Saprofág

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dážďovka zemná, známy saprofág (konkrétne detritofág)

Saprofág (tiež saprotrof, saprob), je heterotrofný organizmus (predovšetkým živočíchy či huby, iné skupiny sa označujú skôr ako rozkladače), ktorý ale na rozdiel od predátorov získava energiu z organických látok odumretých organizmov alebo ich časťami. Takýto spôsob aspoň čiastočnej výživy sa niekedy nazýva hniložijnosť či saprotrofia. Saprofágy sa považujú za konzumenty a za rozkladače (dekompozitory), na rozdiel od zelených producentov s fotosyntetickými farbivami.

Saprofyt[upraviť | upraviť zdroj]

Zastaraným termínom saprofyt sa skôr označovali niektoré nezelené vyššie rastliny (napr. Hniezdovka hlístová, rôzne orchideje), o ktorých sa myslelo, že sa vyživujú z odumretých organických látok (viac tiež epifyt). Výraz ss používal všeobecne aj pre huby a niektoré baktérie. Dnes ide o zastaraný termín, pretože sa zistilo, že ss spomínané vyššie rastliny vyživujú vďaka zvláštnej symbiózy (mutualizmu) s hubami (mykoheterotrofia).[1]

Niekedy je termín saprofyt (napr. v mykológii, v lichenológii) stále používaný.

Delenie saprofágov[upraviť | upraviť zdroj]

Saprofágy sa delia na zdochlinožravce (mršiny), detritofágy – rozkladače (detrity) a koprofágy (výkaly).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hershey, David R. (1999). Myco-heterophytes and parasitic plants in food chains. American Biology Teacher 61, 575-578.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saprofág na českej Wikipédii.