Samuel Cambel (historik)

	Samuel Cambel
	slovenský historik
Narodenie	5. marec 1928; Slovenská Ľupča, ČSR (dnes Slovensko)
Úmrtie	21. september 2004 (76 rokov); Bratislava, Slovensko
Zamestnanie	Krajský národný výbor v Banskej Bystrici (1952); Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (1952 – 1959, 1960 – 1980); Vysoká škola ekonomická v Bratislave (1959 – 1960); Slovenská akadémia vied (1980 – ?)
Alma mater	Vysoká škola politických a hospodárskych vied
	Biografický portál

Prof. PhDr. Samuel Cambel, DrSc. (* 5. marec 1928, Slovenská Ľupča – † 21. september 2004, Bratislava) bol slovenský historik, univerzitný pedagóg a funkcionár, ktorý pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1962 – 1963, 1970 – 1976) a riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (1980 – 1990). Venoval sa predovšetkým výskumu slovenských agrárnych dejín 20. storočia so zameraním na pozemkové reformy a kolektivizáciu poľnohospodárstva.

Život

Narodil sa v maloroľníckej rodine. Historik Ivan Kamenec hodnotí, že vyrastanie v roľníckej rodine a dospievanie v časoch búrlivých vojnových a povojnových udalostí sa podpísalo na Cambelovom ranom ideovom formovaní, ktoré sa priklonilo ku komunistickej strane a režimu, ktorý po februári 1948 naplno budovala.^[1] Po absolvovaní stredoškolského štúdia v Krupine a na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, kde zmaturoval v roku 1948,^[2] Cambel pokračoval v štúdiu na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe (1948 – 1952^[3]). Po promócii krátky čas pracoval na poľnohospodárskom referáte Krajského národného výboru v Banskej Bystrici,^[2] kým na jeseň 1952 nenastúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK)^[3]^[4] kde najskôr pracoval ako asistent. V rokoch 1953 – 1957 tu pôsobil ako interný ašpirant z dejín medzinárodného robotníckeho hnutia, po získaní hodnosti kandidáta vied ako odborný asistent na Katedre marxizmu-leninizmu FF UK.^[2]

V roku 1959 sa vďaka monografii Agrárna otázka na Slovensku a naša revolúcia habilitoval na docenta pre odbor najnovších československých dejín a začal externe prednášať na Katedre dejín a archívnictva FF UK. V tom čase totiž nakrátko pôsobil mimo FF UK, keďže od októbra 1959 do februára 1960 viedol Katedru marxizmu-leninizmu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V marci 1960 sa jeho pôsobiskom definitívne stala Katedra dejín a archívnictva FF UK, kde prednášal najnovšie československé dejiny a dejiny Sovietskeho zväzu. Okrem vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti pôsobil aj ako univerzitný funkcionár: vykonával funkciu prodekana (1961)^[2] a dekana FF UK (1962 – 1963, 1970 – 1976), ako aj prorektora UK (1976 – 1979).^[2]^[3]^[4] V roku 1971 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora,^{[pozn 1]} v roku 1973 získal hodnosť doktora historických vied a v roku 1975 bol vymenovaný za riadneho profesora,^[2] pričom od roku 1973 bol tiež vedúcim Katedry všeobecných dejín FF UK.^[3]

V rokoch 1980 – 1990 bol riaditeľom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV),^{[pozn 2]}^[3]^[5] pričom v roku 1980 sa stal tiež podpredsedom Vedeckého kolégia Československej akadémie vied a Vedeckého kolégia SAV pre historické vedy a členom korešpondentom SAV a v roku 1981 aj členom korešpondentom ČSAV,^[2] pričom na FF UK vyučoval už len externe.^[4]

Vedeckovýskumné pôsobenie

Cambel sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti venoval predovšetkým agrárnej otázke v slovenských a československých dejinách 20. storočia so zameraním na obdobie rokov 1938 – 1948 (pozemková reforma počas vojnovej Slovenskej republiky a po vojne) a kolektivizáciu poľnohospodárstva v 50. rokoch 20. storočia. Okrem toho sa čiastočne zaoberal aj dejinami Slovenského národného povstania, dejinami Československa, ruským dejinám 19. a 20. storočia,^[3] pričom ako dlhoročný pedagóg sa okrajovo dotkol aj niektorých teoretických, terminologických, resp. periodizačných otázok slovenskej historiografie. V jeho tvorbe aj pracovnom pôsobení pred rokom 1989 sa prejavovala ovplyvnenosť komunistickým režimom ideologizovanej marxistickej historiografie. V práci pokračoval aj po páde režimu, keď vydal tri monografie a viacero štúdií, ktoré už boli písané bez cenzúry a autocenzúry kvôli čomu ich slovami historika Ivana Kamenca možno hodnotiť „ako najprínosnejšie z celej jeho odbornej produkcie“.^[6]

Cambel sa ako popredný vedecký pracovník podieľal na vydávaní viacerých periodík a syntéz. V rokoch 1982 – 1990 bol hlavným redaktorom Historického časopisu,^[3] pričom okrem toho redigoval aj vedecký časopis Studia historica Slovaca. Bol tiež vedeckým redaktorom šesťzväzkového syntetického diela Dejiny Slovenska (1985 – 1992).^[2]^[4]^[6]

Ocenenia

Za svoju vedeckovýskumnú a organizačno-pracovnú činnosť získal viaceré vyznamenania: Štátnu cenu Slovenskej socialistickej republiky (1971), štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“ (1978), Zlatú medailou Univerzity Komenského (1978), Čestnú zlatú plaketu Slovenskej akadémie vied Ľudovíta Štúra „Za zásluhy v spoločenských vedách“, Medzinárodnú cenu akadémií vied socialistických krajín v spoločenských vedách (1981), pričom v roku 1985 ako spoluautor Dejín Slovenského národného povstania obdržal Štátnu cenu Klementa Gottwalda.^[2]

Dielo

Výber z diela:

1958 – Agrárna otázka na Slovensku a naša revolúcia (1945 – 1948)
1972 – Slovenská agrárna otázka 1944 – 1948 : O dvoch polohách agrárnej revolúcie na Slovensku, v českých krajiných a problém generálnej pozemkovej reformy
1996 – Slovenská dedina (1938 – 1944)
2001 – Štátnik a národohospodár Milan Hodža 1878 – 1944
2003 – Hospodárske pomery v Slovenskom národnom povstaní
2005 – Päťdesiate roky na slovenskej dedine : Najťažšie roky kolektivizácie

Poznámky

↑ Kropilák 1988, s. 144 uvádza rok 1969 za moment Cambelovho vymenovania za profesora, čo však nekorešponduje s archiváliami v osobnom fonde Samuela Cambela (Kamencová 1991).
↑ Od 1. júna 1982 do 22. marca 1990 fungoval ako Ústav historických vied SAV.

Referencie

↑ Kamenec 2005, s. 615
1 2 3 4 5 6 7 8 9 Kamencová 1991
1 2 3 4 5 6 7 Barnovský 2004
1 2 3 4 Kropilák 1988, s. 144
↑ Kamenec 2005
1 2 Kamenec 2005, s. 616

Literatúra

Barnovský, Blanka (2004), „Za prof. PhDr. Samuelom Cambelom, DrSc.“, in Rašticová, Zemědelské školství, výzkum a osvěta jako předpoklad hospodářského a sociálního rozvoje venkova v 19. a 20. století : sborník příspěvků z mezinárodní konference věnované památce Samuela Cambela, Uherské Hradiště: Slovácke muzeum, str. 7-8, ISBN 80-86185-38-9
Kamencová, Lýdia (1991), Cambel, Samuel – osobný fond : inventár, Bratislava: Ústredný archív Slovenskej akadémie vied, https://archiv.sav.sk/inventare/inventar.php?id=84&sig=uvod, dost. 2026-06-11
Kamenec, Ivan (2005), „Profesor Samuel Cambel (1928 – 2004)“, Historický časopis 53 (3): 615-616, ISSN 0018-2575
Kropilák, M.[iroslav] (1988), „Jubilujúci Samuel Cambel a niektoré súvislosti historiografie“, Historický časopis 36 (1): 144-146, ISSN 0018-2575

Ďalšia literatúra

Lipka, Martin (2009), „Samuel Cambel“, in Lipka, Martin, Čítanka k dejinám Slovenskej historiografie v rokoch 1918 – 2006, Košice: UNIVERSUM-EU, str. 20-27, ISBN 9788089046607

[5] Kropilák 1988, s. 144 uvádza rok 1969 za moment Cambelovho vymenovania za profesora, čo však nekorešponduje s archiváliami v osobnom fonde Samuela Cambela (Kamencová 1991).

[6] Od 1. júna 1982 do 22. marca 1990 fungoval ako Ústav historických vied SAV.

[1] Kamenec 2005, s. 615

[Kamencová-2] 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Kamencová 1991

[Barnovský-3] 1 2 3 4 5 6 7 Barnovský 2004

[Kropilák-4] 1 2 3 4 Kropilák 1988, s. 144

[7] Kamenec 2005

[Kamenec:616-8] 1 2 Kamenec 2005, s. 616

[1]

[2]

[3]

[4]

[pozn 1]

[pozn 2]

[5]

[6]