Sekretár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sekretár (žen. rod sekretárka ) alebo tajomník (žen. rod tajomníčka ) môže byť:

  • v minulosti:
    • osoba vybavujúca osobné či dôverné veci (najmä písomnosti) vysoko postavenej osoby (najmä panovníka v jeho kancelárii), synonymum: tajný pisár [1][2][3][4], pozri sekretár (panovníka)
    • dôverný priateľ, dôverník, dôkladný znalec [5][6][3], pozri pod dôverník
  • dnes:
    • všeobecne [7][8][9][10][11][12]:
      • osoba (spravidla zamestnanec), ktorá vybavuje korešpondenciu a technicko-organizačnú agendu, najmä pre niektorého z vedúcich pracovníkov nejakého podniku alebo pre nejakú osobnosť verejného života (napr. umelca) ako asistent, tvar „tajomník/-čka“ je pre tento význam v podnikových kontextoch dnes už zriedkavý, pozri sekretárka (asistentka)
      • zodpovedný (často volený) vedúci funkcionár zariadenia, školy (alebo fakulty), ústavu alebo inej organizácie (napr. politickej strany, odborov), spojovací článok medzi riaditeľstvom a nižšími zložkami organizácie, pozri tajomník (funcionár)
      • vysoká politická alebo štátna funkcia v niektorých štátoch, pozri napr. štátny tajomník
      • úradnícka hodnosť stredného stupňa napr. v Nemecku
    • v diplomacii: jedna z diplomatických hodností (napr. prvý tajomník, druhý tajomník) [13], pozri tajomník (diplomacia)
    • v žurnalistike: ”tvorivý pracovník sekretariátu redakcie, ktorý sústreďuje, hodnotí a pripravuje do tlače žurnalistické prejavy, komponuje plán čísla vo výrobe na základe operatívnej porady a dozerá na technologický process výroby novín alebo časopisu v tlačiarni” [14], pozri sekretár (žurnalistika)


Sekretár môže byť aj druh (pôvodne barokového) menšieho nábytku v podobe skrine so zásuvkami a priehradkami a s vyklápacím písacím pultom (ktorý spravidla vo vyklopenom stave zakrýva hornú časť skrine) [1][8][15], pozri sekretár (nábytok)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b sekretář. In: Malá československá encyklopedie 5 Pom – S. Praha: Academia, 1987. s. 557.
  2. tagemňík. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  3. a b Etymologisches Wörterbuch (Wolfgang Pfeifer) in: DWDS – Sekretär [online]. dwds.de, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  4. Adelung, Grammatisch-kritisches Wörterbuch der Hochdeutschen Mundart, Band 4. Leipzig 1801 - Secretär, der [online]. zeno.org, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  5. tajomník. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  6. tajemník. In:Příruční slovník jazyka českého. Praha: Státní nakladatelství, 1935-1957. dostupné online
  7. KŘÍSTEK, V. K některým novějším posunům ve významu přejatých slov. In: Naše řeč, ročník 57 (1974), číslo 1, str. 24-27 dostupné online
  8. a b sekretár. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 1091.
  9. sekretár. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
  10. sekretář. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
  11. DWDS -Bedeutungen – Sekretär; Sekretärin [online]. dwds.de, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  12. Duden - Se­kre­tär, der [online]. duden.de, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  13. Diplomatické hodnosti [online]. mzv.sk, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online. Archivované 2017-10-07 z originálu.
  14. sekretár. In: Serafínová, Danuša et al. (1989), Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, Bratislava: Alfa, str. 187-188 
  15. sekretář In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 6. R – S. Praha: Československý kompas, 1932. s. 510
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.