Schreibersit
| Schreibersit (rhabdit, partschit, dyslytit) | |
| (Fe,Ni)3P fosfid železa a niklu | |
 Schreibersit, typový materiál z meteoritu Magura | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Wilhelm Karl Ritter von Haidinger (1847) |
| Pôvod názvu | podľa Carl Franz Anton Ritter von Schreibers |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA symbol | Scb |
| IMA status | prijatý (pred 1959) |
| Strunzova klasifikácia | I/A.04 – Anhang (8.vyd.) 1.BD.05 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 1.BD.05 (10.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | tetragonálna |
| Bodová grupa | 4 - Disfénoidálna |
| Priestorová grupa | I4 |
| Mriežkové param. | a = 9.05 Å c = 4.47 Å V = 366,10 Å3 Z = 8 |
| Habitus | zriedkavo vytvára tabuľkovité, tyčinkovité alebo ihličkovité.kryštály |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Priesvitnosť | opakný |
| Farba(y) | striebornobiely, cínovobiely, Sfarbuje sa na mosadzne žltú alebo hnedú. |
| Tvrdosť (Mohs) | 6,5 - 7 |
| Hustota | meraná: 7.0 - 7.3 vypočítaná: 7,28 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | dokonalá podľa {001}, nedokonalá podľa {010} alebo {110} |
| Iné | |
| Magnetizmus | silne magnetický |
| Zoznam minerálov Schreibersit na mindat.org Schreibersit na Commons | |
Schreibersit je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave. Jeho chemický vzorec je (Fe,Ni)3P, chemicky ide o fosfid železa a niklu. Môže obsahovať aj stopy Cr nahradzujúce Fe a Ni. Schreibersit je slovenský typový minerál a bol prvýkrát opísaný spolu s cohenitom zo svetoznámeho železného meteoritu Magura (hrubozrnný oktaedrit), ktorý spadol pravdepodobne niekedy medzi rokmi 1830-1840 pri dnes už Oravskou priehradou zatopenej obci Slanica na Orave.[1] Minerál pomenoval Wilhelm Karl Ritter von Haidinger v roku 1847 po rakúskom prírodovedcovi a bratislavskom rodákovi Carl Franz Anton Ritter von Schreibersovi (1775 – 1852), ktorý sa zaslúžil o rozvoj prírodovedných zbierok vo Viedni, najmä meteoritov[2][3] a položil základy jednej z najlepších zbierok meteoritov sveta (dnes v Prírodovednom múzeu vo Viedni).
Charakteristika a výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Schreibersit sa vyskytuje v asociácii s cohenitom, kamacitom, tetrataenitom v extraterestrických materiáloch, v meteorite Magura vo forme drobných zŕn a plieškov, oceľovosivých ohybných, magnetických tabuliek, ihličiek a malých obličkovitých aj ostrohranných agregátov. Zo známych meteoritov obsahuje Magura najviac a najdokonalejšie vyvinuté kryštály schreibersitu.[4] Okrem meteoritu Magura je bežným minerálom v meteoritoch ako Lenartov (Slovensko), Bohumilitz (Česko), Beaconsfield a Murchison (Austrália), Brahin (Bielorusko), Canyon Diablo (USA)[5], Campo del Cielo (Argentína), Muonionalusta (Švédsko)[6], Vaca Muerta (Čile), Coahuila a Durango (Mexiko) a mnoho ďalších. Bol nájdený aj v mesačných vzorkách pochádzajúcich z misie Apollo 16.[7] Na Zemi sa vyskytuje s prírodným železom, cohenitom, troilitom, wüstitom.[8] Schreibersit pozemského pôvodu sa našiel na ostrove Disko v Grónsku a v geologickej formácii Hatrurim, Negevská púšť, Izrael, Západný breh a Jordánsko známej výskytom typových minerálov vzniknutých pyrometamorfózou.[9][10][2]
Schreibersit bol definovaný ako potenciálne významný prebiotický minerál ranej Zeme, ktorý by mohol predstavovať reaktívny zdroj fosforu a prekurzor niektorých molekúl vzniknutých fosforyláciou. Odhaduje sa, že tento minerál predstavoval približne 1–10 % celkového množstva fosforu v zemskej kôre počas hadeanu.[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ OZDÍN, Daniel. Historické a novodobé významné minerály Slovenska [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra fyzickej geografie a geoekológie a spoluriešiteľské organizácie, 2012, [cit. 2026-03-08]. Dostupné online.
- 1 2 Schreibersite [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-03-09]. Dostupné online.
- ↑ OZDÍN, Daniel. 240 rokov od narodenia bratislavského rodáka – významného prírodovedca 19. storočia K. F. A. R. von Schreibersa. Esemestník, Spravodajca Slovenskej mineralogickej spoločnosti (Bratislava: Slovenská mineralogická spoločnosť), 2015, roč. 4, čís. 2, s. 47-48. Dostupné online [cit. 2026-03-09]. ISSN 1338-7189. Archivované 2016-08-18 z originálu.
- ↑ KODĚRA, Miroslav a kol.. Topografická mineralógia Slovenska 2. Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. ISBN 80-224-0193-5. S. 834.
- ↑ ANTHONY, J.W. et al.. Mineralogy of Arizona. 3rd. ed.. vyd. Tucson, AZ, USA : University of Arizona Press, 1995.
- ↑ BUCHWALD, Vagn F.. Handbook of Iron Meteorites - Their History, Distribution, Composition and Structure. Kalifornia : University of California Press, 1975.
- ↑ HUNTER, R.H.; TAYLOR, L.A.. Rust and schreibersite in Apollo 16 highland rocks: manifestations of volatile-element mobility.. Lunar and Planetary Science Conference, 12th (1981), Proceedings. Section 1. (A82-31677 15-91), Houston, Texas, USA (New York and Oxford, Pergamon Press), 1982, s. 253-259. Dostupné online.
- ↑ Schreibersite [online]. Mineralogical Society of America - Handbook of Mineralogy, 2005, [cit. 2026-03-09]. Dostupné online.
- ↑ JUROSZEK, Rafał; KRÜGER, Biljana; VAPNIK, Yevgeny. Ferroåkermanite, Ca2FeSi2O7 – a new mineral from the reduced kirschsteinite-bearing Paralava, Hatrurim Complex, Israel. Mineralogical Magazine, 2025-07-14, s. 1–11. Dostupné online [cit. 2026-03-09]. ISSN 0026-461X. DOI: 10.1180/mgm.2025.10120. (po anglicky)
- ↑ GALUSKIN, Evgeny; GALUSKINA, Irina O.; KAMENETSKY, Vadim. First In Situ Terrestrial Osbornite (TiN) in the Pyrometamorphic Hatrurim Complex, Israel. Lithosphere, 2022-12-31, roč. 2022, čís. 1. Dostupné online [cit. 2026-03-09]. ISSN 1947-4253. DOI: 10.2113/2022/8127747. (po anglicky)
- ↑ PASEK, Matthew A.. Schreibersite on the early Earth: Scenarios for prebiotic phosphorylation. Geoscience Frontiers, 2017-03-01, roč. 8, čís. Frontiers in Early Earth History and Primordial Life- Part I, s. 329–335. Dostupné online [cit. 2026-03-09]. ISSN 1674-9871. DOI: 10.1016/j.gsf.2016.06.008.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Schreibersit
