Samuel Bodický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Samuel Bodický
slovenský ev. kňaz, spisovateľ
Narodenie9. október 1850
Špania Dolina
Úmrtie22. august 1919 (68 rokov)
Senné

Samuel Bodický (* 9. október 1850, Špania Dolina - † 22. august 1919, Senné) bol slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ. Pseudonym: Samo Samovič, Samoslav Javorov.

Jeho otec bol Samuel Bodický (1818-1904) bol obuvníkom a jeho matka bola Mária rod. Bodická. Jeho brat Michal Bodický (1852-1935) bol evanjelický kňaz, spisovateľ, profesor teológie, dekan na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave. Jeho syn, Dr. Ivan Bodický (1882-1955), bol známy modranský lekár a ľudomil.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Lučenci, v Banskej Bystrici a v Revúcej, od 1872 teológiu vo Viedni. Roku 1874-1888 ev. kňaz v Ozdíne a v Sennom. Je autorom literárnokritických portrétov ruských a ukrajinských spisovateľov (Puškin, Lermontov, Krylov, Gogoľ, Ševčenko). Vlastná prozaická tvorba vznikla 1879-1882. Vo svojich humoreskách nadväzuje na Zechentera, rozvíja najmä situačný humor. V prózach začal narušovať sentimentálne romantické klišé; približuje sa k realistickému zobrazovaniu charakterov i prostredia. V jeho prozaických príbehoch dominuje prostredie pánov a vzdelancov (Starý mládenec, Zaľúbenec, Nihilisti, Vo väzení), dedinčanov (Prvá ľúbosť, Žena dvoch mužov, Otcova kliatba, Z mŕtvych), dedinské a statkárske prostredie (Zlý duch, Nová kométa). V najrozsiahlejšej próze Nihilisti zachytil sociálny a morálny vzostup a pád kapitalistickej rodiny Koreňovcov. V poslednom období svojej činnosti intenzívne prekladal z angličtiny, maďarčiny, ruštiny. Orientoval sa najmä na Puškinovu veršovanú epiku. Prispieval do tlače (Národných Novín, Sokola, Orla a Slovenských Pohĺadov), kalendárov a zborníkov. Člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Povesti Sama Bodického, Martin roku 1882
  • Nihilisti, Bratislava roku 1935
  • Otcova kliatba, Bratislava roku 1973
  • Poézia: Žiaľ (Sokol 7, 1868), Vlkodlak (Orol 10, 1879)
  • Preklady: Tennyson, A.: Enoch Arden 1885; Arany , J.: Toldi 1886; Puškin, A. S.: Eugen Onegin 1900

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]