Schafarzikit
| Schafarzikit | |
| Fe2+Sb3+2O4 | |
 Kermezit a schafarzikit z Perneka-Krížnice | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | József Sándor Krenner (1921) |
| Pôvod názvu | podľa profesora mineralógie F. Schafarzika z Budapešti |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA symbol | Sfz |
| IMA status | prijatý (pred 1959) |
| Strunzova klasifikácia | IV/B.03 (8.vyd.) 4.JA.20 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 4.JA.20 (10.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | tetragonálna |
| Bodová grupa | 4/mmm (4/m 2/m 2/m) - Ditetragonálna Dipyramidálna |
| Priestorová grupa | P42/mbc |
| Mriežkové param. | a = 8.59 Å c = 5.913 Å V = 437,8 Å3 |
| Habitus | ihličkovité, stĺpčekovité, resp. prizmatické kryštály s pozdĺžnym ryhovaním |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Priesvitnosť | opakný, priesvitný (hnedý až oranžový) vo veľmi tenkých rezoch |
| Farba(y) | červenohnedý až čierny |
| Vryp | hnedý |
| Lesk | diamantový, kovový |
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5 - 4 |
| Hustota | meraná = 4,3; vypočítaná = 5,24 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | zreteľná, dobrá |
| Zoznam minerálov Schafarzikit na Commons | |
Schafarzikit (symbol Sfz[1]) je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave. Jeho ideálny chemický vzorec je Fe2+Sb3+2O4. Je to Fe analóg manganoschafarzikitu. Vyše sto rokov to bol jediný typový minerál z Malých Karpát a celého západného Slovenska. V roku 2024 bol schválený modrait, druhý minerál z tejto oblasti.
Charakteristika, výskyt a vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Schafarzikit bol po prvý raz objavený a publikovaný J. A. Krennerom v roku 1921 z Sb-ložiska Pernek - Krížnica. Pomenovaný je podľa profesora mineralógie F. Schafarzika z Budapešti. Je to veľmi vzácny minerál. Tvorí kryštály, drúzy a povlaky v prasklinách a fraktúrach v kremenno-karbonátovo-antimonitovej hydrotermálnej rude. Kryštály sú ihličkovité, stĺpčekovité, resp. prizmatické, s pozdĺžnym ryhovaním a s vysokým kovovým leskom. Ich dĺžka je väčšinou do 1 mm, zriedkavo do 1,5 mm a hrúbka 0,X mm s dominantnými plochami {110}, {121}, {112}, {010}, {221}, {131} a {231}. Farbu má červenú až červenohnedú, tmavohnedú a čiernu. Kryštály schafarzikitu sa vyskytujú spolu s ankeritom, berthieritom, antimonitom, valentinitom, kermezitom, senarmontitom a supergénnym sadrovcom. Antimónová mineralizácia je tu viazaná na čierne bridlice a fylity v zóne aktinolitických hornín. Pôvodne sa považoval za sekundárny minerál, oxidačný produkt antimonitu. Neskoršie publikácie udávajú vznik z neskoro oxidačných hydrotermálnych fluid.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Schafarzikit. Kresba J. S. Krennera, so súhlasom Gábora Pappa (Maďarské prírodovedné múzeum).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ WARR, Laurence N.. IMA–CNMNC approved mineral symbols. Mineralogical Magazine, 2021-06, roč. 85, čís. 3, s. 291–320. Dostupné online [cit. 2026-02-27]. ISSN 0026-461X. DOI: 10.1180/mgm.2021.43. (po anglicky)
- ↑ SEJKORA, Jiří; OZDÍN, Daniel; VITÁLOŠ, Jiří a kol. Schafarzikite from the type locality Pernek (Male Karpaty Mountains, Slovak Republic) revisited. European Journal of Mineralogy, 2007-07-02, s. 419–427. Dostupné online [cit. 2026-02-27]. DOI: 10.1127/0935-1221/2007/0019-1723. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Schafarzikit
