Sergej Kužugetovič Šojgu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sergej Kužugetovič Šojgu
Sergej Šojgu v slávnostnej uniforme s vyznamenaniami v roku 2014.
Sergej Šojgu v slávnostnej uniforme s vyznamenaniami v roku 2014.
Sergej Kužugetovič Šojgu, podpis
Minister obrany Ruskej federácie
Momentálne v úrade
od 6. november 2012
Predchodca Anatolij Serďukov
Minister Ruskej federácie pre civilnú obranu, zvláštne situácie a likvidáciu následkov prírodných katastrof
V úrade
20. január 1994 – 11. máj 2012
Vladimir Pučkov Nástupca
Biografické údaje
Narodenie21. máj 1955 (67 rokov)
Čadan, Tuvinská RSFSR, Sovietsky zväz
Politická stranaJednotné Rusko
(2001 – súčasnosť)
Alma materKrasnojarský polytechnický inštitút
Profesiastavebný inžinier
NárodnosťTuvianec
Odkazy
Spolupracuj na CommonsSergej Kužugetovič Šojgu
(multimediálne súbory)

Sergej Kužugetovič Šojgu (rus.: Сергей Кужугетович Шойгу; tuv.: Сергей Күжүгет оглу Шойгу; *21. mája 1955 Čadan, Tuvinská RSFSR, Sovietsky zväz) je ruský politik tuvianskeho pôvodu, v rokoch 1991 – 1994 a neskôr v rokoch 1994 – 2012 pôsobil ako minister pre výnimočné situácie. V roku 2012 pracoval krátko ako gubernátor Moskovskej oblasti a napokon od 6. novembra 2012 pôsobí ako Minister obrany Ruskej federácie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Sergej Šojgu sa narodil 21. mája 1955 v mestečku Čadan v Tuvinskej autonómnej oblasti v rodine redaktora miestnych novín Kužugeta Sergejeviča Šojgu a zootechničky Alexandry Jakovlevny Šojgu, rodenej Kudrjavcevovej. V rokoch 1972 – 1977 navštevoval Krasnojarský polytechnický inštitút, kde vyštudoval v odbore stavebný inžinier. Po skončení štúdia pracoval v rôznych častiach krajiny ako stavebný inžinier. Koncom 80. rokov vykonával nižšie funkcie v oblastnej komunistickej strane v meste Abakan v Chakasku na južnej Sibíri. Následne pôsobil ako inšpektor krajského výboru komunistickej strany v Krasnojarsku.

V roku 1990 získal miesto na ministerstve výstavby a presťahoval sa do Moskvy. V roku 1991 sa stal predsedom Ruského záchranárskeho zboru a predsedom Štátneho výboru RSFSR pre zvláštne situácie. V rokoch 1991 – 1994 bol najvyšším predstaviteľom Štátneho výboru Ruskej federácie pre civilnú obranu, zvláštne situácie a likvidáciu následkov prírodných katastrof. V tejto pozícií prakticky od nuly vytvoril ruský záchranársky zbor a vyslúžil si povesť zodpovedného, populárneho a skromného človeka.[1][2]

V roku 1992 bol vyslaný ako sprostredkovateľ pri riešení gruzínsko-osetského konfliktu a zaoberal sa odsunom ruských utečencov z Tadžikistanu. V roku 1996 obhájil dizertačnú prácu na tému Organizácia verejnej správy pri predikcii mimoriadnych situácií s cieľom znížiť sociálne a ekonomické škody, vďaka čomu získal titul kandidát vied.

V roku 1999 viedol proputinovské hnutie Jedinstvo. Druhým miestom strany Jedinstvo vo voľbách pomohol Vladimirovi Putinovi k získaniu postu premiéra.[1] Spolu s Jurijom Lužkovom a Mintimerom Šajmievom viedol v rokoch 2001 a 2002 stranu Jednotné Rusko[3][4].

V roku 2011 sa v prieskumoch verejnej mienky umiestnil medzi najdôveryhodnejšími ruskými štátnymi predstaviteľmi. 11. mája 2012 nastúpil na post gubernátora Moskovskej oblasti, kde nahradil Borisa Gromova. Na tomto poste však zotrval iba krátko.

6. novembra 2012 Šojgu nastúpil na post ministra obrany Ruskej federácie. Nahradil pri tom Anatolija Serďukova, ktorý čelil podozreniam z podvodov a zneužitia právomocí.[5] Do funkcie ministra obrany Šojgua odporučil premiér Dmitrij Medvedev, podľa niektorých názorov pre to aby oslabil tzv. petrohradskú skupinu „silovikov“ – Sergeja Ivanova, Sergeja Čemezova a Viktora Ivanova.

Šojgu mal pozdvihnúť vojenskú pripravenosť Ruských ozbrojených síl aj ich početný stav. Pod jeho vedením mali byť realizované viaceré modernizačné projekty. Vznikli tiež oddiely spôsobilé bojových operácií v arktických oblastiach. Od roku 2014 sa ruské sily podieľali na bojových akciách na východe Ukrajiny a zabezpečili anexiu Krymu. V roku 2015 ruské ozbrojené sily zasiahli do konfliktu v Sýrií.

Od 23. februára 2022 je na sankčnom zozname Európskej únie, kvôli priamej účasti na porušení medzinárodného práva a suverenity Ukrajiny v oblasti Donbasu a Luhanska. Ako minister obrany nesie zodpovednosť za prípravu a realizáciu ozbrojených akcií proti Ukrajine, ktorú Rusko 24. februára 2022 otvorene napadlo. Vzhľadom na ruskú technickú a početnú presilu, pôvodné vyhlásenia a rozsah operácie, očakávala ruská strana rýchle víťazstvo a pacifikáciu Ukrajiny. Ukrajinské sily však kládli silný odpor a napriek územným stratám zastavili úvodný ruský postup. Ruskej armáde sa v úvodnej fáze nepodarilo obsadiť ani obkľúčiť Kyjev, Charkov ani získať celý Donbas.[6] Podarilo sa im však obsadiť Cherson a získať pozemné spojenie medzi Ruskom a Krymom. Ruské sily však pri týchto bojoch utrpeli ťažké straty. Na vedenie ruských ozbrojených síl dopadla vlna kritiky.[7] Začali sa množiť informácie o Šojguových zdravotných problémoch.[8] V prípade vojny s Ukrajinou patrí Šojgu podľa údajných zákulisných informácií z Kremľa skôr k „tichej strane“, ktorá vyčkáva ako sa situácia vyvinie a vojenskú situáciu nijak nekomentuje.[9]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Sergej Šojgu je ženatý s Irinou Alexandrovnou Šojgu (rod. Antipina). Spolu majú 2 dcéry – Juliu (*1977) a Xeniu (*1991).

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Zygar, M., 2016, Všetci mocní Kremľa. Absynt, Krásno nad Kysucou, s. 371 - 372
  2. Buddhista ruským ministrem obrany [online]. ceskatelevize.cz, 09.11.2012, [cit. 2017-04-15]. Dostupné online.
  3. Slogan i delo [online]. Kommersant, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Šojgu Sergej Kužugetovič [online]. fedpress.ru. Dostupné online. (po rusky)
  5. Nový ruský minister obrany je oddaným spoločníkom Putina [online]. pravda.sk, 06.11.2012, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  6. ČTK. Nepriateľ útočí, no prichádzajú značné straty a neúspech, znie z Ukrajiny. Ruská ofenzíva však neustáva. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-03-06. Dostupné online [cit. 2022-04-21]. ISSN 1336-1996.
  7. Putin zúri. Pre neúspech ruských vojsk na Ukrajine vyhodil osem generálov. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2022-03-10. Dostupné online [cit. 2022-04-21].
  8. Ruský ministr obrany Šojgu dostal infarkt po kritice od Putina, uvádějí Ukrajinci [online]. e15.cz, 2022-03-26, [cit. 2022-04-21]. Dostupné online.
  9. SVITÁK, Matěj. Strana války, strana míru a strana ticha. Kremlologové analyzují rozložení sil v Moskvě [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-06-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]