Serdešna Oksana
| Serdešna Oksana | |
|---|---|
| Serdešna Oksana | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
| Dátum 1. vydania originálu | 1841 |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | sentimentalizmus, realizmus |
| Literárny druh | epika |
| Literárny žáner | románová novela |
Serdešna Oksana (po slovensky Srdečná Oksana) je románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1841 v almanachu Lastivka (po slovensky Lastovička). Témou románovej novely je príbeh ženy s nemanželským dieťaťom, ktorú zviedol vojak, čo predstavuje rovnakú tematiku ako v poéme Kateryna od Tarasa Hryhorovyča Ševčenka.
Prijatie
[upraviť | upraviť zdroj]Vzťah diela s poémou Kateryna. Ešte aj samotný Hryhorij Kvitka-Osnovianenko v liste z 23. októbra 1840 písal Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi o podobnosti/o spoločných znakoch/o spoločných vlastnostiach diel Kateryna a Serdešna Oksana:[1]
| „ | A keď som otvoril knižku, pozerám, že Kobzar je už mnohého čítania obchytaný (alternatívy: je už mnohokrát čítaný). Darmo! Pritisol som si ho k srdcu, lebo si veľmi vážim Vás a Vaše myšlienky sa silno túlia k duši. A čo Kateryna, áno, áno čo Kateryna! Pekne, otče, pekne! Viac nedokážem povedať. A tak moskali-vojaci podvádzajú naše dievčence! Napísal som aj ja Serdešnu Oksanu presne podľa Vašej Kateryny. Budete čítať, keď ju pán Hrebinka vydá. | “ |
Neskôr vznikla teória, podľa ktorej Taras Hryhorovyč Ševčenko mohol čítať Serdešnu Oksanu (po slovensky Srdečnú Oksanu) v čase, keď pomáhal Jevhenovi Pavlovyčovi Hrebinkovi založiť almanach Lastivka (po slovensky Lastovička). Jevhen Pavlovyč Hrebinka dostal podľa názoru Jurija Oleksijovyča Ivankina románovú novelu Hryhorija Kvitku-Osnovianenka obdržal na prelome rokov 1838 a 1839; v rovnakom čase bola napísaná poéma Kateryna.[2]
29. novembra 1925 mal Oleksandr Kollessa v aule Geologického ústavu pražskej univerzity prejav na inauguračnej prednáške s názvom Genéza modernej ukrajinskej drobnej prózy (povisti). V prejave sa sústredil na prozaickú tvorbu Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, čo porovnával s českou prózou – pozornosť zameral hlavne na diela Boženy Němcovej. Zároveň aj konštatoval analógiu poviedky Sestry od Boženy Němcovej a románovej novely Serdešna Oksana Hryhorija Kvitku-Osnovianenka.[3]
Vydania
[upraviť | upraviť zdroj]- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Serdešna Oksana. Lastivka (Sankt-Peterburg), 1841, roč. 4., s. 32 – 207. (po ukrajinsky)
- Povisti Hryhorija Kvitky (Osnov'janenka). Zväzok 1.. Sankt Peterburg : [s.n.], 1858. S. 153 – 230. (po ukrajinsky)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 23.10.1840. Pysmo H. F. Kvitky-Osnovjanenka T. H. Ševčenko [online]. www.myslenedrevo.com.ua, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ IVAKIN, Jurij Oleksijovyč. Komentar do «Kobzarja» Ševčenka: Poeziji do zaslaňňa. Kyjev : Naukova dumka, 1964. S. 37 – 39. (po ukrajinsky)
- ↑ Dva ukrajinští emigranti v Praze a dílo Boženy Němcové [online]. My a Ukrajina, 2021-02-17, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online. (po česky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- HONČAR, Oleksij Ivanovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Seminarij. 2. (doplnené). vyd. Kyjev : Holovne izdateľstvo izdateľskoho ob'iednaňňa Vyšča škola, 1974. 224 s. (po ukrajinsky)
- ZUBKOV, Serhij Dmytrovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Žyťťa i tvorčisť. Kyjev : Dnipro, 1978. 368 s. (po ukrajinsky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Сердешна Оксана na ukrajinskej Wikipédii.