská kotlina sa nachádza v Sofijskej oblasti medzi pohoriami Rila, Plana, Vitoša, Verila a horským hrebeňom Šipočan,[1][2] ktorý spolu s hrebeňom Šumnatica tvorí orografické prepojenie medzi pohoriami Rila a Ichtimanska Sredna gora.[3]
Kotlina má rozlohu približne 185 km². Priemerná nadmorská výška kotliny je 950 m n. m.[1][2]
Reliéf
[upraviť | upraviť zdroj]Dno Samokovskej kotliny je veľmi ploché. Ide o akumulačnú plochu, ktorá je na juhovýchode vyplnená fluvioglaciálnymi sedimentmi a na severozápade alúviom rieky Palakarija. Približne v strede kotliny sa nachádzajú tektonické vyvýšeniny.[2]
Časť odbornej vedeckej obce zastáva názor, že v kotline sa nachádzajú do súčasnosti dochované rilské morénové násypy.[2]
Tvar a delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Kotlina má nepravidelný tvar, pričom sa delí na dve hlavné časti nazývané Palakarijska čast a Iskărska čast. Palakarijska čast predstavuje západnú časť kotliny[1][2] a tiahne sa v smere východ-západ.[2] Iskărska čast predstavuje východnú časť kotliny[1][2] a tiahne sa v smere sever-juh.[2]
Východná Iskărská časť sa ešte rozdeľuje ďalej a to na tzv. Gorno Samokovsko pole a Dolno Samokovsko pole, pričom hranicu medzi týmito dvoma dielmi tvorí prielom na rieke Iskăr, nazývaný Kalkovski prolom.[2][1]
Geológia, klíma, vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Samokovská kotlina vznikla počas neogénu a kvartéru v dôsledku poklesu pôdy pozdĺž okolitých zlomov. V období pliocénu sa na časti územia kotliny nachádzalo sladkovodné jazero, ktoré bolo neskôr zaplnené kvartérnymi nánosmi.[1] Z pôd sa na území kotliny vyskytujú prevážne aluviálne lúčne pôdy,[1] vyskytujú sa aj močiarové pôdy a hnedé horsko-lesné pôdy.[2]
Podnebie na území kotliny je mierne kontinentálne s horskými vplyvmi.[2][1] Priemerná ročná teplota dosahuje hodnoty 7,3 °C, priemerná teplota v júli dosahuje hodnoty 17,3 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 653 mm.[2] Samokovská kotlina sa vyznačuje častými teplotnými inverziami.[2][1] Zimy v kotline bývajú veľmi studené.[1]
Kotlina je odvodňovaná riekou Iskăr a jej prítokmi, z ktorých sú najvýznamnejšie predovšetkým rieky Palakarija[1][2] a Šipočnica.[2] V západnej časti kotliny sa vyskytujú rozľahlé močiarové časti.[2] V časti Dolno Samokovsko pole sa nachádza priehrada Iskăr.[2] V kotline sa v dedine Belčinski bani nachádzajú minerálne pramene, ktoré sa využívajú na balneologické kúpeľné účely.
Lesy
[upraviť | upraviť zdroj]Lesy sa na území kotliny nachádzajú predovšetkým na svahoch okolitých pohorí, pričom ide takmer výhradne o listnaté lesy.[2]
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V kotline je rozvinuté poľnohospodárstvo. Prevláda predovšetkým pestovanie obilnín, ľanu, zemiakov, ovocia[2][1] a chmeľu.[1] Významný je aj chov hospodárskych zvierat.[2]
Veľkú časť kotliny zaberajú lúky.[2][1]
Obývané miesta a doprava
[upraviť | upraviť zdroj]V kotline sa nachádza mesto Samokov a desať dedín.
Cez Samokovskú kotlinu vedie niekoľko dôležitých vnútroštátnych cestných ťahov. Ide predovšetkým o cestné ťahy Sofia-Samokov, Samokov-Borovec-Kostenec a Samokov-Dupnica.[2][1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok-Zapad", 2013. 624 s. ISBN 978-619-152-142-5. S. 472 – 473.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3837 – 3838.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 12. UNI – JA. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-34-0. S. 4847.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samokovska kotlovina
