San Giorgio Maggiore (ostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 45°25′41″S 12°20′37″V / 45,42806°S 12,34361°V / 45.42806; 12.34361

Celkový pohľad na ostrov s dominantnou bazilikou a kampanilou

San Giorgio Maggiore je názov jedného z ostrovov v Benátskej lagúne.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlohou neveľký (0,1 km2) ostrov leží na juh neďaleko Námestia svätého Marka. Od pobrežného móla na Piazzetta San Marco ho oddeľuje Canale San Marco. Západne od ostrova leží ostrov Giudecca oddelený kanálom rovnakého mena. Ostrov San Giorgio Maggiore administratívne patrí do benátskej štvrte San Marco.

Ostrov bol v minulosti nazývaný ostrovom cyprusov pre rozsiahle plochy vysadené týmito stromami. Aj dnes je južná časť ostrova zalesnená.

Dejiny a pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny ostrova a jeho obyvateľov sú tesne späté s Benátkami. Ostrov bol obývaný pravdepodobne už v rímskej dobe; po založení Benátok ho podľa rodiny, ktorá ho vlastnila nazývali Insula Memmia. V roku 982 tu založili benediktínsky Kláštor svätého Juraja. Jeho prvým opátom sa stal Giovanni Morosini.

V 11. storočí bol ku kláštoru pristavaný kostol rovnakého zasvätenia, no už v roku 1223 veľké zemetrasenie zničilo všetky budovy na ostrove. Čoskoro stavby nanovo vystavali. Kostol bol do dnešnej podoby prestavaný v druhej polovici 16. storočia architektom Andreom Palladiom. Dnes jeho vysoká veža a impozantné priečelie tvoria nádhernú panorámu zreteľne viditeľnú z nábrežnej promenády Benátok.

Po zániku Benátskej republiky sa ostrov ostal do rúk Francúzov, neskôr sa stal súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie a Talianskeho kráľovstva. Na prelome rokov 1799 - 1800 sa v tunajšom kláštore zišlo konkláve, ktoré volilo nového pápeža po smrti Pia VI. 14. marca 1800 sa ním stal kardinál Chiramonti (ako pápež Pius VII.).

Dnešné využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov San Giorgio Maggiore je dnes pre ľahkú dostupnosť a vďaka svojím pamätihodnostiam častým cieľom turistov, navštevujúcich Benátky. Okrem toho na ostrove sídli kultúrna nadácia Fondazione Giorgio Cini, založenej v roku 1951 grófom Vittoriom Cinim na počesť jeho syna, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí. Činnosť nadácie sa prevažne zameriava na štúdium histórie mesta; preberá tiež patronát nad významnými kultúrnymi udalosťami.

Večerná panoráma ostrova. Vpravo sa k oblohe týči impozantná stavba zvonice

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku San Giorgio Maggiore na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • J. Sopouch, H. Sopouchová, Benátky, Šport, Bratislava, 1990
  • Italská města - Benátky, Plurigraf, 2000
  • Benátky, Edizioni Storti, Venezia, 1991
  • M. Kaminski, Umění a architektura - Benátky, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-875-0