Saratovskij gosudarstvennyj universitet imeni N. G. Černyševskogo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Saratovská štátna univerzita N. G. Černyševského

SGU v deň otvorenia 6. decembra 1909
Základné informácie
PolohaSaratov, Rusko
SkratkaSGU
Rok založenia1909
Vedenie
RektorAleksej Nikolajevič Čumačenko
Štatistické údaje
Počet fakúlt15
Počet študentov29 820
Kontaktné údaje
MiestoSaratov
AdresaAstracháňska ul. 83
Oficiálny webwww.sgu.ru

Saratovskij gosudarstvennyj universitet imeni N. G. Černyševskogo (rus. Сара́товский госуда́рственный университе́т и́мени Н. Г. Черныше́вского - Saratovská štátna univerzita N. G. Černyševského) je jedna z najstarších vysokých škôl Ruska, najstaršia vysoká škola mesta Saratov. Založená v roku 1909.

História univerzity[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon na zriadenie univerzity bol schválený Mikulášom II. a to 10. júna 1909. Táto udalosť bola možná vďaka úsiliu saratovskej verejnosti, administrácie a ministerského predsedu P. A. Stolipina. SGU bola otvorená 6. decembra 1909 ako Cárska Nikolajevská univerzita rus. Императорский Николаевский университет. V októbri 1923 bola univerzita premenovaná na Saratovskú štátnu univerzitu N. G. Černyševského.

V čase druhej svetovej vojny bola do Saratova evakuovaná Lenigradská teraz Petrohradská štátna univerzita. To spôsobilo zvýšenie počtu uznávaných vedcov a pedagógov vo všetkých oboroch.

SGU dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes je SGU jedným z najväčších vzdelávacích a vedeckých centier Ruska. Na univerzite je 88 odborov vysokoškolského vzdelania, vzdelávanie prebieha na 29 fakultách (108 katedier a s počtom 155 filiálok).

Od roku 2002 sa SGU zúčastňuje na svetovom šampionáte v programovaní ACM ICPC.[1] V roku 2013 je na konte univerzity 5 strieborných, 2 zlaté medaily, titul šampióna Európy 2002 a titul Šampióna sveta 2006.[2][3][4][5][6][7][8]

V roku 2010 sa stala národnou výskumnou univerzitou.[9]

SGU patrí do dvadsiatky najlepších univerzít krajiny (2011 získala 13-14 miesto).[10]

Fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Biologická fakulta
  • Geografická fakulta
  • Geologická fakulta
  • Mechanicko - matematická fakulta
  • Sociologická fakulta
  • Fakulta cudzích jazykov a rečovej didaktiky
  • Fakulta počítačových vied a informačných technológií
  • Fakulta nano- a biomedicínskych technológií
  • Fakulta nelineárnych procesov
  • Fakulta psychologicko pedagogického a špeciálneho vzdelávania
  • Fakulta psychológie
  • Fyzikálna fakulta
  • Filozofická fakulta
  • Ekonomická fakulta
  • Právnická fakulta

Inštitúty univerzity[upraviť | upraviť zdroj]

  • Balašovský inštitút
  • Inštitút archeológie a kultúrneho dedičstva
  • Inštitút doplnkového odborného vzdelávania
  • Inštitút umenia
  • Inštitút histórie a medzinárodných vzťahov (bývalá historická fakulta)
  • Inštitút otvoreného vzdelávania
  • Inštitút rizík
  • Inštitút telesnej kultúry a športu
  • Inštitút filológie a žurnalistiky (bývalá fakulta filológie a žurnalistiky)
  • Inštitút chémie(bývalá chemická fakulta)
  • Medzi-regionálny inštitút spoločenských vied
  • Vedecko výskumný inštitút prírodných vied
  • Vedecko výskumný inštitút spoločenských vied
  • Vedecko vzdelávací inštitút optiky a biofotoniky
  • Vzdelávaco výskumný inštitút nanoštruktúr a biosystémov

Pedagogický inštitút SGU[upraviť | upraviť zdroj]

(zahrnutý do SGU v 1997 roku)

s nasledovnými fakultami:

  • ruskej slovesnosti
  • pedagogiky, psychológie a základného vzdelania
  • cudzích jazykov
  • umení a výtvarnej výchovy
  • korekčnej pedagogiky a špeciálnej psychológie
  • telesnej výchovy.

Roku 2011 prestal existovať a fakulty boli reorganizované

Balašovský inštitút SGU N. G. Černiševského[upraviť | upraviť zdroj]

s nasledujúcimi fakultami :

  • matematiky, ekonomiky a informatiky
  • filologická
  • biológie a ekológie
  • cudzích jazykov
  • psychológie
  • sociálnej práce
  • telesnej kultúry bezpečného života
  • pedagogická

Stredná odborná škola rádioelektroniky P. N. Jabločkova[upraviť | upraviť zdroj]

s deviatimi špecializáciami

Stredná odborná škola riadenia a služieb[upraviť | upraviť zdroj]

so siedmymi špecializáciami

Stredná odborná škola geologická[upraviť | upraviť zdroj]

s tromi oddeleniami

Knižnice vysokej školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Saratovská oblastná vedecká knižnica V. A. Artisevičovej
  • Knižnica Balošovského inštitútu (filiálka)
  • Študovňa strednej odbornej školy rádioelektroniky P. N. Jabločkova
  • Študovňa strednej odbornej školy geologickej

Riaditeľkou knižnice SGU od roku 1931 po dobu 67 rokov bola V. A. Artisevič[11]

Univerzitný chrám[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2009 sa v areáli univerzitného mestečka začala výstavba pravoslávneho Chrámu svätých apoštolov Cyrila a Metoda, ktorý nahradí pôvodný zničený. Už počas stavby chrámu začali pri ňom fungovať knižnica, video a audiotéka, pre záujemcov poriadajú besedy o cirkevne historických a iných témach.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ACM International Collegiate Programming Contest
  2. ICPCWiki: Results World Finals 2002 [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-10-26 z originálu.
  3. ICPCWiki: Results World Finals 2003 [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-10-26 z originálu.
  4. ICPCWiki: Results World Finals 2006 [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-10-26 z originálu.
  5. ICPCWiki: Results World Finals 2007 [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-10-26 z originálu.
  6. ICPCWiki: Results World Finals 2009 [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2013-02-11 z originálu.
  7. ICPCWiki: Results World Finals 2010 [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2013-08-05 z originálu.
  8. ICPCWiki: Results World Finals 2011 [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-07-04 z originálu.
  9. . Dostupné online.
  10. Národné hodnotenie univerzít [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2018-02-22 z originálu.
  11. SGU v rokoch krízy univerzitného systému
  12. Chrám svätých Cyrila a Metoda mesta Saratov // Informačno analytický portál Saratovskej a Volskej Eparchie «Pravoslávie a súčasnosť» [online]. [Cit. 2014-02-09]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu.