Sečovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°42′09″S 21°39′15″V / 48.702383°S 21.654068°V / 48.702383; 21.654068
Sečovce
mesto
Municipality buliding.jpg
Mestský úrad
Pôvod názvu:
1245 – Zeech (Seč)[pozn 1]
1435 – Sečovci[pozn 2]
1528 – Galäcä
1773 – Gálszécs, Szecžowcze
1786 – Gálszécsch, Szečowcze
1808 – Gál-Szécs, Sečowce
1863 – Gálszécs
1920 – Sečovce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Časti Albinov
Kochanovce
Nadmorská výška 149 m n. m.
Súradnice 48°42′09″S 21°39′15″V / 48.702383°S 21.654068°V / 48.702383; 21.654068
Najvyšší bod Koscelok
 - výška 200 m n. m.
Najnižší bod Kochanovce
 - výška 110 m n. m.
Rozloha 32,66 km² (3 266 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 316 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 254,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Primátor Jozef Gamrát[3] (NEKA)
PSČ 078 01
ŠÚJ 528722
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Námestie sv. Cyrila a Metoda 43/27,
078 01  Sečovce
E-mailová adresa info@Secovce.sk
Telefón 056 / 678 24 37
Fax 056 / 678 27 14
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Sečovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: Secovce.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Sečovčan, Sečovčanka, sečovský[4]
Portal.svg Slovenský portál

Sečovce (maď. Gálszécs, ukr. Сечівці) sú mesto na Dolnom Zemplíne, súčasť okresu Trebišov, Košického kraja, Slovenskej republiky. Intravilán mesta sa rozprestiera na úpätí Slanských vrchov, v nadmorskej výške 110 až 160 m. n. m. juhovýchodne od Dargovského priesmyku prechádzajúc z Podslanskej pahorkatiny do Východoslovenskej nížiny. V západovýchodnom smere mestom preteká potok Trnávka, ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie priestoru Sečoviec v paleolite. V dobe rímskej malo tunajšie obyvateľstvo obchodné styky s Rímskou ríšou, čomu nasvedčujú nálezy rímskych mincí z okolia. Predpokladá sa, že Sečovce ako obec existujú nepretržite od 9. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. Od roku 1414 sa spomínajú ako mestečko. V 17. storočí sa vďaka rozkvetu remeselníctva a obchodu vyprofilovali na dôležité administratívne a obchodné centrum v Zemplínskej župe. V období od polovice 19. storočia do roku 1928 a v rokoch 19491960 boli Sečovce sídlom okresu.

Dominantným priemyslom je strojárstvo a textilníctvo. Poľnohospodárstvo sa sústreďuje na rastlinnú výrobu – pestovanie obilnín, olejnín a krmovín. Mestom prechádza európska cesta 50 a železničná trať 192.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Sečovce ležia na Východnom Slovensku, v blízkosti hraníc s Maďarskom (19 km), Ukrajinou (41 km) a Poľskom (63 km). Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 340 km.[pozn 3] Mestom prechádza významná historická obchodná cesta západnovýchodného smeru (KošiceUžhorod), dnes známa ako E50. Z administratívneho hľadiska sú Sečovce obvodným mestom s vlastným notariátom, pričom spadajú do okresu Trebišov v Košickom kraji. Ich súčasťou sú dve mestské časti – Albinov a Kochanovce. Katastrálne územie mesta susedí na západe s katastrom obce Trnávka, na juhozápade s katastrom obce Zbehňov, na juhu tvorí hranicu s katastrami obcí Malé Ozorovce, Veľké Ozorovce, Nový Ruskov, na východe susedí s katastrami obcí Vojčice, Hriadky a Dvorianky, na severe s katastrami obcí Višňov a Bačkov.

Z geomorfologického hľadiska sú Sečovce súčasťou provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká dunajská kotlina, oblasti Východoslovenská nížina, pričom sa mesto rozkladá na prechode celkov Podslanskej pahorkatiny ( podcelok Východoslovenskej pahorkatiny) a Východoslovenskej nížiny. Zo západu obklopujú mesto Slanské vrchy.[5][6] Centrum mesta leží v nadmorskej výške 149 m. n. m., najvyšším bodom je vrch Koscelok – 200 m. n. m., najnižší bod sa nachádza na východe mestskej časti Kochanovce – 110 m. n. m.

Sečovcami preteká potok Trnávka, do ktorého sa v juhovýchodnej časti extravilánu potok Trnava. Spolu s potokom Miľač je Trnávka zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce nachádzajúcu sa na hranici s obcou Trnávka. Medzi prítoky Trnávky patria aj Weissov a Albinovský kanál pretekajúce mestskou časťou Albinov smerom na juhovýchod.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa rozkladá na dvoch zlomoch – Hrušovský zlom v južnej časti a Albinovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albinovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým zemetraseniam.[7] Geologické podložie územia mesta tvoria sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôrštvrtohôr (pieskovce, ílovce, štrky, zlepence). Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). V oblasti mestskej časti Albinov sa zachovali sa aj malé ložiská ropy a zemného plynu.[8] V menšom množstve sa tu vyskytuje kamenná soľ.

Podnebie a počasie[upraviť | upraviť zdroj]

Graf počasia pre Sečovce
(rok 2013)
údaje z najbližšej meteorologickej stanice Milhostov
J F M A M J J A S O N D
 
 
47
 
5
-14
 
 
48
 
9
-8
 
 
67
 
16
-9
 
 
41
 
29
1
 
 
82
 
29
7
 
 
78
 
34
8
 
 
34
 
36
9
 
 
14
 
37
8
 
 
49
 
27
4
 
 
19
 
25
-5
 
 
49
 
16
-8
 
 
2
 
9
-8
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: SHMÚ

Sečovce sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 8 do 9 °C. Počet letných dní je okolo 68. Absolútne teplotné minimum bolo - 28 °C, absolútne teplotné maximum dosiahlo hodnotu 37,2 °C. Južná hranica katastrálneho územia mesta, spolu s priľahlou obcou Nový Ruskov patria medzi najsuchšie miesta na Slovensku. Príčinou nízkeho úhrnu zrážok je zrážkový tieň, ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 564 až 570 mm. Zrážkovo najbohatšie mesiace sú jún, júl a august, Oproti tomu najmenej zrážok spadne vo februári a marci. Snehová pokrývka vydrží približne 62 až 80 dní. V oblasti výrazne prevláda severný vietor, ďalším rozšíreným je juhovýchodný a severozápadný smer vetra. Napr. cesta E50 medzi Kochanovcami a obcou Hriadky je oblasťou s častým výskytom prudkého nárazového vetra severného smeru.

 Priemerné počasie pre Sečovce (1931 – 1960)[pozn 4] 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)
Priemerná denná teplota °C (°F) -3.8
(25)
-1.9
(29)
3.2
(38)
9.5
(49)
15
(59)
18.2
(65)
20.3
(69)
19.4
(67)
15.3
(60)
9.3
(49)
3.9
(39)
-0.5
(31)
8,6
(47)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)
Zrážky mm (palce) 30
(1.18)
26
(1.02)
25
(0.98)
38
(1.5)
59
(2.32)
76
(2.99)
70
(2.76)
70
(2.76)
43
(1.69)
42
(1.65)
47
(1.85)
39
(1.54)
565
(22,24)
Zdroj: ÚPN Sečovce 24. august 2011[9]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pravek a protohistorické obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie osídlenie mesta sa datuje do neolitu (cca 7000 pred Kr.). V západnej časti katastrálneho územia a v centre mesta sa rozkladalo osídlenie bukovohorskej kultúry, čomu nasvedčujú aj najstaršie archeologické nálezy – škrabadlo z hnedého rádiolaritu, 12 rohovcových odštepov a úštepov a obsidiánový úštep (1958). Náhodné objavy pri výstavbe infraštruktúry ako aj následné archeologické prieskumy odhalili rozsiahle sídliskové objekty v meste a jeho okolí. Roku 1980 objavil archeológ Vojtech Budinský-Krička čepele, odštepy, jadrá a hrudky obsidiánovej suroviny, na základe čoho dospel k názoru, že sa na tomto území nachádzala neolitická dielňa na výrobu obsidiánových nástrojov. Vo vinohradnícko-záhradkárskej oblasti Vinice bol nájdený (19841985) keramický materiál kultúry Suciu de Sus zo strednej bronzovej doby.

Počas halštatskej a laténskej doby tu pravdepodobne sídlili Kelti, ktorí územie Zemplína opustili v roku 50 pred Kr.. V 2. a 3. storočí sa na tomto území usadili germánske kmene, ktoré mali obchodné styky s Rímskou ríšou, o čom svedčia nálezy rímskych mincí v blízkosti mesta (Hriadky, Sečovská Polianka). Zo 7.9. storočia pochádzajú slovanské sídliská. V oblasti Vinice boli objavené veľkomoravské objekty, v ktorých sa nachádzali pozostatky keramiky, 3 hlinené prasleny, železný pílkovitý nástroj a uhlíky.

Stredovek (cca 800 – 1526)[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou písomnou zmienkou mesta je listina uhorského kráľa Bela IV.. Ňou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova, predal šľachticovi Petrovi zvanému Folthus pozemky dedín Albun (Albinov) a Techna (Dvorianky). Podľa uhorského historika Anton Sirmaj bol šľachtic Ján grófom z rodu Parisovcov.[10][pozn 5] Pri opise hraníc predaných majetkov sa spomína susedstvo s chotárom sídliska Zeech (Sečovce) na západe. Predpokladá sa, že mesto existovalo nepretržite už od 9. storočia. Centrom vtedajších Sečoviec bola terajšia poloha Vinice. O tomto obchode je stručná zmienka aj v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.

Na prelome 13. a 14. storočia bol šľachtic Peter, syn Petuna alebo Petena, vlastníkom hradného panstva pozostávajúceho z mestečka Sečovce a okolitých dedín Albinov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov. Šľachtic Peter sa nepridal k Abovcom v konflikte s kráľom Karlom I., čoho následkom bol ich pomstivý útok na Sečovce spojený s rabovaním, vypaľovaním (zhorela aj kúria šľachtica Petra, bol vykradnutý a vypálený aj kostol) a vraždením krátko pred rokom 1312. Peter odolal útoku, no v rokoch 13151316 sa pokúsil kráľa osobne zabiť, avšak neúspešne. Ušiel do Ruska a kráľ skonfiškoval jeho majetky. V roku 1324 daroval Karol I. panstvo Sečovce verným šľachticom z rodu Bokša.

V roku 1402 sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku 1437 dostalo mestečko od rímskeho cisára Žigmunda jarmočné a mýtne právo. Konali sa 2 jarmoky ročne – na sviatok Martina a Žofie. Rozvoju však bránia časté boje. V rokoch 14391459 mesto okupovali bratríci, ktorí tu vybudovali vojenský tábor s hradom. Porazení boli až vojskami kráľa Mateja Korvína v roku 1466. V období 14661487 si Sečovce prisvojil trebišovský hradný pán a hlavný župan Štefan Perényi. V roku 1494 bol v meste vystavaný rímskokatolícky kostol v gotickom slohu, neskôr viackrát prestavaný a opravovaný.

Novovek (1526 – 1918)[upraviť | upraviť zdroj]

  • od 1601 – mesto zaznamenalo väčší rozmach, konali sa tu chýrne jarmoky a výročné trhy
  • 1603 – zosnovalo a začalo sa tu Bocskaiho povstanie, za čo sa mesto na dlhšiu dobu dostalo do nemilosti panovníckeho dvora.
  • 1633 – prvé cechové listiny poukazujú na to, že v meste boli dobrí kožuchári, neskôr dostali cechové listiny aj krajčíri a kožušníci. Okrem drobných remesiel sa rozvinul aj chov ošípaných a rozsiahle pestovanie víniča
  • 1650 – mesto zaznamenalo aj rozmach školstva a dobrý chýr privábil do mesta aj Jána Ámosa Komenského, ktorý sa tu zdržal dlhšiu dobu. Časté boli aj nájazdy lúpežných tlúp a Turkov
  • od 1701 – v meste prekvitajú remeslá, čo dokazujú aj názvy ulíc: čižmárstvo, sedlárstvo, hrnčiarstvo... Sečovce sa stávajú významným obchodným strediskom
  • 1777 – v rámci Zemplínskej župy sa Sečovce spomínajú ako okres
  • 1783 – v Sečovciach bola vybudovaná pošta s prepražným systémom
  • 1830 – veľké zemetrasenie zničilo veľkú časť mesta
  • 1831 – veľké sedliacke povstanie-poddaní sa domáhali svojich práv
  • 1868 – na pošte sídlil nezávislý telegrafný úrad s nepretržitou telegrafnou službou – telegramy odosielali do 16 obcí okresu špeditéri, pešo alebo na koni
  • 1873 – výskyt cholery
  • 1874 – do Sečoviec boli povozom doručované aj vlakové zásielky zo železničnej stanice Trebišov
  • 1890 – v Sečovciach bol založený telefónny úrad. Prvý telefón v meste vlastnil hlavný slúžny okresu Sečovce
  • 1895 – veľký požiar zničil takmer celé mesto

Moderné dejiny (1918 – súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1904 – vybudovanie železnice v Sečovciach a železničnej stanice. Trať vedie v smere Trebišov - Vranov nad Topľou.
  • 1924 – do tohto roku bolo celé mesto zelektrifikované.
  • 1927 – prvé rádio v Sečovciach, ktoré vlastnil Andrej Sabol, majiteľ reštaurácie Slovák na Ternave.
  • 1928 – do tohto roku bolo mesto sídlom okresu so 63 obcami a 14 notariátmi.
  • 1942 – deportovaná väčšina občanov židovskej národnosti do koncentračných táborov v Poľsku a Nemecku
  • 1944
    • jún – nemecká armáda začína v priestore budovať obranné postavenia
    • 1. december – 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam
    • 2. december – o polnoci začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranného postavenia Gisela Stellung v oblasti Dargovského priesmyku
  • 19461947 – povojnová obnova elektrifikácie, telekomunikácie, budovy pošty, železničnej stanice, kostolov a vybudovanie finančnej budovy.
  • 1948
    • Kochanovce boli zlúčené so Sečovcami
    • bola zriadená strojová a traktorová stanica (STS) ktorej vozový park pozostával zo 14 zahraničných traktorov a pracovalo v nej okolo 25 zamestnancov
  • 1949 – Sečovce sa opäť stávajú okresným mestom
  • 1954 – začalo fungovať Vlastivedné múzeum (neskôr sa prevádzka presťahovala do Trebišova)
  • asi 1956Albinov bol zlúčený so Sečovcami
  • 1958 – bola vybudovaná nová budova kultúrneho domu na základoch barónskeho Fischerovho kaštieľa
  • 1958 – prvý televízny signál v Sečovciach bol zachytený v zasadacej miestnosti Okresného národného výboru. Prvý televízor mal Štefan Róžai.
  • 1960 – vznikol okres Trebišov. Množstvo okresných úradov a oddelení sa presťahovalo do Trebišova. Sečovce boli taktiež súčasťou tohto okresu.
  • 1961 – od tohto roku ZŠ na ulici Komenského pravidelne organizuje Poddargovské hry žiakov
  • 1969 – odhalenie pamätnej tabule padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne na priečelí kultúrneho domu
  • 2002 – uskutočnila sa prestavba Námestia Sv. Cyrila a Metoda a osadenie súsošia solúnskych bratov Sv. Cyrila a Metoda.
  • 2006 – otvorené nové námestie s fontánou.

Názov mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské symboly sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky.[11] Patria k nim erb mesta Sečovce, vlajka mesta Sečovce, pečať mesta Sečovce a mestské insígnie.

Erb mesta tvorí štít s vyobrazením striebornej orlice so strieborným polmesiacom v pravom spodnom rohu a hviezdou v ľavom hornom rohu štítu. Erb pochádza z pečatidla zo 16. storočia (zachoval sa na písomnostiach z rokov 1684 a 1696) s kruhopisom SIGILLVM. OPPIDI . * . GALSZECS – tb. XXII. Erb znázorňuje znamenie rodu Gálszéciovcov, ktorý vlastnili mesto.[12]

Mestská vlajka pozostáva z troch horizontálnych pruhov. Farba pruhov je zhodná s vlajkou Slovenskej republiky - biela (horný pruh), modrá (stredný pruh) a červená (dolný pruh). Vlajka je zakončená dvoma cípmi.

Pečať mesta Sečovce tvorí erb mesta Sečovce s kruhopisom: „MESTO SEČOVCE“. Pečať mesta sa používa na dôležitých úradných dokumentoch a listinách oznamov mestského úradu.

Mestské insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Sečovce. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, iných významných slávnostných príležitostiach alebo občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta.[13] Mestské zastupiteľstvo (MsZ) je 12-členný zbor zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta.[14] Riadne zasadnutia MsZ sa konajú aspoň raz za dva mesiace, mimoriadne zasadnutia sa vyhlasujú podľa potreby. Funkčné obdobie poslancov MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Pri MsZ funguje šesť poradných komisií so zameraním na určitú oblasť verejného života (finančné záležitosti, kultúra, sociálna problematika, výstavba a územné plánovanie, predaj bytov, ochrana verejného záujmu) a redakčná rada oficiálneho tlačového orgánu mesta (mesačník Sečovčan).[15] Ako hlavný kontrolór mesta bol zastupiteľstvom zvolený Jaroslav Nináč.[16]

Primátori mesta podľa funkčných období
Por. Funkčné obdobie Meno a priezvisko Kandidatúra za stranu Dátum komunálnych volieb
1. 1991 – 1994 Vlastimil Ondrejka VPN 23. a 24. november 1990
1. 1995 – 1998 Vlastimil Ondrejka nezávislý kandidát 18. a 19. november 1994
1. 1999 – 2002 Vlastimil Ondrejka nezávislý kandidát 18. a 19. november 1998
2. 2003 – 2006 Monika Bérešová ANO 6. a 7. december 2002
2. 2007 – 2010 Monika Bérešová nezávislý kandidát 2. december 2006
3. 2010 – 2014 Jozef Gamrát nezávislý kandidát 27. november 2010

Verejná správa[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa v rámci preneseného výkonu štátnej správy nachádza matričný úrad, spoločný školský úrad a spoločný stavebný úrad.[17] Na rohu Námestia sv. Cyrila a Metoda a Pribinovej ulice sa nachádza vysunuté pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov.[18]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ku 31. decembru 2009 malo mesto 8 271 obyvateľov, z toho 48,98 % mužov a 51,02 % žien.[19]

Rok Počet obyvateľov
1869 4 282
1880 4 014
1900 3 933
1910 3 284
1970 5 766
1980 6 145
Rok Počet obyvateľov
1991 6 705
2001 7 819
2006 8 000
2009 8 271
2010 8 125
2012 8 259

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicky a kultúrne významnou národnosťou v meste boli Židia. Zmienky o prvých židovských obyvateľoch mesta pochádzajú zo súpisu z roku 1746, ktorý eviduje jednu rodinu. V roku 1940 žilo v meste už vyše 1300 Židov, z ktorých väčšina sa venovala remeslám a obchodu. Počas Slovenského štátu bolo násilne transportovaných 90 % sečovských Židov, z ktorých vyše 1200 zahynulo v koncentračných táboroch.[20] Po druhej svetovej vojne sa do mesta vrátilo len niekoľko rodín.

Na západnom okraji mesta sa nachádza osada Habeš, obývaná občanmi rómskeho pôvodu (oficiálne sa hlásia k slovenskej alebo rómskej národnosti). Vznikla v roku 1883, kedy radnica rozhodla o vysťahovaní Rómov priamo z mesta na tento pozemok, ktorý im bol darovaný. Priamo v intraviláne bolo umožnené ostať rodinám rómskych hudobníkom, kováčskych remeselníkov a nádenníkov na veľkostatkoch.[21] Komunistická politika narušila pôvodnú rodovú štruktúru a etiku Rómov, čím spolu so súčasným sociálnym štátom zapríčinili dodnes pretrvávajúce problémy s kriminalitou, nehygienickým a nezodpovedným spôsobom života majority tunajšieho rómskeho obyvateľstva. Materiálnu a duchovnú podporu Rómov zabezpečuje nemecká nezisková katolícka organizácia Kellerladen. Priamo v osade Habeš sa nachádza kaplnka, v ktorej vykonáva pastoračnú činnosť gréckokatolícky kňaz Michal Fedorčák.[22] Na zníženie kriminality rómskych občanov a dohľad nad školskou dochádzkou rómskej mládeže bola v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zriadená Rómska poriadková hliadka Sečovce.[23]

Národnostné zloženie obyvateľstva mesta podľa údajov z roku 2001:

Por. Národnosť Podiel
1. Slováci 95,89 %
2. Rómovia 2,17 %
3. Česi 0,47 %
Por. Národnosť Podiel
4. Maďari 0,22 %
5. Ukrajinci 0,17 %
6. Rusíni 0,13 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušnosť k vierovyznaniu podľa údajov z roku 2001:

Por. Vierovyznanie Podiel
1. rímskokatolíci 47,05 %
2. gréckokatolíci 25,71 %
3. bez vyznania 18,11 %
4. neuvedené 4,09 %
Por. Vierovyznanie Podiel
5. evanjelici 1,89 %
6. pravoslávni 0,33 %
7. iné vyznania 0,03 %

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Primárny sektor[upraviť | upraviť zdroj]

Na poliach v katastrálnom území mesta sa pestujú hlavne obilniny (pšenica, jačmeň, ovos, kukurica siata), olejniny (repka olejná, slnečnica ročná), repa obyčajná, sója fazuľová. Živočíšna výroba sa zameriava na hovädzí dobytok a ošípané.

Poľovnícke združenie Ternava pôsobí v 3 932 ha revíry s prevažným výskytom srnčej, bažantej a zajačej zvery. Počet ulovenej zvery v roku 2008: srnčia 19, čierna 2, zajace 30, bažanty 90 a líšky 21. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Sečovce eviduje za rok 2008 úlovok 1 471 kusov rýb (3 366,83 kg): kapor obyčajný 1 310 (3 004,21 kg), zubáč veľkoústy 100 (194,22 kg), amur biely 35 (161,5 kg) a i.

Sekundárny sektor[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1994 v meste pôsobil potravinársky podnik Palma - Agro, a. s. Sečovce, ktorý bol dcérskou spoločnosťou Palma Group a venoval sa zhromažďovaniu a skladovaniu poľnohospodárskych produktov (semená slnečnice a repky olejnej) na výrobu rastlinných potravinárskych olejov a tukov. Zanikol 1. januára 2009.[24] V januári 2012 Palma Group predala túto prevádzku americkému potravinárskemu koncernu Archer Daniels Midland Company, ktorý tak spolu s akvizíciou obilných síl v Leviciach a Hontianskych Nemciach vstúpil na slovenský trh.[25][26]

Významnou firmou pôsobiacou v meste od roku 1992 je spoločnosť Silometal, ktorá transofmáciou a privatizáciou prevzala strojárenský závod Strojstav Sečovce zriadený v roku 1966. Silometal sa špecializuje na výrobu a montáž oceľových síl, zásobníkov a oceľových konštrukcií.[27]

Významné firmy v meste (údaje k roku 2013)
Obchodné meno
Právna forma
Sídlo spoločnosti
Sídlo miestnej prevádzky
IČO Rok zriadenia Počet zamestnancov Aktíva
LESY Slovenskej republiky
štátny podnik
Námestie SNP 8, Banská Bystrica
Dargovských hrdinov 124, Sečovce
36038351 1999 4000 – 4999 (2011) 847 008 815 €
Východoslovenská vodárenská spoločnosť
akciová spoločnosť
Komenského 50, Košice
Štúrova, Sečovce
36570460 2003 2000 – 2999 (2011) 544 642 872 €
eustream
akciová spoločnosť
Votrubova 11, Bratislava
Kochanovská, Sečovce
35910712 2004 500 – 999 435 581 000 €
Východoslovenská energetika
akciová spoločnosť
Mlynská 31, Košice
Kollárova 19, Sečovce
36211222 2002 1000 – 1999 419 692 000 €
ADM Slovakia
spoločnosť s ručením obmedzeným
Jurská cesta 8, Levice
Kollárova 16, Sečovce
47236370 2011 25 – 49 16 507 610 €
SILOMETAL
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kollárova 4, Sečovce 31660771 1992 100 – 149 2 806 061 €
ŠIMKOVIČ - PROTEKTOR
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kollárova 15, Sečovce 36583995 1992 10 – 19 1 601 397 €
ROKOSAN
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kollárova 446, Sečovce 36191116 1999 25 – 49 údaj nedostupný
SONaP Sečovce
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kochanovská 327, Sečovce 31654606 2004 10 – 19 údaj nedostupný
VALTER
spoločnosť s ručením obmedzeným
Kochanovská 157, Sečovce 44889071 2009 05 – 09 údaj nedostupný
MALEX 3
spoločnosť s ručením obmedzeným
Albinov, Sečovce 31721362 1996 03 – 04 údaj nedostupný

Terciárny sektor[upraviť | upraviť zdroj]

Kvarciárny sektor[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza medzinárodná cesta E50 a E58. Nachádza sa tu čerpacia stanica Slovnaft, niekoľko autoservisov, pneuservis a odťahová služba NAMK. Autobusové spojenie zabezpečuje stanica SAD v centre a niekoľko autobusových zastávok (Albinov, Kochanovce a i.).

Severojužným smerom prechádza Sečovcami železničná trať železničná trať číslo 192, na ktorej od roku 2003 funguje len nákladná doprava. V Albinove sa na trať napája koľaj colného skladu Malex 3.

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Poliklinika so stanovišťom záchrannej služby Resustic Zemplín v roku 2009

Poliklinika (oficiálne Mestská poliklinika s.r.o., Sečovce)[28] poskytuje odborné ambulantné služby v oblasti všeobecného lekárstva pre dospelých, pediatrie, gynekológie, chirurgie, internej medicíny, oftalmológie, stomatológie, dermatológie a dermatovenerológie. V zariadení sa nachádza aj rádiologické pracovisko a biochemické laboratórium.[29]

Okrem ambulancií v budove polikliniky sa v meste nachádza samostatná ambulancia pediatrie, všeobecného lekárstva pre dospelých, internej medicíny, oftalmológie a dve stomatologické ambulancie.[29] V Sečovciach sídlia prevádzky štyroch lekárníU Galena, Alteana, Medic a Dr. Max.[30][31]

Najbližšia stanica rýchlej zdravotníckej pomoci sa nachádza v obci Hriadky[32] a rýchlej lekárskej pomoci v Trebišove (obe náležia Záchrannej službe Košice, známej ako Košická záchranka).[33]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základná škola Komenského
Budova gymnázia

Základné školy

  • ZŠ Obchodná 5
  • ZŠ Komenského 4
  • ZŠ Svätej rodiny
  • Špeciálna ZŠ

Stredné školy

  • Spojená škola, Kollárova 17

Vysoké školy

  • Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom - vysunuté pracovisko (bakalárske štúdium externou formou), Kollárova 17

Umelecké školy

  • Základná umelecká škola (výtvarný, hudobný, tanečný a dramatický odbor)
  • Základná umelecká škola Sv. Cecílie

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Pomník Červenej armády
Súsošie sv. Cyrila a Metoda
Prícestná socha Piety

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza len Mestské kultúrne stredisko.

Kino[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza Kino Prameň, v súčasnosti nepremieta.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí Mestská hasičská dychová hudba. Významné je aj pôsobenie Základných umeleckých škôl a detského folklórneho súboru Pavička.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je gréckokatolícky chrám Sv. Cyrila a Metoda, ktorý je novostavbou na mieste starého kostola, vybudovaného roku 1885, zničeného v druhej svetovej vojne. Na námestí sv. Cyrila a Metoda sa nachádza viacero meštianskych a remeselníckych domov z 18.19. storočia.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu, niekoľkokrát upravovaný a barokizovaný. Veža kostola má výšku 56 m a je v nej umiestnený zvon s hmotnosťou 1,3 tony z roku 1667. Z historického inventára sa zachovali lavice z 18. storočia a obraz Sviatosti z roku 1838. Vnútri kostola je umiestnená Prícestná socha Piety, kamenná ľudová baroková socha. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov. Jedinou zachovalou pamiatkou v minulosti početnej židovskej obce, ktorá tu mala vlastnú synagógu v rokoch 18731976, je starý židovský cintorín. Najnovšou pamiatkou je bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda osadené roku 2002 na rovnomennom námestí.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Na pamiatku oslobodenia mesta počas druhej svetovej vojny sovietskou armádou bol na mieste zničeného evanjelického kostola postavený podľa návrhu kpt. S. F. Gurjanova Pomník Červenej armády, slávnostne odhalený 24. júna 1945. Na priečelí kultúrneho domu sa nachádza Pamätná tabuľa padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne a na priečelí Klubu dôchodcov je osadená pamätná tabuľa Jána Murína. Na miestnom cintoríne sa nachádza aj Pomník na pamiatku Východoslovenského roľníckeho povstania a výskytu cholery.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším parkom je Lesopark pri bývalom Molnárovom kaštieli, ktorý obsahuje viacero rôznych exotických drevín.

Masmédiá[upraviť | upraviť zdroj]

Sečovský obzor sú noviny oficiálne vydávané mestským úradom v perióde raz mesačne. Noviny fungujú už od roku 1994 a obsahujú články z diania v meste, oznamy mestského úradu, kultúrny a športový servis, policajný zápisník a spoločenskú kroniku. Sečovčan je mesačník vydávaný miestnym občianskym združením Sečovčan. Noviny začali svoju činnosť roku 2006. Náplňou novín sú články a informácie o udalostiach v meste a blízkom okolí, spoločenská rubrika, zaujímavosti z histórie mesta, poradňu a športový servis. Redakcie oboch novín sa zlúčili v roku 2010 a fungujú pod názvom Sečovčan. Okrem týchto médií funguje od roku 2008 Mestská káblová televízia a vysiela informačné relácie mestského úradu. V roku 2013 bolo vydané prvé číslo novín Sečovce Inak, ktoré sú distribuované zdarma do domácností v meste. Noviny sú protestom rovnomenného občianskeho združenia voči politike vedenia mesta.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dni mesta Sečovce je slávnosť organizovaná na pamiatku založenia mesta, ktorá sa koná zvyčajne v máji a jej súčasťou sú kultúrne, športové akcie a typický trh remeselníkov.
  • Pamiatková slávnosť na počesť výročia oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne sa organizuje pri pamiatke oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne za účasti zástupcov mesta, armády SR a vojnových veteránov 2. decembra pri pomníku Červenej armády.
  • Slávnostné stavanie mája je každoročná ľudová tradícia uskutočňovaná na námestí, 30. apríla
  • Sečovská desiatka sú preteky v behu na 10 km organizované Sečovským atletickým klubom
  • Zjazd historických vozidiel sa koná v júni
  • Poddargovské hry žiakov sú každoročne organizované ZŠ Komenského na konci mája. Súťažia v nich žiaci z okolitých základných škôl v atletike, futbale a hádzanej.
  • Polnočný sviatočný koncert mestskej hasičskej dychovej hudby sa koná na Štedrý večer pred polnočnou sv. omšou na námestí pod vianočným stromčekom.
  • Výstava ovocia a zeleniny je výstava miestneho záhradníckeho klubu, ktorá sa koná v jesenných dňoch.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším[34] a v súčasnosti (2011) aj hlavným športovým klubom v Sečovciach je mestský futbalový klub FK Slavoj Sečovce,[35] [36] ktorý v sezóne 2010/2011 pôsobí v 3. lige.[37] B-tím klubu, FK Sečovce "B" Dargov, sídli v obci Dargov a rovnako ako futbalový klub FK Roma Sečovce, ktorý združuje hráčov rómskej národnosti, súťaží v A skupine II. triedy.[38]

Hádzaná[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhodobú tradíciu mal v meste hádzanársky klub ŠKP Sečovce, ktorý dosiahol niekoľko úspechov slovenskej extralige a európskej Lige majstrov.[39] Avšak klub bol rozpustený roku 2007, kvôli existenčným problémom.[40] Jeho skromným nástupcom je HK Veterán Sečovce,[41] ktorý organizuje starších hráčov, najmä z bývalého ŠKP Sečovce. Väčšinu podujatí tvoria exhibičné turnaje.[42]

Volejbal[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z klubov loptových športov je aj volejbalový klub VK Sečovce,[43] hrajúci v trebišovskej Mestskej volejbalovej lige.[44]

Tenis a bedminton[upraviť | upraviť zdroj]

V meste funguje tenisový klub TK "Senior" Sečovce,[45][46] ktorý organizuje vlastné turnaje, a taktiež bedmintonový klub BK ZŠ Sečovce.[47][48]

Atletika[upraviť | upraviť zdroj]

Sečovský atletický klub pravidelne organizuje súťaž vo vytrvalostnom behu Sečovská desiatka.[49]

Jazdectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Neolympijské športy majú zastúpenie aj v jazdeckom klube JK Noxwel, ktorý 4.5. septembra 2010 organizoval nultý ročník jazdeckých pretekov.[50]

Poľovníctvo a rybolov[upraviť | upraviť zdroj]

Poľovníci sa organizujú v poľovníckom združení PZ Ternava.[51] V meste sídli aj miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu, Mo SRZ Sečovce.[52]

Športoviská[upraviť | upraviť zdroj]

  • futbalový štadión FK Slavoj Sečovce a FK Roma Sečovce
  • hádzanárska športová hala bývalého klubu ŠKP Sečovce
  • tenisový kurt Tenisového klubu "Senior"
  • športový areál Spojenej školy, Kollárova 17

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zeech je maďarizovaná podoba pôvodneho slovienskeho (slovenského) nárečového názvu Seč, ktorý sa používal v písomnostiach v 13. – 15. storočí.
  2. Slovenský nárečový názov používaný od 13. storočia, z ktorého sa neskôr vyvinulo pomenovanie Sečovce. Pojem sa zachoval vo výraze Datum na Seczowczi v liste českého žoldniera (bratríka) vo vojsku Jána Jiskru z Brandýsa a kapitána Jána Talafúza napísaného v Sečovciach 9. septembra 1435.
  3. Uvádzané sú vzdušné vzdialenosti.
  4. Hodnoty boli namerané v meteorologickej stanici Milhostov (mestská časť Trebišova), ktorá je najbližšou meteorologickou stanicou.
  5. Listina Regest in Ellencho Buttkaiano, Fasc. 1, nr. 53, ktorú Szirmay citoval v tomto prípade sa nezachovala. Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. ale v knihe Dejiny Trebišova uvádza, že aj napriek tomu, že sa uvedený dokument nezachoval a Szirmay nemal vo svojom výskume pokračovateľa, možno považovať túto informáciu za vierohodnú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. MVDr. Jozef Gamrát je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Sečovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. VKÚ, A. S. HARMANEC. TURISTICKÝ ATLAS – SLOVENSKÁ REPUBLIKA 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s. Harmanec, 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 67.
  6. BUDAY, Rudolf; CITORÍKOVÁ, Ľudmila; ŠÍŘ, Zdeňek, et al. Slanské vrchy - Dargov. Spracovanie značkárskeho, turisticko-vlastivedného obsahu a textov Zdeněk Šíř, Viktor Muššák, Čeněk Čermák; Spracovanie ochrany prírody Jozef Kramárik. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 1996. 2 s. (Edícia letných turistických máp 1:50 000; zv. 117.) Mapový list 58 x 102 cm. ISBN 80-8042-018-1.
  7. MAGYAR, Július. Žijeme na aktívnych zlomoch. Sečovčan, máj 2010, roč. 4, čís. 5, s. 4. EV 2379/08.
  8. HRINDA, Ján, et al. Dejiny Trebišova. Ed. Ladislav Tajták. 1. vyd. Trebišov : Východoslovenské vydavateľstvo, 1982. 694 s. (URBS.) SÚKK č. 375/I-82. Kapitola I Prírodné pomery Trebišova a okolia v strany = 20.
  9. MAČÁKOVÁ, Eva. Územný plán obce Sečovce - Návrh [PDF online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, 2007-12-13, [cit. 2011-08-24]. Dostupné online.
  10. SZIRMAY, Antal. Notitia topographica, politica, inclyti comitatus Zempléniensis. Ed. Márton György Kovachich. Buda : Typis Regiae Universitatis Pestanae, 1803. 486 s. OCLC 51648084. S. 238-239. (po latinsky)
  11. KRAUS, Peter; VRTEĽ, Ladislav. Heraldický register Slovenskej republiky V. Martin : Matica Slovenská, 2006. 288 s. (URBS; zv. V..) ISBN 80-7090-816-5.
  12. Mesto Sečovce. História mesta Sečovce [online]. secovce.sk, [cit. 2011-11-19]. Dostupné online.
  13. Primátor mesta [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, 2011-12-11, rev. 2012-04-25, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  14. Mestské zastupiteľstvo [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, rev. 2013-07-08, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  15. Komisie pri Mestskom zastupiteľstve [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, rev. 2013-07-08, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  16. Hlavný kontrolór mesta [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, 2012-01-13, rev. 2012-04-25, [cit. 2013-05-28]. Dostupné online.
  17. Spoločné úradovne, prenesený výkon štátnej správy [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, rev. 2013-09-15, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  18. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov [online]. Trebišov : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  19. Mestská a obecná štatistika Údaje ku 31.12.2009
  20. KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Sečovce : Pastel, 2010. ISBN 8089412105. S. 22.
  21. KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Sečovce : Pastel, 2010. ISBN 8089412105. S. 48.
  22. Kňazi žijúci vo farnosti [online]. Sečovce : Grécko-katolícky protopresbyterát Sečovce, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  23. VEREŠČAKOVÁ, Lýdia. Uniformovaní Rómovia v Sečovciach odháňajú žobrákov [online]. Sečovce : Korzár, 2011-03-16, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  24. PALMA - AGRO akciová spoločnosť Sečovce [zrušená] [online]. FinStat.sk, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  25. REZNÍČKOVÁ, Michaela. ADM kupuje tri obilné silá na Slovensku [online]. AgroBiznis.sk, 2012-01-03, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  26. Palma Group predala obilné silá americkému koncernu ADM [online]. Slavia Capital, 2012-02-01, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  27. O nás [online]. Sečovce : Silometal, [cit. 2014-03-14]. Dostupné online.
  28. Mestská Poliklinika s.r.o., Sečovce [online]. Lekári.sk, [cit. 2014-02-22]. Dostupné online.
  29. a b Lekári a zdravotnícke zariadenia [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, [cit. 2014-02-22]. Dostupné online.
  30. Lekárne [online]. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, [cit. 2014-02-22]. Dostupné online.
  31. Lekáreň Dr. Max, Dargovských hrdinov 6, Sečovce [online]. Dr. Max, [cit. 2014-02-22]. Dostupné online.
  32. Stanica ZZS RZP Hriadky [online]. Košice : Záchranná služba Košice, [cit. 2014-02-22]. Dostupné online.
  33. Stanica ZZS RLP Trebišov 1 [online]. Košice : Záchranná služba Košice, [cit. 2014-02-22]. Dostupné online.
  34. lyv (22. máj 2004). Predchodcovia dnešných sečovských futbalistov hrávali ešte pre 1. svetovou vojnou. Korzár (SME).
  35. FK Slavoj Sečovce. secovce.sk: (2010).
  36. Kluby (FK Slavoj Sečovce). Východoslovenský futbalový zväz: (2011).
  37. Adresár klubov súťažný ročník 2010/2011 (III. liga) [online]. Východoslovenský futbalový zväz, 2010, [cit. 2011-01-07]. Dostupné online.
  38. Všetky úradné správy za súťažný ročník. Oblastný futbalový zväz Trebišov: (13. december 2010).
  39. Mojmír Staško (31. august 2000). Poľské Wybrzeze chce oprášť slávnu minulosť. Korzár (SME).
  40. ŠKP Sečovce v existenčných problémoch. Slovak Handball.sk: (9. február 2007).
  41. HK Veterán Sečovce. secovce.sk.
  42. jo-bo. Na turnaji hádzanárov - veteránov v Trebišove aj Sečovčania. Sečovský obzor, marec 2009, roč. 14., čís. 3., s. 8.
  43. Trebišovská mestská volejbalová liga. Občianske združenie SMEČ Trebišov: (2010).
  44. Mikuláš Javorský. Volejbalisti Sečoviec so striedavým úspechom. Sečovčan, február 2009, roč. 3., čís. 2., s. 8. Dostupné online.
  45. TK "Senior" Sečovce. secovce.sk.
  46. TK. Tip na zdravé napĺňanie voľného času - Tenisový klub SENIOR Sečovce. Sečovský obzor, júl 2003, roč. 8., čís. 7., s. 8.
  47. Adresár Slovenského zväzu bedmintonu. Slovenský zväz bedmintonu: (2005).
  48. bk. V našom meste prvý turnaj v bedmintone. Sečovský obzor, marec 2009, roč. 14., čís. 3., s. 8.
  49. II.Sečovská desiatka. Beh.sk: (20. september 2009).
  50. JK Noxwel Sečovce. JNoxwel: (2010).
  51. Poľovnícke združenie PZ TERNAVA. LovuZdar.sk: (2010).
  52. Mo SRZ Sečovce. Mo SRZ Sečovce: (2010).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KORČMÁROŠ, Štefan; SABOL, Eugen. Sečovce 1256-1956 : 700 rokov trvania. Sečovce : Jubilejný výbor osláv 700. výročia založenia Sečoviec, 1956, 24 s.
  • Sečovce v rokoch rozvoja. Sečovce : Vlastivedné múzeum, 1978, 16 s.
  • ORDOŠ, Ján (ed.). Sečovce. Sečovce : Mestský úrad Sečovce, 1998, 199 s. ISBN 80-9680-438-3
  • MIŇOVÁ, Slávka; MIŇO, Štefan. Sečovce. Košice : Mesto Sečovce, 2006.
  • KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Editor Peter Sklenčár. Košice : Pastel Sečovce, 2010, 118 s. ISBN 978-80-8941-210-5.
  • SKLENČÁR, Peter. Sečovce na starých fotografiách. Sečovce : Dubnický technologický inštitút, 2012, 118 s. ISBN ISBN 978-80-8940-040-9.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Bačkov Vranov nad Topľou
Kravany, Višňov
Dvorianky
Košice - Dargov, Trnávka Sever Hriadky - Michalovce
Západ   Sečovce   Východ
Juh
Zbehňov Nový Ruskov Vojčice
Trebišov