Severná brána (pevnosť Pernik)

	Severná brána; (Северна порта)
	Hlavná brána
	ruiny budovy
	pohľad k bráne zo severozápadu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Pernik
Okres	Pernik
Mesto	Pernik
Súradnice	42°35′40″S 23°1′5″V / 42,59444°S 23,01806°V
Dĺžka	9,50 m
Šírka	8,20 m
Vznik	9. storočie
	Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Northern gate, Pernik fortress
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°35′40″S 23°1′5″V / 42,59444°S 23,01806°V

Severná brána (bulh. Северна порта – Severna porta), alebo hlavná brána (bulh. главната порта – glavnata porta) sú ruiny pevnostnej brány z 9. storočia z areálu pevnosti Pernik, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.^[1]

Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[2]

Lokalita

Stavba sa nachádza v areáli pevnosti Pernik, ktorá leží na pahorku Krakra v blízkosti pernickej štvrti Varoš.^[3] Brána leží v severnom pevnostnom múre.^[1]

Dejiny

Pohľad na bránu z juhu, zvnútra pevnosti

Stavba bola postavená pravdepodobne v priebehu 9. storočia. Toto dátum je určená na základe podobnosti stavby na základe architektonického typu so stavbami brán v starobulharských centrách v tomto období, predovšetkým na území severovýchodného Bulharska. Podobné sú napríklad brána pri dedine Car Krum v šumenskej oblasti, brány v pevnostnom múre tzv. malého zámku v Pliske, alebo dve brány v mestskom múre v Preslave.^[1] Neskôr bola brána upravená v rámci prestavby pevnosti v druhej polovici 11. storočia.^[1]

V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik, vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1971 obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[2]

Charakteristika

Presný typ brány je pomerne ťažké presne určiť, keďže pôvodná brána bola prestavaná v rámci prestavby v druhej polovivi 11. storočia, pričom táto brána bola iného typu.^[1]

Samotný priechod v bráne bol široký 3,10 metra a z obidvoch strán je ohradený masívnymi stenami, ktoré sa dochovali do súčasnosti do výšky 0,40 metra až 1 meter v niektorých častiach. Steny sú spojené so samotným pevnostným múrom, sú však podstatne širšie než samotný múr. Sú taktiež rozdielne hrubé, východná dosahuje hrúbky až 3,40 metra, zatiaľ čo západná 2,30 metra.^[1] Z dochovaných ruín je možné spoznať, že brána bola vo forme obdĺžnikovej veže s priechodom v strede. Stavba bola dlhá 9,50 metra (po ose východ-západ) a široká 8,20 metra (po ose sever-juh). priechod bol s najväčšou pravdepodobnosťou s klenbou.^[1]

S bránou boli spojené dve budovy z pevnosti, ide o budovu č. 75 a budovu č. 76. Predpokladá sa, že v týchto budovách bývala stráź, ktorá mala na starosti ochranu hlavnej brány.^[1]

V rámci prestavby v druhej polovici 11. storočia, boli pri bráne pristavané dva (z každej strany jeden) bastiony. Neboli rovnako veľké. Východný bastion bol dlhý 5,10 metra a je do súčasnosti dochovaný do výšky 0,50 – 0,60 metra. Západný bastion je dlhý 7,36 metra a je do súčasnosti zachovaný do výšky 1,70 metra.^[4]

Brána sa zatváralo pomocou dvojkrídlych dverí.^[4]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Od roku 1927 je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.^[2]

Galéria

informačná tabula pred stavbou
detailný pohľad na východnú ochovanú časť brány

Referencie

1 2 3 4 5 6 7 8 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 21 – 22.
1 2 3 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник [online]. ninkn.bg, [cit. 2026-04-09]. Dostupné online.
↑ ASENOV, Bončo. Az săm Perničanin. Sofia : Izdatelstvo "Skala print", 2022. 332 s. ISBN 978-619-7641-01-1. S. 17 – 18.
1 2 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 28 – 29.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severná brána (pevnosť Pernik)

[ref566-1] 1 2 3 4 5 6 7 8 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 21 – 22.

[ninkn.bg-2] 1 2 3 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник [online]. ninkn.bg, [cit. 2026-04-09]. Dostupné online.

[ref1111-3] ASENOV, Bončo. Az săm Perničanin. Sofia : Izdatelstvo "Skala print", 2022. 332 s. ISBN 978-619-7641-01-1. S. 17 – 18.

[ref568-4] 1 2 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 28 – 29.

[1]

[2]

[3]

[4]