Samozvaný rytiersky rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Insígnie samozvaného Rádu sv. Brigity

Samozvaný rytiersky rád (angl. self-styled order, franc. ordre de fantaisie) je organizácia, ktorá sa vydáva za rytiersky rád, hoci ním podľa medzinárodného práva nie je. Toto označenie neznamená, že takáto organizácia bola založená za účelom podvodu. Niektoré samozvané rytierske rády boli založené za účelom obohatenia sa zakladateľa, iné sú skutočnými charitatívnymi organizáciami.

Každý pravý rytiersky rád musí mať Fons honorum, teda zakladateľa a patróna, ktorým je suverénny panovník.[1] Môže ísť o prezidenta republiky, alebo o monarchu, pričom monarcha môže byť vládnuci, alebo môže ísť o pretendenta trónu. V stredoveku mohol založiť rytiersky rád aj šľachtic, ktorý nebol hlavou vládnuceho rodu, podľa medzinárodného práva to však už po mnoho storočí nie je možné. V súčasnej dobe je jedinou cirkvou, ktorá má suverénnu hlavu, katolícka cirkev, pretože pápež je vládcom Vatikánu a Svätá stolica je subjektom medzinárodného práva, a teda katolícka cirkev je jedinou cirkvou, ktorá môže založiť rytiersky rád a byť jeho patrónom. V pravoslávnej cirkvi je toto právo diskutované u Jeruzalemského a Konstantinopolského patriarchátu. U pretendentov, teda hláv rodín, ktoré už nevládnu, je podľa medzinárodného práva možné, aby boli patrónmi už existujúcich rytierskych rádov. Zakladanie nových rádov je však sporné. Z toho vyplýva, že žiadna súkromná osoba, alebo súkromné ​​spoločenstvo osôb nemôže podľa medzinárodného práva založiť rytiersky rád.

Samozvané rády zdieľajú mnoho spoločných charakteristík. Veľmi často sú vedené falošnými šľachticmi, podvodnými pretendentmi či episcopi vagantes (biskupmi bez cirkví). Tiež často proklamujú nadväznosť na rády, ktoré zanikli už pred stáročiami. Veľmi obľúbené je obhajovanie nadväznosti na templárov (rozpustený v roku 1312) či na maltézskych rytierov. V niektorých štátoch, napríklad vo Francúzsku[2] a Taliansku[3] je činnosť samozvaných rytierskych rádov trestným činom, čo okrem iného súvisí aj s Vojenským a špitálskym rádom sv. Lazara - Jeruzalemského, ktorý je v súčasnosti pod legálnym protektorátom Francúzskeho kráľovského domu, ktorého predstavitelia sú občanmi Francúzska.

Štandardy posudzovania legitimity rytierskych rádov[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Každý nezávislý štát má právo vytvárať vlastné rády alebo záslužné vyznamenania, a podľa svojej ľubovôle stanovovať ich konkrétne pravidlá. Avšak len najvyššie štátne vyznamenania môžu byť považované za rytierske, ak sú udeľované Korunovanou hlavou štátu alebo protempore najvyšším štátnym predstaviteľom.[1]
  2. Dynastické (alebo rodinné) rády, ktoré náležia iure sanguinis k suverénnym panovníckym domom (t.j. domy panujúcich alebo ex-panujúcich rodov, ktorých zvrchované postavenie bolo medzinárodne uznané v čase Viedenského kongresu v roku 1814 alebo v období po ňom), ktoré si zachovali rytierske, šľachtické a sociálne uznanie bez ohľadu na politické zmeny.
  3. Všeobecne prijímaným právnym názorom je, že ex-panovníci, ktorí neabdikovali, majú odlišné postavenie ako uchádzači o trón a že počas svojho života im naďalej náleží právo vznešeného zakladateľa (lat. Fons honorum) a to aj vo vzťahu k tým rádom, v ktorých naďalej zachovávajú úrad veľmajstra, čo by bolo inak klasifikované, ako rády štátne a záslužné.
  4. Hoci v istom čase – pred mnohými storočiami – súkromné osoby vysokého spoločenského postavenia mohli a aj zakladali nezávislé rytierske rády, dokonca poniektoré z nich boli časom považované za veľmi prestížne a získali formálne cirkevné alebo panovnícke uznanie, v dnešnej dobe sa považuje tento spôsob zakladania rádov za prekonaný a za rytierske rády sa považujú len také, ktoré majú starobylý a historicky neprerušený pôvod a sú pod osobitnou ochranou hlavy alebo (ex-)panovníckeho domu uznaného za zvrchovaný.
  5. Uznanie rádov štátmi alebo nadnárodnými organizáciami, ktoré sami nezriaďujú vlastné rytierske rády, a ktorých ústavné zákony neobsahujú ustanovenia vymedzujúce uznávanie rytierskych či šľachtických inštitúcií, nemôžu byť považované za „legitimizujúce“ z titulu svojej zvrchovanosti, nakoľko tieto štáty alebo nadnárodné organizácie sa týmto sami vzdali práva na výkon heraldickej jurisdikcie. Medzinárodne uznávaný status rytierskeho rádu, je založený na práve Fons honorum, ktoré, podľa starobylých tradícií, prináleží len autorite, ktorá daný rád založila, vzala pod svoju osobitnú ochranu alebo uznala.
  6. Jediným uznaným rádom, ktorý sa považuje za Zvrchovaný a ktorý pôsobí dodnes, je rád sv. Jána Jeruzalemského, prezývaný z Rhodu a Malty, ktorého medzinárodné sídlo bolo preložené do Ríma v roku 1834, a ktorého medzinárodný diplomatický štatút nezávislej neteritoriálnej suverenity je oficiálne uznaný Svätou Stolicou a mnohými ďalšími vládami.

Známe samozvané rády[upraviť | upraviť zdroj]

Samozvaný rád sv. Stanislava, dekrét
Erb samozvaného Sealandského kniežatstva

Tieto samozvané rády sa odvolávajú na tradičné rytierske rády. Za vysoké poplatky prijímajú nových členov, udeľujú im hodnosti či falošné šľachtické tituly. Ich charitatívna činnosť je sporná a často slúži na obohatenie hlavných protagonistov konkrétneho falošného rádu. Niektoré samozvané rády pôsobia aj v Slovenskej [4] a Českej republike[5] Ich zvyky, rádové odevy, heraldika či insígnie dokonale napodobujú tradičné rády, čo spôsobuje, že niekedy sa dajú veľmi ťažko rozlíšiť.

Samozvané rády Maltézskych rytierov[upraviť | upraviť zdroj]

Rád Maltézskych rytierov napodobňuje približne 20 organizácii. Tieto organizácie vydávajú aj falošné diplomatické pasy. Napodobňovatelia Rádu Maltézskych rytierov pôsobia aj na Slovensku a oficiálny, tradičný rád sa od ich činnosti dištancuje.[6][7] Výber z niektorých samozvaných organizácii, ktoré o sebe prehlasujú, že sú Rádom Maltézskych rytierov:[8]

Samozvané rády svätého Lazára[upraviť | upraviť zdroj]

Napodobeniny Rádu sv Lazára sa začali objavovať od začiatku 20. storočia. Pracujú ilegálne a udeľujú rôzne tituly:

Ostatné samozvané rády[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny (Equesti ordo sancti Constantini et Helene). Tento rytiersky rád pôsobí v Českej republike približne od roku 2000 ako pravoslávne bratstvo veriacich, ktoré samo seba označuje za duchovne-rytiersky rád Pravoslávnej cirkvi. Česká republika nepriznala rádu právnu subjektivitu.[9][10] Bratstvo nie je ani v zozname rytierskych rádov Medzinárodnej komisie pre rytierske rády.[11] Rád sa delí na rytierov, ktorí sa združujú v komendách. V ich čele stojí komtúr, ktorým je jeden z rytierov zvolený na 6 rokov. V čele rádu stojí veľmajster, ktorý s generálnou radou rád riadi. Súčasným veľmajstrom je Evžen Freiman, ktorý je údajne kniežaťom Eugen von Freiman - Geyersnburg (toto kniežatstvo nie je uvedené v celoeurópskom prehľade šľachtických titulov Neuer Siebmacher, Siebmachers großes und Allgemeines Wappenbuch ani v Gothajskom Almanachu). V médiách sú občas uvádzané informácie a rôzne teórie konšpiračného rázu o politickej a údajnej kriminálnej angažovanosti niektorých členov bratstva.[12] Rád má svoju komendu aj na Slovensku, ktorá mala podľa oficiálnej stránky v roku 2016 celkovo 25 členov.[13]
  • Rytiersky rád sv.Václava (Equester ordo Sancti Wenceslai).[14]
  • Rád kresťanského rytierstva Blahoslavenej Panny Márie a svätého Michaela (Ordo militiae christianae),tvorí právnickú osobu, ktorá vystupuje ako svetský rytiersky rád pôsobiaci v Českej republike od roku 2010 ako občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb.[15] Prehlasujú sa ako nástupcovia Rádu kresťanského rytierstva Preblahoslavenej Panny Márie a svätého Michaela založeného v Olomouci 17. novembra 1618.[16] Cieľom činnosti rádu je rozvíjať duchovnú úroveň a v rámci svojho pôsobenia organizovať charitatívnu a humanitárnu pomoc najmä deťom v detských domovoch v Českej republike, či pomáhať pri ochrane pamiatok.[15]
  • Rád sv. Brigity Švédskej (L'Ordine militare del Santissimo Salvatore di Santa Brigida di Svezia).[17]
  • Medzinárodný rád sv. Stanislava (International Order of Saint Stanislaus).[18]
  • Kráľovský rád Meluzíny (Ľ Ordre Royal de Melusine), je samozvaný rytiersky rád založený v roku 1881.[19]
  • Vojenský rád Kolany sv. Agáty z Paterny (The Military Order of the Collar of Saint Agatha of the Paternò).[20]
  • Byzantský rád z Božieho horbu (Byzantine Order of the Holy Sepulcher).
  • Suverénny rád cyperských rytierov - Rád rytierov Ticha a Meča (Sovereign Order of Cyprus), je samozvaný rytiersky rád, ktorý pôsobí aj na území Slovenska.[21]
  • Templársky rytiersky rád (Ordo Templi Supremus militaris Hierosolymitani, skratka OSMTH), je samozvaný rád, založený v roku 1945 Antoniom Campellom Pintom de Sousa Fontes (1878 - 1960), ktorý vyhlásil, že OSMTH je pokračovateľom Templárskeho rádu l'Ordre du Temple založeného v roku 1804 Bernardom-Raymondom Fabre-Palaprat. l'Ordre du Temple sa odvolával na pôvodný Templársky rád. Fernando Campello Pinto Pereira de Sousa Fontes sa po smrti svojho otca v roku 1960 stal veľmajstrom OSMTH.[22] V súčasnosti pôsobí najmä v Nemecku, Poľsku a má svojich členov aj na Slovensku. Duchovným ochrancom templárov (podobne ako aj niektorých skupín, ktoré sa hlásia k rádu sv. Lazára) je od roku 2000 Gregor III. Laham, melchitský gréckokatolícky patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema.
  • Rožmberský rád lebky, je samozvaný rytiersky rád, odvolávajúci sa na tradíciu zoskupenia, ktoré založil Peter Vok z Rožmberka začiatkom 17. storočia.[23] Znovuobnovenie Rožmberského rádu prebehlo 14. júla 2011 a od 2. decembra 2011 je Rožmberský rád lebky zapísaný Ministerstvom vnútra Českej republiky ako občianske združenie. Od 9. 2. 2012 je tzv. Fons honorum rádu Andrés Omar Ayala Valva, ktorý o sebe tvrdí, že je suverénnym kniežaťom Pindského kniežatstva. Historicky bolo toto kniežatstvo talianskym fašistickým bábkovým štátom v severozápadnom Grécku počas II. svetovej vojny, ktoré kolaborovalo s nacizmom. Bolo vyhlásené v lete 1941, ako vlasť arumunov v oblasti Epirusu, Tesálie a Západnej Makedónie. Nikdy sa mu však úplne nepodarilo ovládnuť miestnu populáciu a v r. 1944 zaniklo. Jeho de iure posledným vládcom bol regent Nicholas I. (Nicola Matushi).[24] V súčasnej dobe má rád členov po celej Európe a to predovšetkým v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Slovensku, Španielsku alebo vo Veľkej Británii.[25] Súčasným veľmajstrom rádu je Petr Němý.[26] Rád je prepojený s Kráľovským rytierskym rádom točenice.
  • Kráľovský rytiersky rád točenice je samozvaný rytiersky rád, ktorý vznikol v roku 2015 Českej republike. Rád sa odvoláva na dávno zaniknutý stredoveký Rád točenice, ktorý sa začal formovať v 14. storočí. Cieľom rádu je ochrana pamiatok, kultúrneho dedičstva, boj za návrat monarchie do strednej Európy, ochrana tradícií a zásad kresťanskej rytierskosti.[27] Jeho tzv. Fons honorum je Andrés Omar Ayala Valva. Rád má svoje pôsobenie najmä v Českej republike a na Slovensku.[28] Súčasným veľmajstrom rádu je "Marquis" Martin Buřič del Teschio, "Baron zu Pindus", ktorému uvedené šľachtické tituly udelil Andrés Omar Ayala Valva, samozvaný predstaviteľ Kniežacieho domu Pindusu a vojvodského domu Macedónska.[29] Tento samozvaný rád je organizačne spojený s Rožmberským rádom lebky.
  • Záslužný rád svätých Petra a Pavla (L'Ordine al Merito dei Santi Pietro e Paolo), je samozvaný záslužný rád založený v roku 2009 lekárom Marcellom Gentile, ktorý sa vyhlásil za suverénneho kráľa samozvaného Kráľovstva sv. Petra a Pavla (Regno dei Santi Pietro e Paolo).[30]
  • Kráľovský rád Moravských rytierov svätých Rastislava a Kolumbana (Královský řád Moravských rytířů svatého Rostislava a Kolumbana). Toto občianske združenie bolo založené v Brne v r. 1995. V roku 2000 sa jeho členovia zoznámili s českým prekladom knihy o škótskej monarchii od Michaela Lafossa, ktorý sa vyhlasuje za potomka škótskych kráľov, Fons Honorum rôznych rádov a za prijímateľa rôznych rádov, vyznamenaní či medzinárodných ocenení. Moravskí rytieri sa rozhodli do svojho čela postaviť kráľa a svoje združenie premeniť na "skutočný" rytiersky rád. Obrátili sa preto na autora knihy so žiadosťou, či by sa nestal veľmajstrom pripravovaného rádu. Michael Lafosse súhlasil a v marci 2002 podpísal v Edinburgu zakladaciu listinu rádu. Na prelome júna a júla 2002 potom Lafosse osobne navštívil Moravu, aby vykonal pasovanie (investitúru) členov rádu (v Znojme). Pri tej príležitosti navštívil Brno a mnohé miesta juhovýchodnej Moravy, pričom sa stretol s niekoľkými predstaviteľmi katolíckej cirkvi a starostami obcí. Navštívil tiež Prahu, kde sa stretol s niektorými známymi hercami a režisérmi a dokonca bol prijatý námestníkom ministra zdravotníctva. Veľmajstrom rádu moravských rytierov je Michal Lafosse dodnes.[31] Počas otvorenia Lichtenštajnského domu v Břeclavi sa s moravskými rytiermi stretol Jeho Jasnosť Hans Adam II., súčasné lichtenštajnske knieža.[32] Rád má svoje oficiálne sídlo v paneláku na jednom z brnenských sídlisk.[33]
  • Svetský rád čierni poľovníci pobeskydskí (Světský řád černí myslivci pobeskydští), je organizácia so znakmi rytierskeho rádu, ktorá vznikla na Morave v roku 2003.[34] Sídlo má v Rožnove pod Radhoštěm. Na čele organizácie je suverén. Rád pôsobí pravdepodobne iba na území Českej republiky.
  • Patriarchálny rád svätého Kríža z Jeruzalema (The Patriarchal Order of the Holy Cross of Jerusalem / L'Ordre Patriarcal de la Sainte Croix de Jérusalem, skratka POHCJ), je rytiersky rád melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. Patriarcha / Batriyark antiochie je z moci svojho úradu veľmajstrom rádu, ktorý bol obnovený v polovici 20. storočia Maximosom V., patriarchom Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema. V súčasnosti je hlavným poslaním rádu poskytovať humanitárne služby, duchovnú a materiálnu pomoc kresťanom vo Svätej zemi. Rád sa prezentuje ako apolitický a nespojený so žiadnou konkrétnou farnosťou či cirkvou.[35] Súčasným veľmajstrom rádu je Gregor III. Laham.[36] Organizácia pôsobí v Belgicku, Kanade, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Jordánsku, Libanone, Španielsku a v USA.[37]
Dektrét, ktorým velmajster Kráľovského rádu točenice prijíma za člena rádu Andrésa Omara Ayalu
Insígnia samozvaného novodobého Templárskeho rádu

Iné organizácie udeľujúce falošné šľachtické tituly a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem samozvaných rytierskych rádov existujú organizácie, ktoré udeľujú falošné šľachtické tituly a záslužné vyznamenania, ktoré neuznávajú žiadne iné štáty a obvykle ich uznávajú iba podobné organizácie navzájom. Medzi takéto organizácie sa zaraďuje:

  • Sealandské kniežatstvo, toto medzinárodne nikdy neuznané samozvané kniežatstvo udeľuje nikde neuplatniteľné tituly šľachty - gróf, lord a barón.[38] V rámci organizácie Sealandského kniežactva existujú aj Rytieri suverénneho vojenského rádu zo Sealandu (Knights of the Sovereign Military Order of Sealand).[39]
  • Kráľovstvo sv. Petra a Pavla (Regno dei Santi Pietro e Paolo) bolo založené v roku 2009. Lekár Marcello Gentile sa vyhlásil za suverénneho kráľa tohto kráľovstva, ktoré leží na Antarktíde.[40] Kráľovstvo si zabralo časť tohto kontinentu podľa medzinárodného práva. Avšak Antarktída nepatrí žiadnemu štátu. V minulosti si ale na ňu rôzne krajiny robili nárok. V roku 1959 dvanásť štátov podpísalo zmluvu na podporu vedeckého výskumu a mieru na Antarktíde. Túto zmluvu doteraz podpísalo tridsaťosem krajín. Výsledkom zmluvy je, že Antarktída nebude patriť žiadnemu konkrétnemu štátu a územie sa stalo medzinárodným. Zaujímavosťou je, že toto samozvané antarktické kráľovstvo má svoje tzv. veľvyslanectvo v tropickej africkej Guinei, v jej hlavnom meste Konakry.[41] Toto kráľovstvo udeľuje tituly šľachty, ktoré neuznáva žiadna oficiálna monarchia.
  • Kniežací dom Pindusu (Casa principesca del Pindo e ducale di Macedonia), je organizácia, ktorá sa historicky odvoláva na malé a krátko trvajúce Pindské kniežatstvo, ktoré bolo bábkovým štátom fašistického Talianska počas Druhej Svetovej vojny. Súčasným predstaviteľom domu je je Andrés Omar Ayala Valva, ktorý o sebe tvrdí, že je suverénnym kniežaťom. Stal sa tzv. Fons honorum viacerých samozvaných rytierskych rádov. Kniežací dom Pindusu prostredníctvom Omara Ayala Valvu udeľuje neplatné šľachtické tituly a vyznamenania. Medzi držiteľmi týchto titulov a vyznamenaní sú aj významným počtom zastúpení občania Českej republiky a Slovenska.[42][43]

Samozvaných rádov alebo "štátnych" útvarov je vo svete viacero.[20] Obvykle jediným účelom ich založenia je finančný profit jeho zakladateľov. Možno povedať, že týchto organizácii sú desiatky, blížiace sa počtom k číslu 200. Tieto organizácie si navzájom uznávajú svoju "suverenitu", šľachtické či akademické tituly a hodnosti, čím si v podstate medzinárodne (môžeme povedať, že "pôsobia" na každom kontinente, vrátane Antarktídy) potvrdzujú svoju legalitu a uznanie, platné však iba v ich kruhoch, maximálne u pochybných revolučných vlád, samozvaných cirkví či vojenských júnt Rozvojových krajín. Tieto organizácie a ich zastúpenia na území Slovenska a Českej republiky nepresiahli počtom číslo 10, mnohé z nich vznikli na území Českej republiky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Principles involved in assessing the validity of Orders of Chivalry [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. VELDE, François. French Law and Unofficial Orders [online]. REV. 2002-06-01, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. VELDE, François. Italian Law and Unofficial Orders [online]. REV. 2006-03-12, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online.
  5. Rytířský řád sv. Konstantina a Heleny [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky a česky)
  6. Nepravé rády na Slovensku [online]. Maltézsky rád, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online.
  7. http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110303009
  8. STAIR SAINTY, Guy. The self-styled Orders of Saint John [online]. 1991, rev. 2000-04-30, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. MfD: Kontroverzní pravoslavný kněz dostal milost, může zůstat v Teplicích [online]. ChristNet, 3.3.2006, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po česky)
  10. MfD: Známý pravoslavný kněz Freimann prý musí opustit Teplice kvůli poškození pověsti církve [online]. ChristNet, 28.1.2006, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po česky)
  11. Provisional List of Orders [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rytířský_řád_svatého_Konstantina_a_Heleny na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  13. http://orderofknights.org/slovenska
  14. http://www.eosw.cz/
  15. a b http://www.rozmberskyrad.cz/category/spoluprace-radu/
  16. http://www.krestanskerytirstvo.eu/
  17. http://www.ordinemilitaresantabrigida.com/
  18. International Order of Saint Stanislaus [online]. anglická wikipédia, 6.8.2006, rev. 2012-11-02, [cit. 2012-11-25]. [Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku International_Order_of_Saint_Stanislaus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). Dostupné online.] (po anglicky)
  19. http://www.ordredemelusine.com/
  20. a b STAIR SAINTY, Guy. OTHER SELF-STYLED ORDERS [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. http://www.cyperskirytieri.sk/nezaradene/prihovor-velmajstra-jeho-eminencia-prince-jose-cosmelli-k-hostom/
  22. Gregor III. Laham
  23. http://www.rozmberskyrad.cz/category/historie-radu/
  24. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Knížectví_Pindus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  25. http://www.rozmberskyrad.cz/category/soucasnost-radu/
  26. http://www.rozmberskyrad.cz/category/velmistri/
  27. http://www.kralovskyrad.cz/
  28. http://www.kralovskyrad.cz/kontakty/
  29. http://casadelpindo.weebly.com/casa-del-pindo.html
  30. http://www.ordinedeisantipietroepaolo.org/
  31. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michel_Lafosse na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  32. http://www.eqmoraviae.cz/image/navsteva-lichtenstejnskeho-knizete-v-breclavi
  33. http://www.eqmoraviae.cz/contact
  34. http://cernimyslivci.cz/historie/myslivost-v-lubn%C4%9B
  35. http://www.mliles.com/melkite/orderholycross.shtml
  36. http://www.pohcj.com/Pages/grand_master2.htm
  37. http://www.pohcj.com/
  38. Become a Count or Countess [online]. Sealand, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. Join the Knights of the Sovereign Military Order of Sealand [online]. Sealand, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. http://www.regnodeisantipietroepaolo.org/posizione-geografica/
  41. http://www.regnodeisantipietroepaolo.org/sedi-internazionali-del-regno/
  42. http://casadelpindo.weebly.com/uploads/5/1/2/1/51218681/elenco_dei_titoli_nobilare.pdf
  43. http://casadelpindo.weebly.com/uploads/5/1/2/1/51218681/elenco_dellordine_onorifica.pdf

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]