Sergej Kužugetovič Šojgu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sergej Kužugetovič Šojgu
Sergej Šojgu v slávnostnej uniforme z vyznamenaniami v roku 2014.
Sergej Šojgu v slávnostnej uniforme z vyznamenaniami v roku 2014.
Sergej Kužugetovič Šojgu, podpis
Minister obrany Ruskej federácie
Momentálne v úrade
od 6. november 2012
Predchodca Anatolij Serďukov
Minister Ruskej federácie pre civilnú obranu, zvláštne situácie a likvidáciu následkov prírodných katastrof
V úrade
20. január 1994 – 11. máj 2012
Vladimir Pučkov Nástupca
Biografické údaje
Narodenie21. máj 1955 (63 rokov)
Čadan, Tuvinská RSFSR, Sovietsky zväz
Politická stranaJednotné Rusko
(2001 - súčasnosť)
Alma materKrasnojarský polytechnický inštitút
Profesiastavebný inžinier
NárodnosťTuvianec
Odkazy
Sergej Kužugetovič Šojgu na mil.ru
Spolupracuj na CommonsSergej Kužugetovič Šojgu
(multimediálne súbory)

Sergej Kužugetovič Šojgu (rus.: Сергей Кужугетович Шойгу; tuv.: Сергей Күжүгет оглу Шойгу; * 21. mája 1955 Čadan, Tuvinská RSFSR, Sovietsky zväz) je ruský politik tuvianskeho pôvodu, v rokoch 1991 - 1994 a neskôr v rokoch 1994 - 2012 pôsobil ako minister pre výnimočné situácie. V roku 2012 krátko ako gubernátor Moskovskej oblasti a napokon od 6. novembra 2012 pôsobí ako Minister obrany Ruskej federácie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Sergej Šojgu sa narodil 21. mája 1955 v mestečku Čadan v Tuvinskej autonómnej oblasti v rodine redaktora miestnych novín Kužugeta Sergejeviča Šojgu a zootechničky Alexandry Jakovlevny Šojgu, rodenej Kudrjavcevovej. V rokoch 1972 - 1977 navšetevoval Krasnojarský polytechnický inštitút, kde vyštudoval špecializáciu stavebný inžinier. Po skončení štúdia pracoval v rôznych častiach krajiny ako stavebný inžinier. Koncom 80. rokov vykonával nižšie funkcie v oblastnej komunistickej strane v meste Abakan v Chakasku na južnej Sibíri. Následne pôsobil ako inšpektor krajského výboru komunistickej strany v Krasnojarsku.

V roku 1990 získal miesto na ministerstve výstavby a presťahoval sa do Moskvy. V roku 1991 sa stal predsedom Ruského záchranárskeho zboru a predsedom Štátneho výboru RSFSR pre zvláštne situácie. V rokoch 1991 - 1994 bol najvyšším predstaviteľom Štátneho výboru Ruskej federácie pre civilnú obranu, zvláštne situácie a likvidáciu následkov prírodných katastrof. V tejto pozícií prakticky od nuly vytvoril ruský záchranársky zbor a vyslúžil si povesť zodpovedného, populárneho a skromného človeka.[1][2]

V roku 1992 bol vyslaný ako sprostredkovateľ pri riešení Gruzínsko-Osetského konfliktu a zaoberal sa odsunom ruských utečencov z Tadžikistanu. V roku 1996 obhájil dizertačnú prácu na tému Organizácia verejnej správy pri predikcii mimoriadnych situácií s cieľom znížiť sociálne a ekonomické škody, vďaka čomu získal titul kandidát vied.

V roku 1999 viedol proputinovskú hnutie Jedinstvo. Druhé miesto strany Jedinstvo vo voľbách pomohol Vladimirovi Putinovi k získaniu postu premiéra.[1] Spolu s Jurijom Lužkovom a Mintimerom Šajmievom viedol v rokoch 2001 a 2002 stranu Jednotné Rusko[3][4].

V roku 2011 sa v prieskumoch verejnej mienky umiestnil medzi najdôveryhodnejšími ruskými štátnymi predstaviteľmi. 11. mája 2012 nastúpil na post gubernátora Moskovskej oblasti, kde nahradil Borisa Gromova. Na tomto poste však zotrval iba krátko.

6. novembra 2012 Šojgu nastúpil na post ministra obrany Ruskej federácie. Nahradil pri tom Anatolija Serďukova, ktorý čelil podozreniam z podvodov a zneužitia právomocí.[5] Do funkcie ministra obrany Šojgua odporučil premiér Dmitrij Medvedev, podľa niektorých názorov pre to aby oslabil tzv. Peterburskú skupinu „silovikov“ - Sergeja Ivanova, Sergeja Čemezova a Viktora Ivanova.

Šojgu pozdvihol vojenskú pripravenosť Ruských ozbrojených síl aj ich početný stav. Pod jeho vedením boli realizované viaceré modernizačné projekty. Vytvoril tiež oddiely spôsobilé bojových operácií v arktických oblastiach. V roku 2015 ruské ozbrojené sily zasiahli do konfliktu v Sýrií.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Sergej Šojgu je ženatý s Irinou Alexandrovnou Šojgu (rod. Antipina). Spolu majú 2 dcéry - Juliu (* 1977) a Xeniu (* 1991).

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Zygar, M., 2016, Všetci mocní Kremľa. Absynt, Krásno nad Kysucou, s. 371 - 372
  2. Buddhista ruským ministrem obrany [online]. ceskatelevize.cz, 09.11.2012, [cit. 2017-04-15]. Dostupné online.
  3. Slogan i delo [online]. Kommersant, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Šojgu Sergej Kužugetovič [online]. fedpress.ru. Dostupné online. (po rusky)
  5. Nový ruský minister obrany je oddaným spoločníkom Putina [online]. pravda.sk, 06.11.2012, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]