Sečovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°42′09″S 21°39′15″V / 48,702383°S 21,654068°V / 48.702383; 21.654068
Sečovce
mesto
Municipality building in Sečovce.jpg
Mestský úrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Časti Albínov
Kochanovce
Nadmorská výška 149 m n. m.
Súradnice 48°42′09″S 21°39′15″V / 48,702383°S 21,654068°V / 48.702383; 21.654068
Najvyšší bod západná časť lokality Vinice
 - výška 210 m n. m.
Najnižší bod extravilán Kochanoviec
 - výška 110 m n. m.
Rozloha 32,66 km² (3 266 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 441 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 258,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Primátor Jozef Gamrát[3] (nezávislý)
PSČ 078 01
ŠÚJ 528722
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Námestie sv. Cyrila a Metoda 43/27,
078 01 Sečovce
E-mailová adresa info@Secovce.sk
Telefón 056 / 678 24 37
Fax 056 / 678 27 14
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Sečovce
Webová stránka: www.secovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Sečovčan, Sečovčanka, sečovský[4]
Portal.svg Slovenský portál

Sečovce (maď. Gálszécs,[5] ukr. Сечівці[6]) sú mesto na Dolnom Zemplíne, v okrese Trebišov, Košickom kraji. Intravilán mesta sa rozprestiera v západnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 110 až 160 m. n. m juhovýchodne od Dargovského priesmyku prechádzajúc z Podslanskej pahorkatiny do Východoslovenskej nížiny. V západovýchodnom smere mestom preteká potok Trnávka, ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie priestoru Sečoviec už v paleolite. V dobe rímskej malo tunajšie obyvateľstvo obchodné styky s Rímskou ríšou, čomu nasvedčujú nálezy rímskych mincí z okolia. Vo veľkomoravskom období sa severozápadne a severovýchodne od súčasného intravilánu mesta nachádzali slovanské sídliská. Predpokladá sa, že Sečovce ako sídlisko existujú nepretržite od 9. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245, kedy sa spomínajú ako dedina resp. zárodočné mestečko. Významnejšie postavenie Sečoviec v okolí dokazuje zmienka o pravidelnom miestnom trhu z roku 1336, hoci ako mestečko sa dokázateľne spomínajú v roku 1414. V 17. storočí sa vďaka rozvoju remeselníctva a obchodu vyprofilovali na dôležité administratívne a obchodné centrum v Zemplínskej župe. V rokoch 1777 – 1788 boli sídlom jedného z piatich obvodov župy, následne sídlom jedného z dvoch dištriktov Újhelyského okresu a v druhej polovici 19. storočia centrom slúžnovského okresu. V prvej ČSR boli do roku 1928 sídlom okresu v rokoch. Počas obdobia vojnovej Slovenskej republiky mesto postihli perzekúcie a odsun Židov, ktorí dovtedy tvorili početnú (roku 1930 takmer 30 %) a hospodársky i kultúrne silnú časť obyvateľstva a z ktorých väčšina zomrela v koncentračných táboroch. Sečovce boli oslobodené Červenou armádou 2. decembra 1944, avšak ešte do januára 1945 sa pre priebeh bitky o Dargovský priesmyk nachádzali blízko frontového pásma. V roku 1948 sa mestskou časťou Sečoviec stali Kochanovce v roku 1951 Albínov. V rokoch 1949 – 1960 bolo mesto opäť sídlom okresu.

V súčasnosti je z priemyslu v ekonomike Sečoviec najviac zastúpený strojársky, gumárenský, textilný a potravinársky priemysel. Poľnohospodárstvo v okolí sa sústreďuje na rastlinnú výrobu, najmä pestovanie obilnín, olejnín a krmovín. Mestom prechádza európska cesta 50železničná trať 192 využívaná na nákladnú železničnú dopravu. Väčšina historickým pamiatok mesta bola zničená počas prechodu frontu alebo v povojnovom období. K významnejším zachovaným pamiatkám patrí neogotický rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 a postupne viackrát renovovaný, kaplnka a staršie náhrobky na miestnom cintoríne, židovský cintorín a lesopark pri niekdajšom Molnárovom kaštieli, ktorí obsahuje viaceré exotické dreviny. Zo športov má dlhodobú tradíciu hádzaná, v ktorej mesto v súčasnosti reprezentuje ŠK Noxwel.

Polohopis a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Sečovce sa nachádzajú v severnej časti okresu Trebišov, na východnom Slovensku, cca 28 km východne vzdušnou čiarou od Košíc a cca 340 km východo-severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti štátnej hranice s Maďarskom (20,9 km juhozápadne) a Ukrajinou (40,9 km východo-juhovýchodne; od hranice s Poľskom 65,2 km severovýchodne).[pozn 1] Mesto sa rozprestiera na prechode Podslanskej pahorkatiny (podcelku Východoslovenskej pahorkatiny) a Trebišovskej tabule (podcelku Východoslovenskej nížiny), na periklinále k juhu sa ukláňajúceho hrebeňa pahorku severojužného smeru, ktorého vrchol na Albínovskej hore dosahuje 177 m n. m. Pomedzie medzi Podslanskou pahorkatinou a Trebišovskou tabuľou prebieha pri západnom okraji intravilánu kochanovskej časti. Zo západu mesto obklopujú Slanské vrchy[7]

Súčasťou mesta sú dve mestské častiAlbínov na severnom okraji extravilánuKochanovce na východne (priamo napojené na intravilán Sečoviec). Katastrálne územie mesta susedí na západe s katastrálnym územím obce Trnávka, na juhozápade s katastrálnym územím obce Zbehňov, na juhu tvorí hranicu s katastrálnymi územiami Malých Ozoroviec, Veľkých Ozoroviec, Novým Ruskovom, na východe susedí s katastrálnymi územiami Vojčíc, HriadokDvorianok, na severe s katastrálnymi územiami obcí VišňovBačkov.

Z geomorfologického hľadiska sú Sečovce súčasťou provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká dunajská kotlina, oblasti Východoslovenská nížina a Východoslovenská pahorkatina.

Centrum mesta leží v nadmorskej výške 149 m n. m., najvyšší bod v katastrálnom území mesta (cca 210 m n. m.) sa nachádza v lokalite Vinice (záhradkárska oblasť Stašov), kde je najnápadnejším vrchom Koscelok s nadmorskou výškou 164 m n. m.[8] Najnižší bod sa nachádza na východe extravilánu mestskej časti Kochanovce (110 m n. m.).[9][10]

Sečovcami preteká potok Trnávka, do ktorého sa v juhovýchodnej časti extravilánu vlieva potok Trnava. Spolu s potokom Miľač je Trnávka zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce nachádzajúcu sa na hranici s obcou Trnávka. Medzi prítoky Trnávky patria aj WeissovAlbínovský kanál pretekajúce mestskou časťou Albínov smerom na juhovýchod.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa rozkladá na dvoch zlomoch – Hrušovský zlom v južnej časti a Albínovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albínovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým zemetraseniam.[11]

Geologické podložie územia mesta tvoria sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôrštvrtohôr (pieskovce, ílovce, štrky, zlepence). Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). V oblasti mestskej časti Albínov sa zachovali sa aj malé ložiská ropy a zemného plynu.[12] V menšom množstve sa tu vyskytuje kamenná soľ.

Podnebie a počasie[upraviť | upraviť zdroj]

Graf počasia pre Sečovce
(rok 2013)
údaje z najbližšej meteorologickej stanice Milhostov
JFMAMJJASOND
 
 
47
 
5
-14
 
 
48
 
9
-8
 
 
67
 
16
-9
 
 
41
 
29
1
 
 
82
 
29
7
 
 
78
 
34
8
 
 
34
 
36
9
 
 
14
 
37
8
 
 
49
 
27
4
 
 
19
 
25
-5
 
 
49
 
16
-8
 
 
2
 
9
-8
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: SHMÚ

Sečovce sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 8 do 9 °C. Počet letných dní je okolo 68. Absolútne teplotné minimum bolo - 28 °C, absolútne teplotné maximum dosiahlo hodnotu 37,2 °C. Južná hranica katastrálneho územia mesta, spolu s priľahlou obcou Nový Ruskov patria medzi najsuchšie miesta na Slovensku. Príčinou nízkeho úhrnu zrážok je zrážkový tieň, ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 564 až 570 mm. Zrážkovo najbohatšie mesiace sú jún, júl a august, Oproti tomu najmenej zrážok spadne vo februári a marci. Snehová pokrývka vydrží približne 62 až 80 dní. V oblasti výrazne prevláda severný vietor, ďalším rozšíreným je juhovýchodný a severozápadný smer vetra. Napr. cesta E50 medzi Kochanovcami a obcou Hriadky je oblasťou s častým výskytom prudkého nárazového vetra severného smeru.

 Priemerné počasie pre Sečovce (1931 – 1960)[pozn 2] 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)
Priemerná denná teplota °C (°F) -3.8
(25)
-1.9
(29)
3.2
(38)
9.5
(49)
15
(59)
18.2
(65)
20.3
(69)
19.4
(67)
15.3
(60)
9.3
(49)
3.9
(39)
-0.5
(31)
8,6
(47)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)
Zrážky mm (palce) 30
(1.18)
26
(1.02)
25
(0.98)
38
(1.5)
59
(2.32)
76
(2.99)
70
(2.76)
70
(2.76)
43
(1.69)
42
(1.65)
47
(1.85)
39
(1.54)
565
(22,24)
Zdroj: ÚPN Sečovce 24. august 2011[13]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pravek a včasná dejinná doba[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: paleolit a mladý paleolit na Slovensku

K najstaršiemu osídleniu územia dnešných Sečoviec sa viažu nálezy paleolitickej štiepanej kamennej industrie, ktoré objavili Ladislav BáneszStanislav Šiška v roku 1958, pri prieskume asi 300 m západne od intravilánu mesta pri ľavej strane hlavnej cesty. V nepočetnom súbore artefaktov ako najvýznamnejšie vyčnievajú škrabadlo z hnedého rádiolaritu, 12 rohovcových odštepov i úštepov a jeden menší obsidiánový úštep.[14][15]

Počas zberu v roku 1967 archeológovia našli medzi Sečovcami a obcov Dargov časť jaspisovézho dvojitého driapadla a obsidiánový odštep, ktoré tiež zadatovali do obdobia paleolitu.[15][16] Nálezový inventár mladopaleolitickej stanice pri Sečovciach bol v roku 1980 doplnený dvoma štiepanými nástrojmi – dvojstranne obitým hrotom s priretušovaným vrcholcom a jadrovitým kremencovým nástrojom. Tie boli objavené pri povrchovom zbere na oráčine pri kríži nachádzajúcom sa západne od intravilánu Sečoviec, v bezprostrednej blízkosti autobusovej zastávky.[17]

Rozsiahlejší archeologický výskum zameraný na paleolit doposiaľ v meste ani v jeho najbližšom okolí ale nebol realizovaný.[18]

K staršiemu neolitu sa viažu nálezy, ktoré boli uskutočnené v blízkom okolí Sečoviec. V Sečovskej Polianke (poloha Široká alebo Pod Krivou dolinou severne od intravilánu po oboch stranách hlavnej cesty) bolo záchranným archeologickým výskumom uskutočneným pri melioračných prácach v roku 1986 objavené sídlisko kultúry s východnou lineárnou keramikou, ktoré ležalo na hranici mladoneolitických skupín RaškovceTiszadob a bolo zaradené do druhej fázy (Kapušany) skupiny Tiszadob.[19]

V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu sformovala z podložia skupiny Tiszadob bukovohorská kultúra, ktorá je oproti nej charakteristická oveľa väčšou hustotou osídlenia. Početné stopy bukovohorskej kultúry boli zachytené už na prelome 60. a 70. rokov na viacerých miestach v intraviláne Sečoviec. Pri stavbe Obchodného domu Dargov bola odkrytá súvislá kultúrna vrstva hrubá 20 – 30 cm, ktorá obsahovala jeden výrazný zlomok bukovohorskej keramiky a obsidiánovú čepeľ.[20][21] Pri výstavbe bytových domoch na Švermovej ulici (dnes Obchodná ulica) a prospekcii severnejšie situovaných lokalít boli objavené narušené sídliskové objekty obsahujúce zlomky tenkostenných nádob s rytou výzdobou, množstvo črepov z úžitkových nádob, obsidiánové odštepy a zvieracie kosti.[22][23][24] Pri hĺbení kanalizačnej jamy pred Obchodným domom Dargov v roku 1983 bol v hĺbke 180 cm objavený sídliskový objekt s kultúrnou vrstvou hrubou 70 cm a širokou 420 cm, pričom na jej dne sa nachádzali črepy bukovohorskej keramiky a obsidiánovú industriu.[25] Tieto nálezy poukazujú na významné sídlisko bukovohorskej kultúry, ktorého pozostatky sa nachádzajú pod zástavbou v centre mesta.[24][26]

V roku 1978 Pavol MačalaJuraj Macák pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou narazili na dovtedy neznáme rozsiahle praveké sídlisko, ktorého presnejšie zadatovanie a zaradenie materiálu ku kultúrnemu okruhu je problematické pre absenciu keramických artefaktov. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepele, čepeľovité a jadrovité odštepy, jadrá a hrudky obsidiánovej suroviny). Nálezisko sa rozprestiera na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, západne od intravilánu Sečoviec, juhovýchodne od intravilánu Trnávky a južne od hlavnej cesty. Na sídlisku pravdepodobne vyvíjali činnosť neolitické dielne, špecializované na výrobu obsidiánových nástrojov.[24][27][28] Ďalšie artefakty štiepanej kamennej, najmä obsidiánovej industrie z neolitu boli objavené v roku 1983 povrchovým zberom južne a západne od intravilánu obce Trnávka.[28][29]

eneolitu sa nevzťahujú žiadne nálezy pochádzajúce priamo zo Sečoviec, avšak k priľahlej obci Hriadky bolo pri melioračných prácach v roku 1969 odkryté osídlenie, ktorého jadro spadá do neskorého eneolitu a začiatku staršej bronzovej doby.[30] V roku 1969 objavil S. Šiška črepy z nádob skupiny Nyírség-Zatín v polohe Vyšné. V roku 1970 boli podobné nálezy získané pri záchrannom výskume v polohách Povrazy a Konopianky. Hriadčianské keramické nálezy datoval Jozef Bátora na začiatok 18. storočia pred Kr.[31]

staršej bronzovej dobe sa z okolia Sečoviec viažu nálezy sídliskovej keramiky z Hriadok a Veľkých Ozoroviec,[32] do záveru strednej bronzovej doby zase spadá nález črepu misy kultúry Suciu de Sus z polohy Kinčošské lúky v Dvoriankach.[33]

Priamo v Sečovciach bol keramický materiál kultúry Suciu de Sus získaný z porušeného objektu objaveného v polohe Vinice. Osídlenie z mladšej bronzovej doby bolo nájdené v polohe Dobrošňa severovýchodne od intravilánu Sečoviec.[24][34][35] Keramické zlomky a fragment hlineného závažia z polohy Turny v neďalekej obci Parchovany dokladajú sporadické osídlenie v strednej bronzovej dobe a intenzívne v jej mladšom úseku (gávska kultúra),[36][35][37] do ktorého spadá aj črepový materiál z Malého Ruskova, časti obce Nový Ruskov ležiacej južne od Sečoviec.[38]

Najbližšie nálezy viažuce sa k halštatskej dobe pochádzajú z vyššie spomínanej polohy Kinčošské lúky v Dvoriankach (zlomky misových a súdkovitých nádob) a z plohy Veľký köveš (tri sídliskové objekty) nachádzajúcej sa taktiež v Dvoriankach.[39] Črepy halštatskej keramiky sa našli aj v obciach Hriadky, Bačkov, Parchovany a Malé Ozorovce.[40]

Črepový materiál z neskorej laténskej doby bol získaný pri povrchovom zbere v polohe Hradišče v Dvoriankach[41][42] a v Hriadkach, kde sa našiel fragment grafitovej nádoby s okružím.[43] Priamo zo Sečoviec nepochádzajú žiadne nálezy datované do laténskej doby.

V 2. a 3. storočí sa na tomto území usadili germánske kmene, ktoré mali obchodné styky s Rímskou ríšou, o čom svedčia nálezy rímskych mincí v blízkosti mesta (Hriadky, Sečovská Polianka). Zo 7.9. storočia pochádzajú slovanské sídliská. V oblasti Vinice boli objavené veľkomoravské objekty, v ktorých sa nachádzali pozostatky keramiky, 3 hlinené prasleny, železný pílkovitý nástroj a uhlíky.

Prvou písomnou zmienkou mesta je listina uhorského kráľa Bela IV. Ňou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova, predal šľachticovi Petrovi zvanému Folthus pozemky dedín Albun (Albínov) a Techna (Dvorianky). Podľa uhorského historika Anton Sirmaj bol šľachtic Ján grófom z rodu Parisovcov.[44][pozn 3] Pri opise hraníc predaných majetkov sa spomína susedstvo s chotárom sídliska Zeech (Sečovce) na západe. Predpokladá sa, že mesto existovalo nepretržite už od 9. storočia. Centrom vtedajších Sečoviec bola terajšia poloha Vinice. O tomto obchode je stručná zmienka aj v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.

Na prelome 13. a 14. storočia bol šľachtic Peter, syn Petuna alebo Petena, vlastníkom hradného panstva pozostávajúceho z mestečka Sečovce a okolitých dedín Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov. Šľachtic Peter sa nepridal k Abovcom v konflikte s kráľom Karolom I., čoho následkom bol ich pomstivý útok na Sečovce spojený s rabovaním, vypaľovaním (zhorela aj kúria šľachtica Petra, bol vykradnutý a vypálený aj kostol) a vraždením krátko pred rokom 1312. Peter odolal útoku, no v rokoch 13151316 sa pokúsil kráľa osobne zabiť, avšak neúspešne. Ušiel do Ruska a kráľ skonfiškoval jeho majetky. V roku 1324 daroval Karol I. panstvo Sečovce verným šľachticom z rodu Bokša.

V roku 1402 sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku 1437 dostalo mestečko od rímskeho cisára Žigmunda jarmočné a mýtne právo. Konali sa 2 jarmoky ročne – na sviatok Martina a Žofie. Rozvoju však bránia časté boje. V rokoch 14391459 mesto okupovali bratríci, ktorí tu vybudovali vojenský tábor s hradom. Porazení boli až vojskami kráľa Mateja Korvína v roku 1466. V období 14661487 si Sečovce prisvojil trebišovský hradný pán a hlavný župan Štefan Perényi. V roku 1494 bol v meste vystavaný rímskokatolícky kostol v gotickom slohu, neskôr viackrát prestavaný a opravovaný.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

  • od 1601 – mesto zaznamenalo väčší rozmach, konali sa tu chýrne jarmoky a výročné trhy
  • 1603 – zosnovalo a začalo sa tu Bocskaiho povstanie, za čo sa mesto na dlhšiu dobu dostalo do nemilosti panovníckeho dvora.
  • 1633 – prvé cechové listiny poukazujú na to, že v meste boli dobrí kožuchári, neskôr dostali cechové listiny aj krajčíri a kožušníci. Okrem drobných remesiel sa rozvinul aj chov ošípaných a rozsiahle pestovanie víniča
  • 1650 – mesto zaznamenalo aj rozmach školstva a dobrý chýr privábil do mesta aj Jána Ámosa Komenského, ktorý sa tu zdržal dlhšiu dobu. Časté boli aj nájazdy lúpežných tlúp a Turkov
  • od 1701 – v meste prekvitajú remeslá, čo dokazujú aj názvy ulíc: čižmárstvo, sedlárstvo, hrnčiarstvo... Sečovce sa stávajú významným obchodným strediskom
  • 1777 – v rámci Zemplínskej župy sa Sečovce spomínajú ako okres
  • 1783 – v Sečovciach bola vybudovaná pošta s prepražným systémom
  • 1830 – veľké zemetrasenie zničilo veľkú časť mesta
  • 1831 – veľké sedliacke povstanie-poddaní sa domáhali svojich práv
  • 1868 – na pošte sídlil nezávislý telegrafný úrad s nepretržitou telegrafnou službou – telegramy odosielali do 16 obcí okresu špeditéri, pešo alebo na koni
  • 1873 – výskyt cholery
  • 1874 – do Sečoviec boli povozom doručované aj vlakové zásielky zo železničnej stanice Trebišov
  • 1890 – v Sečovciach bol založený telefónny úrad. Prvý telefón v meste vlastnil hlavný slúžny okresu Sečovce
  • 1895 – veľký požiar zničil takmer celé mesto
  • 1904 – vybudovanie železnice v Sečovciach a železničnej stanice. Trať vedie v smere Trebišov - Vranov nad Topľou

Moderné dejiny (1918 – súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1924 – do tohto roku bolo celé mesto zelektrifikované.
  • 1927 – prvé rádio v Sečovciach, ktoré vlastnil Andrej Sabol, majiteľ reštaurácie Slovák na Ternave.
  • 1928 – do tohto roku bolo mesto sídlom okresu so 63 obcami a 14 notariátmi.
  • 1942 – deportovaná väčšina občanov židovskej národnosti do koncentračných táborov v Poľsku a Nemecku
  • 1944
    • jún – nemecká armáda začína v priestore budovať obranné postavenia
    • 1. december – 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam
    • 2. december – o polnoci začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranného postavenia Gisela Stellung v oblasti Dargovského priesmyku
  • 19461947 – povojnová obnova elektrifikácie, telekomunikácie, budovy pošty, železničnej stanice, kostolov a vybudovanie finančnej budovy.
  • 1948
    • Kochanovce boli zlúčené so Sečovcami
    • bola zriadená strojová a traktorová stanica (STS) ktorej vozidlový park pozostával zo 14 zahraničných traktorov a pracovalo v nej okolo 25 zamestnancov
  • 1949 – Sečovce sa opäť stávajú okresným mestom
  • 1954 – začalo fungovať Vlastivedné múzeum (neskôr sa prevádzka presťahovala do Trebišova)
  • asi 1956Albínov bol zlúčený so Sečovcami
  • 1958 – bola vybudovaná nová budova kultúrneho domu na základoch barónskeho Fischerovho kaštieľa
  • 1958 – prvý televízny signál v Sečovciach bol zachytený v zasadacej miestnosti Okresného národného výboru. Prvý televízor mal Štefan Róžai.
  • 1960 – vznikol okres Trebišov. Množstvo okresných úradov a oddelení sa presťahovalo do Trebišova. Sečovce boli taktiež súčasťou tohto okresu.
  • 1961 – od tohto roku ZŠ na ulici Komenského pravidelne organizuje Poddargovské hry žiakov
  • 1966 – zriadená prevádzka strojárskeho závodu Strojstav na výrobu jednoduchších mechanizačných zariadení pre stavebníctvo[45]
  • 1969 – odhalenie pamätnej tabule padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne na priečelí kultúrneho domu
  • 2002 – uskutočnila sa prestavba Námestia Sv. Cyrila a Metoda a osadenie súsošia solúnskych bratov Sv. Cyrila a Metoda.
  • 2006 – otvorené nové námestie s fontánou.

Názov mesta[upraviť | upraviť zdroj]

1245 – Zech/Zeech (Seč)[pozn 4]
12. – 13. storočie – Sečovci[pozn 5]
1528 – Galäcä[pozn 6]
1495, 1515 – Galszeecz[53]
1512 – Galszech[54]
1540 – Galzecz[54]
1601 – Gaal Zecz, Gaalzeöch[55]
1773 – Gálszécs, Szecžowcze[56]
1786 – Gálszécsch, Szečowcze,[56]
1785 – Gal-Szets, Szetsovtze[57]
1808 – Gál-Szécs, Sečowce[56]
1863 – Gálszécs[56]
1869 – Gaál-Szecs, Secsovcze[58]
1887 – Gálszécs[59]
1920 – Sečovce[56]

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské symboly sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky.[60] Patria k nim erb mesta Sečovce, vlajka mesta Sečovce, pečať mesta Sečovce a mestské insígnie.

Erb mesta tvorí štít s vyobrazením striebornej orlice so strieborným polmesiacom v ľavom spodnom rohu a hviezdou v pravom hornom rohu štítu. Erb pochádza z pečatidla zo 16. storočia (zachoval sa na písomnostiach z rokov 1684 a 1696) s kruhopisom SIGILLVM. OPPIDI . * . GALSZECS – tb. XXII. Erb znázorňuje znamenie rodu Gálszéciovcov, ktorý vlastnili mesto.[61]

Mestská vlajka pozostáva z troch horizontálnych pruhov. Farba pruhov je zhodná s vlajkou Slovenskej republiky - biela (horný pruh), modrá (stredný pruh) a červená (dolný pruh). Vlajka je zakončená dvoma cípmi.

Pečať mesta Sečovce tvorí erb mesta Sečovce s kruhopisom: „MESTO SEČOVCE“. Pečať mesta sa používa na dôležitých úradných dokumentoch a listinách oznamov mestského úradu.

Mestské insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Sečovce. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, iných významných slávnostných príležitostiach alebo občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam predstaviteľov mesta Sečovce

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je jeho najvyšším výkonným orgánom, štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch a správnym orgánom v administratívnoprávnych vzťahoch. Primátor je volený občanmi mesta vo voľbách do orgánov samospráv obcí (komunálne voľby).[62] Od roku 2010 je primátorom mesta Jozef Gamrát (nezávislý kandidát).

Mestské zastupiteľstvo (MsZ) je 12-členný zastupiteľský zbor zložený z poslancov zvolených občanmi mesta v komunálnych voľbách. V komunálnych voľbách 2014 bolo zvolených a ujalo sa poslaneckého mandátu desať nezávislých kandidátov (z toho osem utvorilo Klub nezávislých poslancov), jeden kandidát za KDH a jeden kandidát za Smer-SDSDKÚ-DS.[63][64] Riadne zasadnutia MsZ sa konajú aspoň raz za dva mesiace, mimoriadne zasadnutia sa vyhlasujú podľa potreby. Funkčné obdobie poslancov MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Komisie pri Mestskom zastupiteľstve sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi MsZ. Ich členmi sú poslanci MsZ a odborníci z radov obyvateľov mesta.[65] S výnimkou komisie na ochranu verejného záujmu, ktorá je zriaďovaná zo zákona a ktorá je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany a jedného zástupcu nezávislých poslancov,[66] komisie zriaďuje a ich členov volí MsZ, spravidla na ustanovujúcom zasadnutí.[67][pozn 7] Tieto komisie nemajú rozhodovaciu právomoc, nie sú výkonnými orgánmi. V rámci svojich kompetencií vypracovávajú stanoviská k návrhom materiálov ako podklad pre rozhodovanie primátora mesta a MsZ, spolupracujú pri tvorbe koncepcie rozvoja danej oblasti, vypracovávajú návrhy a podnety na riešenie záležitosti patriacich do oblasti ich pôsobenia, spracovávajú návrhy všeobecne záväzných nariadení (VZN), kontrolujú dodržiavanie VZN, upozorňujú na nedostatky na svojom úseku atď.[69]

Na 2. zasadnutí MsZ 30. decembra 2014 boli zriadené nasledovné komisie:[68]

  • Komisia finančná, správy mestského majetku a pre predaj a prenájom bytov,
  • Komisia výstavby, územného plánovania, dopravy, životného prostredia a regionálnej politiky,
  • Komisia kultúry, školstva a športu,
  • Komisia sociálnych vecí, rómskej problematiky a verejného poriadku,
  • Komisia na ochranu verejného záujmu.

MsZ tiež deleguje zástupcov mesta do rád škol a školských výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktorých zriaďovateľom je mesto (dve základné školy, dve materské školy, základná umelecká škola, centrum voľného času) a do orgánov spoločností zriadených, resp. založených mestom.

Primátori mesta podľa funkčných období
Por. Funkčné obdobie Meno a priezvisko Kandidatúra za stranu Dátum komunálnych volieb
1. 1991 – 1994 Vlastimil Ondrejka VPN 23. a 24. november 1990
1. 1995 – 1998 Vlastimil Ondrejka nezávislý kandidát 18. a 19. november 1994
1. 1999 – 2002 Vlastimil Ondrejka nezávislý kandidát 18. a 19. november 1998
2. 2003 – 2006 Monika Bérešová ANO 6. a 7. december 2002
2. 2007 – 2010 Monika Bérešová nezávislý kandidát 2. december 2006
3. 2010 – 2014 Jozef Gamrát nezávislý kandidát 27. november 2010
3. 2014 – 2018 Jozef Gamrát nezávislý kandidát 15. november 2014

Verejná správa[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa v rámci preneseného výkonu štátnej správy nachádza matričný úrad, spoločný školský úrad a spoločný stavebný úrad.[70] Na rohu Námestia sv. Cyrila a Metoda a Pribinovej ulice sa nachádza Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, pracovisko Sečovce (Námestie sv. Cyrila a Metoda 142/48 – na prvom poschodí).[71]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ku 31. decembru 2009 malo mesto 8 271 obyvateľov, z toho 48,98 % mužov a 51,02 % žien.[72]

Rok Počet obyvateľov
1869 4 282
1880 4 014
1900 3 933
1910 3 284
1970 5 766
1980 6 145
Rok Počet obyvateľov
1991 6 705
2001 7 819
2006 8 000
2009 8 271
2010 8 125
2012 8 259
Rok Počet obyvateľov
2014 8 316

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicky a kultúrne významnou národnosťou v meste boli Židia. Zmienky o prvých židovských obyvateľoch mesta pochádzajú zo súpisu z roku 1746, ktorý eviduje jednu rodinu. V roku 1940 žilo v meste už vyše 1300 Židov, z ktorých väčšina sa venovala remeslám a obchodu. Počas Slovenského štátu bolo násilne transportovaných 90 % sečovských Židov, z ktorých vyše 1200 zahynulo v koncentračných táboroch.[73] Po druhej svetovej vojne sa do mesta vrátilo len niekoľko rodín.

Na západnom okraji mesta sa nachádza osada Habeš, obývaná občanmi rómskeho pôvodu (oficiálne sa hlásia k slovenskej alebo rómskej národnosti). Vznikla v roku 1883, kedy radnica rozhodla o vysťahovaní Rómov priamo z mesta na tento pozemok, ktorý im bol darovaný. Priamo v intraviláne bolo umožnené ostať rodinám rómskych hudobníkov, kováčskych remeselníkov a nádenníkov na veľkostatkoch.[74] Komunistická politika narušila pôvodnú rodovú štruktúru a etiku Rómov, čím spolu so súčasným sociálnym štátom zapríčinili dodnes pretrvávajúce problémy s kriminalitou, nehygienickým a nezodpovedným spôsobom života majority tunajšieho rómskeho obyvateľstva. Materiálnu a duchovnú podporu Rómov zabezpečuje nemecká nezisková katolícka organizácia Kellerladen. Priamo v osade Habeš sa nachádza kaplnka, v ktorej vykonáva pastoračnú činnosť gréckokatolícky kňaz Michal Fedorčák.[75] Na zníženie kriminality rómskych občanov a dohľad nad školskou dochádzkou rómskej mládeže bola v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zriadená Rómska poriadková hliadka Sečovce.[76]

Národnostné zloženie obyvateľstva mesta podľa údajov z roku 2015:

Por. Národnosť Podiel
1. Slováci 71,15 %
2. Rómovia 24,74 %
3. Česi 0,47 %
Por. Národnosť Podiel
4. Maďari 0,22 %
5. Ukrajinci 0,17 %
6. Rusíni 0,13 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušnosť k vierovyznaniu podľa údajov z roku 2001:

Por. Vierovyznanie Podiel
1. rímskokatolíci 47,05 %
2. gréckokatolíci 25,71 %
3. bez vyznania 18,11 %
4. neuvedené 4,09 %
Por. Vierovyznanie Podiel
5. evanjelici 1,89 %
6. pravoslávni 0,33 %
7. iné vyznania 0,03 %

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na poliach v katastrálnom území mesta sa pestujú hlavne obilniny (pšenica, jačmeň, ovos, kukurica siata), olejniny (repka olejná, slnečnica ročná), repa obyčajná, sója fazuľová. Živočíšna výroba sa zameriava na hovädzí dobytok a ošípané.[chýba zdroj]

Lesníctvo a ťažba dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne lesy v okolí Sečoviec spadajú pod LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Sobrance. V meste sídlia dve prevádzky tohto závodu. Na Ulici Dargovských hrdinov 124/36 sa nachádza Lesná správa Sečovce, ktorá manažuje hospodárenie v lesoch spravovaných podnikom a na Kollárovej ulici 454/4 sídli Stredisko expedičného skladu Sečovce, v ktorom sa zhromažďuje, uskladňuje a následne odtiaľ distribuuje guľatina a surové drevo.[77]

Lov a rybolov[upraviť | upraviť zdroj]

Poľovnícke združenie Ternava pôsobí v revíri s rozlohou 3 932 ha s prevažným výskytom srnčej, bažantej a zajačej zvery. Počet ulovenej zvery v roku 2008: srnčia 19, čierna 2, zajace 30, bažanty 90 a líšky 21. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Sečovce eviduje za rok 2008 úlovok 1 471 kusov rýb (3 366,83 kg): kapor obyčajný 1 310 (3 004,21 kg), zubáč veľkoústy 100 (194,22 kg), amur biely 35 (161,5 kg) a i.[chýba zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicky najvýznamnejším potravinárskym podnikom v meste sú silá na Kollárovej ulici 1657/16. V rokoch 1994 – 2008 ich prevádzkovala PALMA - AGRO akciová spoločnosť Sečovce, ktorá sa v roku 2009 zlúčila s bratislavskou spoločnosťou PALMA - TUMYS a. s. do PALMA Group, a.s.[78][79] Spoločnosť v sečovskom podniku vykupovala a uskladňovala semená olejnatých poľnohospodárskych plodín (repka olejná, slnečnica ročná), ktoré následne slúžili ako surovina na výrobu jedlých olejov a rastlinných tukov. V roku 2012 PALMA Group predala silá v Sečovciach spoločnosti ADM Slovakia, s. r. o., slovenskej dcérskej spoločnosti významnej americkej korporácie Archer Daniels Midland Company, ktorá akvizíciou obilných síl v Leviciach, Hontianskych Nemciach a Sečovciach vstúpila na slovenský trh.[80][81] Napokon 21. júna 2017 ADM Slovakia predala svoj sečovský podnik spoločnosti BOWTEN s.r.o.,[82] ktorá sem následne presunula svoje sídlo z Dargova.[83]

Významnou firmou pôsobiacou v meste od roku 1992 je spoločnosť Silometal, ktorá transofmáciou a privatizáciou prevzala strojársky závod Strojstav Sečovce zriadený v roku 1966. Silometal sa špecializuje na výrobu a montáž oceľových síl, zásobníkov a oceľových konštrukcií.[84]

V Sečovciach sídlia nižšie organizačné zložky troch energetických spoločností pôsobiacich na východoslovenskom trhu. Na Štúrovej ulici má svoju pobočku Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., na Kochanovskej ulici 323 sídli prevádzka eustream, a.s. a na Kollárovej ulici 19 sa nachádza Hlavný sklad Sečovce patriaci Východoslovenskej energetike a.s. Tieto energetické spoločnosti prostredníctvom svojich prevádzok v Sečovciach zabezpečujú operatívnosť tunajších úsekov svojich distribučných sietí.

Významné firmy v meste (údaje k roku 2013)
Obchodné meno
Právna forma
Sídlo spoločnosti
Sídlo miestnej prevádzky
IČO Rok zriadenia Počet zamestnancov Aktíva
Lesy Slovenskej republiky
štátny podnik
Námestie SNP 8, Banská Bystrica
Dargovských hrdinov 124, Sečovce
36038351 1999 4000 – 4999 (2011) 847 008 815 €
Východoslovenská vodárenská spoločnosť
akciová spoločnosť
Komenského 50, Košice
Štúrova, Sečovce
36570460 2003 2000 – 2999 (2011) 544 642 872 €
eustream
akciová spoločnosť
Votrubova 11, Bratislava
Kochanovská, Sečovce
35910712 2004 500 – 999 435 581 000 €
Východoslovenská energetika
akciová spoločnosť
Mlynská 31, Košice
Kollárova 19, Sečovce
36211222 2002 1000 – 1999 419 692 000 €
ADM Slovakia
spoločnosť s ručením obmedzeným
Jurská cesta 8, Levice
Kollárova 16, Sečovce
47236370 2011 25 – 49 16 507 610 €
SILOMETAL
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kollárova 4, Sečovce 31660771 1992 100 – 149 2 806 061 €
ŠIMKOVIČ - PROTEKTOR
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kollárova 15, Sečovce 36583995 1992 10 – 19 1 601 397 €
ROKOSAN
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kollárova 446, Sečovce 36191116 1999 25 – 49 údaj nedostupný
SONaP Sečovce
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kochanovská 327, Sečovce 31654606 2004 10 – 19 údaj nedostupný
VALTER
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kochanovská 157, Sečovce 44889071 2009 05 – 09 údaj nedostupný
MALEX 3
spoločnosť s ručením obmedzeným
Albínov, Sečovce 31721362 1996 03 – 04 údaj nedostupný

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza medzinárodná cesta E50 a E58. Nachádza sa tu čerpacia stanica Slovnaft, niekoľko autoservisov, pneuservis a odťahová služba NAMK. Autobusové spojenie zabezpečuje stanica SAD v centre a niekoľko autobusových zastávok (Albínov, Kochanovce a i.).

Severojužným smerom prechádza Sečovcami železničná trať železničná trať číslo 192, na ktorej od roku 2003 funguje len nákladná doprava. V Albínove sa na trať napája koľaj colného skladu Malex 3.

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Poliklinika so stanovišťom záchrannej zdravotnej služby RESUSTIC – ZEMPLÍN s.r.o. (2009).

V Sečovciach sa nachádza poliklinika, štyri lekárne a šesť ambulancií mimo priestorov polikliniky.

Poliklinika na Ulici Dargovských hrdinov 137/8 bola pôvodne spoločnosťou s ručením obmedzeným vo vlastníctve Mesta Sečovce. Od 26. apríla 2002 do 2. novembra 2011 mala obchodné meno Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce, pričom 31. októbra 2011 vstúpila do likvidácie a preto od 3. novembra 2011 do svojho výmazu z Obchodného registra Slovenskej republiky (OR SR) 21. marca 2014 niesla obchodné meno Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce v likvidácii. Spoločnosť bola zrušená od 27. septembra 2012 a vymazaná z OR SR na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I z 23. augusta 2012 (číslo konkurzu 26K/24/2012-130) o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka.[85] Polikliniku naďalej spravuje mesto, avšak už nie ako samostatnú právnickú osobu.

V priestoroch polikliniky sa (k 10. januáru 2018) nachádzajú tri ambulancie medicíny pre deti a dorast (MUDr. Marta Sotáková,[86] MUDr. Eva Rohaľová,[87] MUDr. Jana Kožuchová[88]), tri ambulancie praktickej medicíny pre dospelých (MUDr. Viktória Ohrisková,[89], MUDr. Viera Gasperová,[90] MUDr. Dana Sabová[91]), gyneokologicko-pôrodnícka ambulancia (MUDr. Miroslav Halapin[92]), tri stomatologické ambulancie (MDDr. Štefan Šosták,[93] MDDr. Milan Čermák,[94] MUDr. Ladislav Jakubčiak[95]), pracovisko zubnej techniky (Mgr. Marta Hricová[96]), chirurgická ambulancia (MUDr. Miroslav Ščerbej[97]), oftalmologická ambulancia (MUDr. Mária Plavnická[98]), očná optika (LUNA Optik, s. r. o.[99]), otorinolaryngologická ambulancia (MUDr. Marek Kožuch[100]), dermatovenerologická ambulancia (MUDr. Iveta Danišová[101]), ambulancia internej medicíny (MUDr. Dana Pajtášová[102]), neurologická ambulancia (MUDr. Beáta Papinčáková[103]), psychiatrická ambulancia (MUDr. Adriena Smiešková[104]), rehabilitačné a röntgenové pracovisko (Taupal, spol. s r.o.[105]).[106]

Mimo polikliniky sa (k 10. januáru 2018) v Sečovciach nachádza ambulancia praktickej medicíny pre dospelých (MUDr. Peter Barilla[107]), urologická ambulancia (MUDr. Milan Kičinko[108]), oftamologická ambulancia (MUDr. Silvia Dučová[109]), ambulancia internej medicíny (MUDr. Mária Jacková[110]) a dve stomatologické ambulancie (MUDr. Mária Dzurová, MUDr. Milina Ondušová[111]).

V bezprostrednej blízkosti polikliniky sa nachádza Lekáreň Alteana (Dargovských hrdinov 137/8) a Lekáreň Dr.Max (Dargovských hrdinov 139/6).[112] Pri parkovisku pri Mestskom trhovisku, v blízkosti autobusovej stanice, sa nachádza Lekáreň Medic (Obchodná 20/75) a v centre mesta, pri ceste I. triedy 19 leží Lekáreň U Galena (Obchodná 167/50).

Najbližšia stanica rýchlej zdravotníckej pomoci sa nachádza v obci Hriadky[113] a stanica rýchlej lekárskej pomoci v meste Trebišov.[114] Obe náležia Záchrannej službe Košice, neoficiálne nazývanej Košická záchranka.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základná škola Komenského
Budova gymnázia

Základné školy

  • ZŠ Obchodná 5
  • ZŠ Komenského 4
  • ZŠ Svätej rodiny
  • Špeciálna ZŠ

Stredné školy

  • Spojená škola, Kollárova 17

Vysoké školy

  • Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom - vysunuté pracovisko (bakalárske štúdium externou formou), Kollárova 17

Umelecké školy

  • Základná umelecká škola (výtvarný, hudobný, tanečný a dramatický odbor)
  • Základná umelecká škola Sv. Cecílie

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Pomník Červenej armády
Súsošie sv. Cyrila a Metoda
Prícestná socha Piety

Zachované budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu, niekoľkokrát upravovaný a barokizovaný. Veža kostola má výšku 56 m a je v nej umiestnený zvon s hmotnosťou 1,3 tony z roku 1667. Z historického inventára sa zachovali lavice z 18. storočia a obraz Sviatosti z roku 1838. Vnútri kostola je umiestnená Prícestná socha Piety, kamenná ľudová baroková socha. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albínov. Jedinou zachovalou pamiatkou v minulosti početnej židovskej obce, ktorá tu mala vlastnú synagógu v rokoch 18731976, je starý židovský cintorín. Najnovšou pamiatkou je bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda osadené roku 2002 na rovnomennom námestí.

V meste je gréckokatolícky chrám Sv. Cyrila a Metoda, ktorý je novostavbou na mieste starého kostola, vybudovaného roku 1885, zničeného v druhej svetovej vojne. Na námestí sv. Cyrila a Metoda sa nachádza viacero meštianskych a remeselníckych domov z 18.19. storočia.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Na pamiatku oslobodenia mesta počas druhej svetovej vojny sovietskou armádou bol na mieste zničeného evanjelického kostola postavený podľa návrhu kpt. S. F. Gurjanova Pomník Červenej armády, slávnostne odhalený 24. júna 1945. Na priečelí kultúrneho domu sa nachádza Pamätná tabuľa padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne a na priečelí Klubu dôchodcov je osadená pamätná tabuľa Jána Murína. Na miestnom cintoríne sa nachádza aj Pomník na pamiatku Východoslovenského roľníckeho povstania a výskytu cholery.

Pamätné tabule[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pamätná tabuľa Jána Horňáka,
  • Pamätná tabuľa 700. výročia prvej písomnej zmienky,
  • Pamätná tabuľa „Pamiatke našich občanov padlých a umučených v boji proti fašizmz za druhej svetovej vojny“ – osadená na priečelí Kultúrneho domu v Sečovciach 2. decembra 1969, pri „príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou“,
  • Pamätná tabuľa Andreja Kapušanského – osadená na priečelí Kostola Nanebovzatia Panny Márie 27. júna 2010.
  • Pamätná tabuľa Alojza Schronka – osadená na priečelí budovy bývalej Štátnej ľudovej školy v Sečovciach (dnes jedna z budov Centra voľného času v Sečovciach na adrese Námestie sv. Cyrila a Metoda 144/44) 1. marca 2011, „pri príležitosti uplynutia 45 rokov od smrti“,
  • Pamätná tabuľa Emeryho Rotha,
  • Pamätná tabuľa Jána Murína.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším parkom je Lesopark pri bývalom Molnárovom kaštieli, ktorý obsahuje viacero rôznych exotických drevín.

Masmédiá[upraviť | upraviť zdroj]

Sečovský obzor sú noviny oficiálne vydávané mestským úradom v perióde raz mesačne. Noviny fungujú už od roku 1994 a obsahujú články z diania v meste, oznamy mestského úradu, kultúrny a športový servis, policajný zápisník a spoločenskú kroniku. Sečovčan je mesačník vydávaný miestnym občianskym združením Sečovčan. Noviny začali svoju činnosť roku 2006. Náplňou novín sú články a informácie o udalostiach v meste a blízkom okolí, spoločenská rubrika, zaujímavosti z histórie mesta, poradňu a športový servis. Redakcie oboch novín sa zlúčili v roku 2010 a fungujú pod názvom Sečovčan. Okrem týchto médií funguje od roku 2008 Mestská káblová televízia a vysiela informačné relácie mestského úradu. V roku 2013 bolo vydané prvé číslo novín Sečovce Inak, ktoré sú distribuované zdarma do domácností v meste. Noviny sú protestom rovnomenného občianskeho združenia voči politike vedenia mesta.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dni mesta Sečovce je slávnosť organizovaná na pamiatku založenia mesta, ktorá sa koná zvyčajne v máji a jej súčasťou sú kultúrne, športové akcie a typický trh remeselníkov.
  • Pamiatková slávnosť na počesť výročia oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne sa organizuje pri pamiatke oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne za účasti zástupcov mesta, armády SR a vojnových veteránov 2. decembra pri pomníku Červenej armády.
  • Slávnostné stavanie mája je každoročná ľudová tradícia uskutočňovaná na námestí, 30. apríla
  • Sečovská desiatka sú preteky v behu na 10 km organizované Sečovským atletickým klubom
  • Zjazd historických vozidiel sa koná v júni
  • Poddargovské hry žiakov sú každoročne organizované ZŠ Komenského na konci mája. Súťažia v nich žiaci z okolitých základných škôl v atletike, futbale a hádzanej.
  • Polnočný sviatočný koncert mestskej hasičskej dychovej hudby sa koná na Štedrý večer pred polnočnou sv. omšou na námestí pod vianočným stromčekom.
  • Výstava ovocia a zeleniny je výstava miestneho záhradníckeho klubu, ktorá sa koná v jesenných dňoch.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Historické stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Nanebovzatia Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Sečovce)

Moderné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na OD Dargov z východu

Obchodný dom Dargov[upraviť | upraviť zdroj]

Trojposchodová funkcionalistická budova obchodného domu (OD) sa nachádza pri križovatke Ulice SNP a Námestia sv. Cyrila a Metoda.[gps 1]

K výstavbe sa pristúpilo začiatkom 70. rokov 20. storočia, na základe projektu českého architekta Lumíra Lýsek.[115] Využil sa priestor uvoľnený po asanovanej nárožnej budove (1967), ktorá bola postavená na nádvorí Fisherovho kaštieľa koncom 19. storočia a pred schátraním slúžila ako samoobslužná predajňa spotrebného družstva Jednoty.[pozn 8]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším[116] a v súčasnosti (2011) aj hlavným športovým klubom v Sečovciach je mestský futbalový klub FK Slavoj Sečovce,[117][118] ktorý v sezóne 2010/2011 pôsobí v 3. lige.[119] B-tím klubu, FK Sečovce "B" Dargov, sídli v obci Dargov a rovnako ako futbalový klub FK Roma Sečovce, ktorý združuje hráčov rómskej národnosti, súťaží v A skupine II. triedy.[120]

Hádzaná[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhodobú tradíciu mal v meste hádzanársky klub ŠKP Sečovce, ktorý dosiahol niekoľko úspechov slovenskej extralige a európskej Lige majstrov.[121] Avšak klub bol rozpustený roku 2007, kvôli existenčným problémom.[122] Jeho skromným nástupcom je HK Veterán Sečovce,[123] ktorý organizuje starších hráčov, najmä z bývalého ŠKP Sečovce. Väčšinu podujatí tvoria exhibičné turnaje.[124]

Volejbal[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z klubov loptových športov je aj volejbalový klub VK Sečovce,[125] hrajúci v trebišovskej Mestskej volejbalovej lige.[126]

Tenis a bedminton[upraviť | upraviť zdroj]

V meste funguje tenisový klub TK "Senior" Sečovce,[127][128] ktorý organizuje vlastné turnaje, a taktiež bedmintonový klub BK ZŠ Sečovce.[129][130]

Atletika[upraviť | upraviť zdroj]

Sečovský atletický klub pravidelne organizuje súťaž vo vytrvalostnom behu Sečovská desiatka.[131]

Jazdectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Neolympijské športy majú zastúpenie aj v jazdeckom klube JK Noxwel, ktorý 4.5. septembra 2010 organizoval nultý ročník jazdeckých pretekov.[132]

Poľovníctvo a rybolov[upraviť | upraviť zdroj]

Poľovníci sa organizujú v poľovníckom združení PZ Ternava.[133] V meste sídli aj miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu, Mo SRZ Sečovce.[134]

Športoviská[upraviť | upraviť zdroj]

  • futbalový štadión FK Slavoj Sečovce a FK Roma Sečovce
  • hádzanárska športová hala bývalého klubu ŠKP Sečovce
  • tenisový kurt Tenisového klubu "Senior"
  • športový areál Spojenej školy, Kollárova 17

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 48°42′08″S 21°39′18″V / 48,702322°S 21,654973°V / 48.702322; 21.654973

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vzdialenosti merané prostredníctvom Google Maps, podľa centier miest a podľa najbližších vzdialeností k štátnym hraniciam.
  2. Hodnoty boli namerané v meteorologickej stanici Milhostov (mestská časť Trebišova), ktorá je najbližšou meteorologickou stanicou.
  3. Listina Regest in Ellencho Buttkaiano, Fasc. 1, nr. 53, ktorú Szirmay citoval v tomto prípade sa nezachovala. Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. ale v knihe Dejiny Trebišova uvádza, že aj napriek tomu, že sa uvedený dokument nezachoval a Szirmay nemal vo svojom výskume pokračovateľa, možno považovať túto informáciu za vierohodnú.
  4. Ako uvádza Ferdinand Uličný, Zeech (v prvej písomnej zmienke z roku 1245 zapísané ako Zech, v listine z roku 1329 ako Zech aj Szech,[46] ako Zeech napr. z rokov 1324, 1359, 1360, 1371, 1376,[47] 1424, 1437[48] a ďalšie, z rokov 1455 a 1533 ako Zeecz[49]) je maďarizovaná podoba pôvodneho slovienskeho (slovenského) nárečového názvu Seč, ktorá sa používala v písomnostiach v 13. – 15. storočí. F. Uličný tiež dodáva, že názov Seč bol totožný s osobným či rodovým menom Seč, ktoré sa ojedinele používalo v slovenskom prostredí ešte v 13. storočí (doložené z roku 1243 v Gemerskej župe ako Zech a rokov 1280 a 1285 v Komárňanskej župe ako Scech a Scheech.[50]
  5. Podľa výskumu Ferdinanda Uličného, slovenský nárečový názov, z ktorého sa vyvinul názov Sečovce.[50] Písomne doložený „v liste žoldniera bratríka vo vojsku Jána Jiskru z Brandýsa a kapitána Jána Talafúza, napísaného v Sečovciach 9. septembra 1455“ ako „Datum na Seczowczi.“[51]
  6. Týmto názvom je mestečko označené na mape Tabula Hungariae vydanej v roku 1528.[52] Pozri výrez mapy označujúci Sečovce).
  7. V 7. volebnom období (2014 – 2018) k tomu došlo na 2. zasadnutí MsZ, 30. decembra 2014.[68]
  8. Táto predajňa bola prvou samoobsluhou v Sečovciach. Avšak budova je známa predovšetkým ako sídlo Židovského úverového družstva, bankovej inštitúcie zriadenej v roku 1922. Počas svojej existencie v nej sídlilo taktiež viacero predajní, lekáreň, fotografický ateliér a hostinec. Pozri Sklenčár 2012, s. 38, Korčmároš 2010, s. 43.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Považaj, Matej, ed. (2013), „Sečovce“, Pravidlá slovenského pravopisu (4. nezm. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 978-80-224-1331-2 
  5. „Gálszécs“, Magyar nagylexikon, 8. (Ff – Gyep), Budapest: Magyar Nagylexikon Kiadó, 1999, str. 452, ISBN 963-85773-9-8  (po maďarsky)
  6. Naukovyĭ zbirnyk Muzei͡u ukraïnsʹkoï kulʹtury u Svydnyku : Annales Musei culturae ukrainiensis Svidnik, 2, Bratyslava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, str. 50-51, http://books.google.sk/books?ei=hYgLVYWzDOT4ygOyk4DwAQ&hl=sk&id=IbMcAAAAMAAJ&dq=%D0%A1%D0%B5%D1%87%D1%96%D0%B2%D1%86%D1%96&focus=searchwithinvolume&q=%D0%A1%D0%B5%D1%87%D1%96%D0%B2%D1%86%D1%96  (po ukrajinsky)
  7. Magyar 2009, s. 7
  8. Magyar, Július (2007), „Po sečovských vinohradoch a vinotékach“, Sečovčan 1 (4): 4, Apríl 2007, http://secovcan.szm.com/24.jpg 
  9. „Mapová časť“, Turistický atlas – Slovenská republika 1:100 000, Edícia letných turistických máp 1:50 000, č. 117, Harmanec: VKÚ, 2004, str. 67, ISBN 80-8042-402-0 
  10. Buday, Rudolf; Citoríková, Ľudmila; Šíř, Zdeňek et al. (1996), Slanské vrchy - Dargov, Edícia letných turistických máp 1:50 000, 117, Harmanec: Vojenský kartografický ústav, ISBN 80-8042-018-1 , mapový list 58 x 102 cm
  11. Magyar, Július (2010), „Žijeme na aktívnych zlomoch“, Sečovčan 4 (5): 4, Máj 2010 
  12. Tajták, Ladislav, ed. (1982), „Prírodné pomery Trebišova a okolia“, Dejiny Trebišova, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, str. 20, OCLC 20802459 
  13. Mačáková, Eva (2007), Územný plán obce Sečovce – Návrh (vyd. 2007-12-13), str. 2, http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=35377, dost. 2015-03-20 
  14. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (ďalej AÚ SAV). Nálezová správa č. 217/58. Zdroj: Gačková 2009, s. 25.
  15. a b Chovanec 2004, s. 473
  16. AÚ SAV. Nálezová správa č. 5829/71. Zdroj: Gačková 2009, s. 25.
  17. Bánesz, Ladislav (1981), „Prieskum Východoslovenskej nížiny“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 24 . Zdroj: Gačková 2009, s. 25.; Chovanec 2004, s. 473.
  18. Gačková 2009, s. 25.
  19. Budinský-Krička, Vojtech (1975), „Neolitické sídlisko z okruhu mladšej lineárnej keramiky v Sečovskej Polianke“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 32-33 . Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
  20. AÚ SAV. Nálezová správa č. 4668/69. Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
  21. Chovanec 2004, s. 473-474.
  22. AÚ SAV. Nálezová správa č. 5168/70. Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
  23. AÚ SAV. Nálezová správa č. 5554/71. Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
  24. a b c d Chovanec 2004, s. 474
  25. Vizdal, Marián (1984), „Výsledky prieskumu a výskumu Zemplínskeho múzea v Michalovciach“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983, Michalovce: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 223-224 . Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
  26. Gačková 2009, s. 26.
  27. Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 54-55 . Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
  28. a b AÚ SAV. Nálezová správa č. 8627/78. Zdroj: Gačková 2009, s. 27.
  29. AÚ SAV. Nálezová správa č. 10454/83. Zdroj: Gačková 2009, s. 27.
  30. AÚ SAV. Správa o záchranných výskumoch na lokalite Hriadky, okres Trebišov, zo dňa 5. 11. 1969 aa 9. 11. 1970. Zdroj: Gačková 2009, s. 27-28.
  31. Chovanec 2004, s. 449
  32. Budinský-Krička, Vojtech (1981), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 40 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  33. Budinský-Krička, Vojtech (1983), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 60 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  34. Budinský-Krička, Vojtech; Mačala, Pavol (1985), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 69 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  35. a b Budinský-Krička, Vojtech (1986), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1985, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 69 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  36. Budinský-Krička, Vojtech (1982), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1981, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 51 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  37. Chovanec 2004, s. 470.
  38. Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 53 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  39. Budinský-Krička, Vojtech (1983), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 59-60 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  40. Miroššayová, Elena (1987), „Problematika osídlenia východného Slovenska v dobe halštatskej“, Slovenská archeológia (Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied) 35 (1): 108 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  41. Budinský-Krička, Vojtech (1981), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 38 . Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  42. Chovanec 2004, s. 444
  43. AÚ SAV – visuté pracovisko Košice. Správa o záchranných výskumoch na lokalite Hriadky, okres Trebišov, zo dňa 9. 11. 1970. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
  44. SZIRMAY, Antal. Notitia topographica, politica, inclyti comitatus Zempléniensis. Ed. Márton György Kovachich. Buda : Typis Regiae Universitatis Pestanae, 1803. 486 s. OCLC 51648084. S. 238-239. (po latinsky)
  45. Analýza komplexnej hospodárskej problematiky a návrhy na jej riešenie do roku 1980 v okrese Trebišov, Trebišov: Okresný národný výbor v Trebišove, 1968 (vyd. December 1968), str. 26 . „...v roku 1966 bol vybudovaný Strojstav s výrobným programom zameraným na výrobu jednoduchších mechanizačných zariadení pre stavebníctvo. Do roku 1970 má sa previesť etapovite dostavba závodu s investičným nákladom 25 mil. Kčs, čím sa kapacita závodu zdvojnásobí a súčasne sa vytvoria ďalšie pracovné príležitosti približne pre 250 pracovníkov.“
  46. Uličný 2009c, s. 56
  47. Uličný 2009c, s. 42, 57
  48. Uličný 2009c, s. 43, 57
  49. Uličný 2009c, s. 52, 58-59
  50. a b Uličný 2009a, s. 33
  51. Uličný 2009c, s. 55, poznámka č. 3
  52. Magyar 2009, s. 8
  53. Uličný 2009c, s. 45, 53, 58
  54. a b Uličný 2009c, s. 53, 59
  55. Novák 1959, s. 19
  56. a b c d e Majtán 2013
  57. Názvy uvedené na mape z prvého (jozefínskeho) vojenského mapovania Habsburskej monarchie (1763 – 1785). Pozri The First Military Survey (1763–1787), Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire, http://mapire.eu/en/map/collection/firstsurvey/?zoom=14&lat=48.703065&lon=21.653363, dost. 2015-03-20 
  58. Názvy uvedené na mape z druhého (Františkovho) vojenského mapovania (1806 – 1869). Pozri The Second Military Survey (1806–1869), Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire, http://mapire.eu/en/map/collection/secondsurvey/?zoom=14&lat=48.703065&lon=21.653363, dost. 2015-03-20 
  59. Názov uvedený na mape z tretieho vojenského mapovania (1869 – 1887). Pozri Austro-Hungarian Empire (1869–1887) (1:75 000), Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire, http://mapire.eu/en/map/hkf_75e/?zoom=14&lat=48.703065&lon=21.653363, dost. 2015-03-20 
  60. KRAUS, Peter; VRTEĽ, Ladislav. Heraldický register Slovenskej republiky V. Martin : Matica Slovenská, 2006. 288 s. (URBS; zv. V..) ISBN 80-7090-816-5.
  61. Mesto Sečovce. História mesta Sečovce [online]. secovce.sk, [cit. 2011-11-19]. Dostupné online.
  62. Primátor mesta, Sečovce: Mestský úrad Sečovce, 2012 (vyd. 2012-03-13), http://www.secovce.sk/primator-mesta.phtml?id5=17063, dost. 2015-01-25 
  63. Komunálne voľby 2014 : Počet hlasov – poslanci, Sečovce: Mestský úrad Sečovce, 2014 (vyd. 2014-11-17), http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=521376, dost. 2015-01-25 
  64. Vyhlásenie kandidatúry pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v Sečovciach, Sečovce: Mestský úrad Sečovce, 2014 (vyd. 2014-09-29), http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=521376, dost. 2015-01-25 
  65. Článok (čl.) 1 Rokovacieho poriadku stálych komisií Mestského zastupiteľstva Mesta Sečovce
  66. Čl. 7 ods. 5 písm. a) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
  67. Jenčo, Adrián (2014), Metodický návod Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. októbra 2014 pre obce na zabezpečenie ustanovujúcich zasadnutí obecných zastupiteľstiev, Bratislava: Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR (vyd. 2014-10-20) 
  68. a b Uznesenie č. 7/2014 z 30. decembra 2014. Zriadenie komisií a voľba jej členov. Súbor uznesení z II. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Sečovciach konaného dňa 30.12.2014, Sečovce: Mestský úrad Sečovce, 2015 (vyd. 2015-01-09), str. [2], http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=534879, dost. 2015-01-25 
  69. Čl. 4 Rokovacieho poriadku stálych komisií Mestského zastupiteľstva Mesta Sečovce
  70. Spoločné úradovne, prenesený výkon štátnej správy [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, rev. 2013-09-15, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  71. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov [online]. Trebišov : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  72. Mestská a obecná štatistika Údaje ku 31.12.2009
  73. KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Sečovce : Pastel, 2010. ISBN 978-80-89412-10-5. S. 22.
  74. KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Sečovce : Pastel, 2010. ISBN 978-80-89412-10-5. S. 48.
  75. Kňazi žijúci vo farnosti [online]. Sečovce : Gréckokatolícky protopresbyterát Sečovce, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  76. VEREŠČAKOVÁ, Lýdia. Uniformovaní Rómovia v Sečovciach odháňajú žobrákov [online]. Sečovce : Korzár, 2011-03-16, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  77. Kontakty, [Banská Bystrica]: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, c2012, http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=255&id=26, dost. 2018-01-11 .
  78. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 479/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : PALMA - AGRO akciová spoločnosť Sečovce, [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=2426&SID=4&P=1, dost. 2018-01-11 .
  79. Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo 4072/B. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I : PALMA Group, a.s., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=90584&SID=2&P=1, dost. 2018-01-11 .
  80. Rezníčková, Michaela (2012), „ADM kupuje tri obilné silá na Slovensku“, Agrobiznis, 2012-01-03, https://web.archive.org/web/20140315011315/http://www.agrobiznis.sk/index.php/agrarne-spravodajstvo/firmy/494-adm-kupuje-tri-obilne-sila-na-slovensku, dost. 2014-03-15 . Archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
  81. PALMA Group predala obilné silá americkému koncernu ADM, [Bratislava]: SLAVIA CAPITAL Group, 2012 (vyd. 2012-02-01), https://web.archive.org/web/20140331204629/http://www.slaviacapital.com/tlacove-spravy/palma-group-predala-obilne-sila-americkemu-koncernu-adm, dost. 2014-03-31 . Archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
  82. Výpis z listu vlastníctva č. 2004, [Bratislava]: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-11), str. 4, https://kataster.skgeodesy.sk/EsknBo/Bo.svc/GeneratePrf?prfNumber=2004&cadastralUnitCode=854531&outputType=pdf, dost. 2018-01-11 .
  83. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 38196/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : BOWTEN s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=15181&SID=4&P=1, dost. 2018-01-11 .
  84. O nás [online]. Sečovce : Silometal, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online. .
  85. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 13239/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce v likvidácii, [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=15181&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  86. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22392/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : M.S. PedCare, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=135468&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  87. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22338/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : EVAMEDIC, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=134830&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  88. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22353/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : SO-MEDIC, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=135318&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  89. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 21793/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : RIA - MEDIK, spol. s r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=127241&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  90. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22403/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : GAV PRAKTIK, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=135647&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  91. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 17960/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : PrimStar DS, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=74058&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  92. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 17037/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : JM & ML, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=62255&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  93. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 30048/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : DENT - STOM s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=237636&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  94. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 33913/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Emanns, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=284023&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  95. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 37250/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : LEJLA s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=326150&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  96. Živnostenský regisster Okresného úradu Trebišov č. 870-10481. Zdroj: Výpis zo Živnostenského registra : Mgr. Marta Hricová, [Bratislava]: [Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky], 2018 (vyd. 2018-01-10), http://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=1&V=U, dost. 2018-01-10 .
  97. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 27375/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : LUKA-CHIR, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=203104&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  98. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 27407/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : OKO MP, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=203315&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  99. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 28609/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : LUNA Optik, s. r. o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=219375&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  100. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 18800/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : MD & JD s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=83997&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  101. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 18028/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : D.A.DERMA s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=74819&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  102. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 25292/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Pajmed s.r.o. Trebišov, [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=174976&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  103. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 19839/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : NEUROLEK s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=98298&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  104. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 21903/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Frenia, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=129012&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  105. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20093/P. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Taupal, spol. s r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=127305&SID=8&P=1, dost. 2018-01-10 .
  106. Porovnaj: Lekári a zdravotnícke zariadenia, Sečovce: Mestský úrad [v Sečovciach], 2017 (vyd. 2017-05-16), https://www.secovce.sk/lekari-a-zdravotnicke-zariadenia.phtml?id3=10896, dost. 2018-01-10 .
  107. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 28843/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : SHAOFU s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=222456&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  108. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20168/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : URTICOL, s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=103469&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  109. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20411/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : SD-OPHTAL s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=106427&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 
  110. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20413/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : MaJa INTER s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=106426&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  111. Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 37167/V. Zdroj: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : DENTA MILA s.r.o., [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2018 (vyd. 2018-01-08), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=222456&SID=4&P=1, dost. 2018-01-10 .
  112. Lekáreň Dr.Max, Dargovských hrdinov 6, Sečovce, Košice: Dr.Max 60, c2018, https://www.drmax.sk/lekarne/dargovskych-hrdinov-6-secovce, dost. 2018-01-10 .
  113. Stanica ZZS RZP Hriadky, [Košice]: Záchranná služba Košice, c2016, http://www.kezachranka.sk/40/ZZS-RZP-Hriadky/, dost. 2018-01-10 .
  114. Stanica ZZS RLP Trebišov 1, [Košice]: Záchranná služba Košice, c2016, https://www.kezachranka.sk/104/ZZS-RLP-Trebisov-1/, dost. 2018-01-10 .
  115. Paška 1982, s. 140
  116. lyv. Predchodcovia dnešných sečovských futbalistov hrávali ešte pre 1. svetovou vojnou [online]. Korzár (SME), 22. máj 2004. Dostupné online.
  117. FK Slavoj Sečovce [online]. secovce.sk, 2010. Dostupné online.
  118. Kluby (FK Slavoj Sečovce) [online]. Východoslovenský futbalový zväz, 2011. Dostupné online.
  119. Adresár klubov súťažný ročník 2010/2011 (III. liga) [online]. Východoslovenský futbalový zväz, 2010, [cit. 2011-01-07]. Dostupné online.
  120. Všetky úradné správy za súťažný ročník [online]. Oblastný futbalový zväz Trebišov, 13. december 2010. Dostupné online.
  121. Mojmír Staško. Poľské Wybrzeze chce oprášť slávnu minulosť [online]. Korzár (SME), 31. august 2000. Dostupné online.
  122. ŠKP Sečovce v existenčných problémoch [online]. Slovak Handball.sk, 9. február 2007. Dostupné online.
  123. HK Veterán Sečovce [online]. secovce.sk. Dostupné online.
  124. jo-bo. Na turnaji hádzanárov - veteránov v Trebišove aj Sečovčania. Sečovský obzor, marec 2009, roč. 14., čís. 3., s. 8.
  125. Trebišovská mestská volejbalová liga [online]. Občianske združenie SMEČ Trebišov, 2010. Dostupné online.
  126. Mikuláš Javorský. Volejbalisti Sečoviec so striedavým úspechom. Sečovčan, február 2009, roč. 3., čís. 2., s. 8. Dostupné online.
  127. TK "Senior" Sečovce [online]. secovce.sk. Dostupné online.
  128. TK. Tip na zdravé napĺňanie voľného času - Tenisový klub SENIOR Sečovce. Sečovský obzor, júl 2003, roč. 8., čís. 7., s. 8.
  129. Adresár Slovenského zväzu bedmintonu [online]. Slovenský zväz bedmintonu, 2005. Dostupné online.
  130. bk. V našom meste prvý turnaj v bedmintone. Sečovský obzor, marec 2009, roč. 14., čís. 3., s. 8.
  131. II.Sečovská desiatka [online]. Beh.sk, 20. september 2009. Dostupné online.
  132. JK Noxwel Sečovce [online]. JNoxwel, 2010. Dostupné online.
  133. Poľovnícke združenie PZ TERNAVA [online]. LovuZdar.sk, 2010. Dostupné online.
  134. Mo SRZ Sečovce [online]. Mo SRZ Sečovce, 2010. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Publikované dokumenty a pramene
Monografie a príspevky v monografiách
  • Chovanec, Ján (2004), „Okres Trebišov“, in Gačková, Lýdia; Béreš, Július, Archeologické dedičstvo Zemplína : Pravek až včasný stredovek, Michalovce: Zemplínska spoločnosť, str. 427-570, ISBN 80-969191-4-8 
  • Korčmároš, Štefan; Sabol, Eugen (1956), Sečovce 1256 – 1956, Sečovce: Jubilejný výbor osláv 700. výročia založenia Sečoviec 
  • [Korčmároš, Štefan] (1978), Sečovce v rokoch rozvoja, Sečovce: [Vlastivedné múzeum] 
  • Korčmároš, Štefan (2010), Sklenčár, Peter, ed., Sečovské obrázky, Sečovce: Pastel, ISBN 978-80-89412-10-5 
  • Ordoš, Ján, ed. (2009), Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., ISBN 80-968043-8-3 
    • Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 7-24, ISBN 80-968043-8-3 
    • Gačková, Lýdia (2009), „Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 25-29, ISBN 80-968043-8-3 
    • Uličný, Ferdinand (2009a), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 33-35, ISBN 80-968043-8-3 
    • Uličný, Ferdinand (2009b), „Panstvo Sečovce v 11. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-41, ISBN 80-968043-8-3 
    • Uličný, Ferdinand (2009c), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 42-59, ISBN 80-968043-8-3 
    • Bodnárová, Miloslava (2009), „Dejiny Sečoviec v 17. a 18. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 60-81, ISBN 80-968043-8-3 
    • Kónya, Peter (2009), „Dejiny Sečoviec v 19. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 82-104, ISBN 80-968043-8-3 
    • Žadanský, Juraj (2009a), „Sečovce v medzivojnovom období“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 105-121, ISBN 80-968043-8-3 
    • Žadanský, Juraj (2009b), „Vývoj mestečka v rokoch Slovenského štátu (1939 – 1945)“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 122-130, ISBN 80-968043-8-3 
    • Žadanský, Juraj (2009c), „V prvých povojnových rokoch“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 131-133, ISBN 80-968043-8-3 
    • Žadanský, Juraj (2009d), „Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 134-137, ISBN 80-968043-8-3 
    • Žadanský, Juraj (2009e), „Hospodársky a spoločenský vývoj v rokoch 1960 – 1989“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 138-142, ISBN 80-968043-8-3 
    • Žadanský, Juraj (2009f), „Ponovembrový vývoj 1989 – 1998“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 143-145, ISBN 80-968043-8-3 
    • Ordoš, Ján (2009a), „Národopisné črty“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 146-178, ISBN 80-968043-8-3 
    • Bartko, Ladislav (2009), „Nárečie Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 179-191, ISBN 80-968043-8-3 
  • Paška, Pavol, ed. (1982), Prítomnosť slovenskej kultúry, Martin: Matica slovenská, OCLC 9684334 

Sirmaj, Anton (2004), Cibuľka, Pavol, ed., Historické, topografické a politické poznatky stolice zemplínskej, II., Michalovce: Zemplínska spoločnosť, str. 104-105, ISBN 80-969191-0-5 , § 274

  • Sklenčár, Peter (2012), Sečovce na starých fotografiách, [Dubnica nad Váhom]: Dubnický technologický inštitút, ISBN 978-80-89400-40-9 
Články v časopisoch

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Bačkov Vranov nad Topľou
Kravany, Višňov
Dvorianky
Košice - Dargov, Trnávka Sever Hriadky - Michalovce
Západ   Sečovce   Východ
Juh
Zbehňov Nový Ruskov Vojčice
Trebišov