Samuel Hruškovic

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Samuel Hruškovic
slovenský evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, prekladateľ, editor a náboženský spisovateľ
slovenský evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, prekladateľ, editor a náboženský spisovateľ
Narodenie1. apríl 1694
Krupina, Slovensko
Úmrtie1. september 1748 (54 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samuel Hruškovic

Samuel Hruškovic (tiež Samuelis Hruscowitz) (* 1. apríl 1694, Krupina, Slovensko – † 1. september 1748, Banská Bystrica, Slovensko) bol slovenský evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, ale tiež prekladateľ a editor.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meštianskej rodine Imricha Hrušku a jeho manželky Rebeky Zimaniovej, no detstvo prežil v Turom Poli u starých rodičov, kde aj chodil v roku 1702 do školy. Neskôr študoval v Krupine (1702 – 1705), Banskej Bystrici (1705 a 1711 – 1717), Jelšave, Gemeri (1709), Rožňave, Banskej Štiavnici (1710), Lučenci (1717) a napokon na univerzite vo Wittenbergu (1717 – 1719), kde študoval teológiu, ale tiež fyziku, medicínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách v Radvani (1711 – 1717) a v Banskej Bystrici (1719 – 1720), neskôr pôsobil ako diakon v Lešti, rektor v Sennom a evanjelický farár v Kostolných Moravciach, slovenský (1732 – 1737) a nemecký (1737 – 1748) farár v Banskej Bystrici, a v roku 1743 bol superintendantom banského okolia. Bol obvinený zo zavádzania neprípustných noviniek a zbavený kňazského i biskupského úradu, no v roku 1748 sa do úradu vrátil.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu (slovenská mytologická komédia), z prozaických žánrov písal napr. slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus a latinskú autobiografiu. Je autorom 17 vlastných piesní, v ktorých používa výrazové prostriedky charakteristické pre barokovú literatúru – metafory, obrazy z pastierskeho života, antitézy), no jeho tvorba mala pôsobiť viac na rozum ako na cit. dráme a próze používal jednoduché vety a nekomplikované súvetia, čo však nijako neochudobnilo jeho poetické vyjadrovanie. Okrem toho je tiež autorom 74 prekladov nemeckých piesní (Martin Luther, Gašpar Neumann, Zachariáš Titius a i.). V latinskej autobiografii vykresľuje svoj život chudobného študenta, zážitky s kurucmi a zbojníkmi i portréty zaujímavých ľudí (napr. Mateja Bela). Bol tiež editorom 2 vydaní Tranovského Cithary sanctorum, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu, ako aj nemeckú ortodoxnú náboženskú lyriku. Druhé vydanie určilo definitívnu podobu Tranovského kancionálu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1710Polyfémus, mytologická komédia
  • 1719 / 1720Život Samuela Hruškovica (Vita Samuelis Hruscowitz), autobiografia
  • 1719Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho (Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani), rozprava
  • 1722Agenda, náboženská práca
  • 1727O šťastí, školská dišputa
  • 1729Katechismus D. M. L., kterýž slove menší, Lutherov malý katechizmus

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vlastný životopis. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1943. 139 s. [preklad Ján Vilikovský]
  • Vita Samuelis Hruscowitz / Život Samuela Hruškovica. [Bilingválne latinsko-slovenské vydanie; ide o upravený preklad J. Vilikovského z roku 1943; poznámky a záverečnú štúdiu napísala Ľudmila Ozábalová] Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 176 s. ISBN 80-223-2165-6
  • MINÁRIK, Jozef: Kapitoly zo staršej slovenskej literatúry 3. Bratislava : Univerzita Komenského, 1980, s. 120 - 121.
  • Slovenská literatúra, r. 41, 1994, č. 4. [Číslo venované vedeckému kolokviu k 300. výročiu narodenia Samuela Hruškovica (1694-1748)]. V čísle sa nachádzajú štúdie o S. Hruškovicovi: HORVÁTH, Pavel: Sociálnopolitické a náboženské pomery na Slovensku v čase aktívneho pôsobenia Samuela Hruškovica, s. 243 - 248; HAMADA, Milan: Teologické a filozofické názory Samuela Hruškovica, s. 249 - 256; TKÁČIKOVÁ, Eva: Estetika Hruškovicovej poézie, s. 257 - 261; GÁFRIKOVÁ, Gizela: Žánrové vlastnosti Hruškovicovej autobiografie, s. 262 - 268; MINÁRIK, Jozef: Hruškovicove preklady nemeckej duchovnej lyriky, s. 269 - 273; ŠKOVIERA, Daniel: Dialóg "De reipublicae administratione" od humanistu Valentína Ecchia, s. 274 - 284; FRIMMOVÁ, Eva: Poézia Daniela Basilia, s. 285 - 299; BRTÁŇOVÁ, Erika: Príspevok k biografii Samuela Hruškovica, s. 300 - 303; VRÁBLOVÁ, Katarína: Profil Hruškovicovej duchovnej lyriky, s. 304 - 308; VALENTA, Ivan: Špecifiká spevného verša a ich uplatnenie v Hruškovicovej tvorbe, s. 309 - 312; ŽITNÝ, Milan: Niekoľko poznámok k Hruškovicovým prekladom z tvorby Paula Gerhardta, s. 313 - 317; GÁFRIKOVÁ, Gizela: K rozsahu pôvodnej piesňovej tvorby Samuela Hruškovica, s. 318 - 323.]
  • Slovenský biografický slovník, 2. diel (E - J). Martin : Matica slovenská, 1987, s. 418.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]