Semilingvizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Semilingvizmus je neúplné ovládanie dvoch jazykov, t. j. hovoriaci v dôsledku toho, že si ani jeden jazyk neosvojil dostatočne, nie je schopný uspokojovať niektoré svoje komunikačné potreby ani v jednom z jazykov.

Termín pochádzajúci zo škandinávskej sociolingvistiky, väčšina bádateľov ho však odmieta, resp. pochybuje o tom, že existujú takíto hovoriaci.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]