Sedembolestná Panna Mária

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Socha Matky Božej prebodnutá siedmimi mečmi smútku v Kostole svätého Kríža v španielskom meste Salamanca

Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária[1] (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Dnes sa jej sviatok slávi 15. septembra. Liturgickým stupňom slávenia vo svete je spomienka, na Slovensku ako neprikázaný sviatok - slávnosť.[1][2] Na Slovensku je deň navyše podľa zákona č. 241/1993 Z. z o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch dňom pracovného pokoja.[3] Bolesť patrí k hlavným témam znázornenia Panny Márie v katolíckom kresťanskom umení (napr. pieta, či Mária pod krížom).

Historický vývoj kultu[upraviť | upraviť zdroj]

Mater Dolorosa od El Greca

Pôvod úcty k Máriiným bolestiam je na kresťanskom Východe, medzi jeho priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista.[4] Máriinimi bolesťami sa zaoberajú cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa. Zo 6. storočia pochádza dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu. Nachádzajú sa v nej aj verše o bolestiach Panny Márie.[5]

Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili sa maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo.[5] V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.[6] V 13. storočí úctu k Bolestnej Matke šírila rehoľa servítov (Rehoľa Služobníkov Panny Márie, založená 1240) a niekedy koncom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).[1]

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. V 15. storočí vzniklo aj Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie.[5] Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX. Pripadal na tretiu nedeľu v septembri.[6] Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou.[5] Pius VII. následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril na celú Katolícku cirkev.[1] Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15. september.[7]

Kult na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilika Panny Márie Sedembolestnej v slovenskej obci Šaštín-Stráže. Na jeho priečelí sa nachádza nápis: „Sedembolestná Panna Mária – tebe slovenská spieva krajina.“[5]
Ikona Panny Márie obmäkčujúcej zlé srdcia, ktorej srdce prebodávajú meče (v duchu Simeonovho proroctva)

Chrámy zasvätené Bohorodičke začali na území Slovenska vznikať najmä po odchode Mongolov v polovici 13. storočia. Jej kult v Uhorsku šírili najmä františkáni.[7] Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku.[4] Iné zdroje (Róbert Letz) pripisujú najstaršie patrocínium Bolestnej Matky Božej na Slovensku františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467).[7] Kult zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast patrocínií Sedembolestnej na území Slovenska začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol počet 130 patrocínií.[7]

Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie,[4] už pred tým sa na mieste nachádzal menší votívny kostol. V roku 1924 priestory prevzali do správy saleziáni, ktorí na jeho mieste vybudovali pútnické miesto.[1] V roku 1964 pápež Pavol VI. dekrétom Quam pulchra prehlásil chrám za baziliku minor. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska.[6] Bazilika je dnes národnou svätyňou zrejme najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.[4]

Bazilika Zvestovania Panny Márie v Nazarete, slovenský mozaikový obraz s nápisom Virgo Dolorosa Patrona Slovakiae securre nobis. Autorom diela je Jozef Cincík, posvätený bol v roku 1977 Andrejom Grutkom

Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa[7]) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.[1][4]

Významný je kult Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise, v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge. Slovenský pôvod má aj mozaikový obraz Márie v Bazilike Zvestovania Panny Márie v Nazarete.[1]

Dôraz na kult Sedembolestnej Slováci majú preukazovať najmä preto, že mala slovenskému ľudu dopomáhať v ťažkých historických okamihoch, čo zvýrazňuje aj prefácia eucharistickej modlitby[1] či responzóriový žalm pre liturgiu jej sviatku.[5]

V roku 2014 slovenskí biskupi prehlásili rok 2014 za Rok Sedembolestnej Panny Márie.[4]

Filipínska Mater Dolorosa

Bolesti Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Bolesť Panny Márie vyjadrená siedmimi symbolickými bolesťami. Ide o biblické číslo, ktoré vyjadruje plnosť/naplnenie. Mária tak podľa katolíckej náuky nebola len plná milosti, ale aj bolesti.[4] Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa jednotlivé momenty. Ide o udalosti jej života spojené s jej synom Ježišom Kristom. Dnes medzi hlavné bolesti patrí:[4]

  • proroctvo Simeona o meči, ktorý jej prebodne srdce
  • útek do Egypta pred prenasledovaním kráľa Heroda
  • strata dvanásťročného Ježiša v Jeruzaleme
  • Ježišovo zajatie a súd[4] / stretnutie sa s Ježišom na krížovej ceste[6]
  • Ježišovo ukrižovanie a smrť
  • snímanie Ježiša z kríža
  • pohreb Ježiša

Okrem nich sa však objavujú aj iné (rozsiahlejšie) výpočty Máriiných bolestí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h ONDRUŠ, Rajmund. Blízki Bohu i ľuďom. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1991. ISBN 80-222-0277-0. S. 497 – 498.
  2. Liturgický kalendár Rímskokatolíckej cirkvi [online]. Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  3. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch [online]. Slov-lex, 20.10.1993, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i Pár faktov o kulte Sedembolestnej Panny Márie, patrónke Slovenska [online]. Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska, 11.09.2019, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  5. a b c d e f História sviatku Sedembolestnej Panny Márie [online]. Farnosť Jánova Lehota, [cit. 2020-09-20]. (spracované podľa textu Mariána Majzla). Dostupné online.
  6. a b c d TRAVENEC, Boris. Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska. Prameň (Bratislava, Staré mesto: Farnosť Najsvätejšej Trojice Bratislava), roč. 2002, čís. 4. Dostupné online [cit. 2020-09-20].
  7. a b c d e MAJCHRÁK, Jozef. Ako sa Sedembolestná Panna Mária stala našou patrónkou [online]. Postoj, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]