Severná slovinčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Severoslovanská slovinčina, severná slovinčina alebo pomoranská slovinčina je mŕtvy jazyk/mŕtve nárečie z vetvy lechických západoslovanských jazykov. Rozprávali ňou pomoranskí Slovinci/pomoranské Slovinky. Považuje sa veľmi často za nárečie kašubčiny (severnej kašubčiny), či pomorančiny alebo poľštiny. Vymrel s presunmi obyvateľstva po skončení druhej svetovej vojny.

Slovinci a Slovinky žili v polovici 19. storočia pri Baltskom mori v Pomoransku v niekoľkých dedinách pri Gardne a Łebsku. Štúdiu severnej slovinčiny sa významne venoval ruský vedec Alexand(e)r Fjodorovič Gilferding (Александр Фёдорович Гильфердинг), ktorý do tejto oblasti v roku 1856 podnikol expedíciu a v roku 1862 o Pomoranských Slovincoch napísal významnú knihu. Podľa jeho údajov boli vtedy severoslovinské územia priamo spojené s kašubskými územiami.

Pozor, nemýliť si severoslovanskú slovinčinu s juhoslovanskou slovinčinou!