Severovýchodná zem
Severovýchodná zem (nór. Nordaustlandet) je neobývaný ostrov[1] v Severnom ľadovom oceáne a druhý najväčší ostrov súostrovia Špicbergy.[2]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov sa nachádza severovýchodne od súostrovia Svalbard a od jeho hlavnej časti je oddelený úzkym prielivom Hinlopenstretet.[2] Má rozlohu 14 443 km², pričom približne 75 % jeho povrchu pokrývajú ľadovce Vestfonna (2 511 km²) a Austfonna (8 120 km²).
Severovýchodná zem je rozdelená na päť regiónov: Zem Haralda V., Zem Gustava Adolfa, Zem Gustava V., Zem Orvina a Zem princa Oscara. Ľadovec Vestfonna pokrýva celé územie Zeme Gustava V., zatiaľ čo Austfonna pokrýva celú Zem Haralda V. a väčšiu časť území Zeme Gustava Adolfa a Zeme Orvina. Zem princa Oscara je takmer úplne bez ľadu, s výnimkou malej ľadovej čiapky Ahlmannfonna.[3]
Celý ostrov je súčasťou prírodnej rezervácie Nordaust-Svalbard.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov bol objavený v 17. storočí, keď anglickí a holandskí veľrybári často využívali prieliv Hinlopenstretet na lov. Hlavné črty ostrova boli dobre známe už okolo roku 1700. Holandská mapa z roku 1710, ktorá sa neskôr ukázala ako pozoruhodne presná, označila ostrov názvom Noord Ooster Land (v preklade „Severovýchodná zem“).[2]
Názov Nordaustlandet vznikol ako nórsky preklad pôvodného holandského pomenovania po uzavretí Špicbergskej zmluvy v roku 1920. V priebehu 20. rokov 20. storočia uskutočnili vedci z Oxfordskej univerzity viacero arktických expedícií na ostrove, pričom prvá z nich dorazila v roku 1923. Tieto expedície významne prispeli k podrobnému zmapovaniu územia a k rozvoju poznatkov o geológii a glaciológii ostrova.[4]
Od roku 1973 je Severovýchodná zem súčasťou prírodnej rezervácie Nordaust-Svalbard.[2]
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]_5.jpg)
Severné pobrežie ostrova je bohaté na vtáčie útesy a hniezdiská, kde hniezdi množstvo druhov morských vtákov. Medzi najbežnejšie patria fulmare ľadové (Fulmarus glacialis), čajky bledé (Larus hyperboreus), čajky trojprsté (Rissa tridactyla), alky malé (Alle alle) a alky hrubozobé (Uria lomvia).[5]
Ľadové medvede (Ursus maritimus) sa na ostrove môžu vyskytovať počas celého roka a je možné ich vidieť prakticky kdekoľvek. Zo zástupcov morských cicavcov sa tu nachádzajú tulene krúžkované (Pusa hispida), tulene bradaté (Erignathus barbatus), mrože (Odobenus rosmarus), vráskavce minke (Balaenoptera acutorostrata) a bieluhy (Delphinapterus leucas).[5]
Na ostrove žije aj malá populácia sobov, ktoré sa pohybujú v nezamrznutých častiach Severovýchodnej zeme. Bežným obyvateľom je aj polárna líška (Vulpes lagopus). V početných jazerách a vodných tokoch sa vyskytuje sivoň alpský (Salvelinus alpinus).[5]
.jpg)
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Viac než tri štvrtiny ostrova sú trvalo pokryté ľadom, čo výrazne obmedzuje priestor pre rozvoj vegetácie. Len približne 1 % povrchu ostrova pokrýva bohatšia trávnatá vegetácia. Väčšina územia patrí do arktickej polárnej púštnej zóny. Medzi rastlinami, ktoré sa na ostrove vyskytujú, patria napríklad Luzula confusa a Luzula nivalis.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nordaustlandet - Natural World Safaris [online]. www.naturalworldsafaris.com, [cit. 2025-09-14]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 POL, Patrick. Spitsbergen | Nordaustlandet: The edge of the world [online]. Take Me North, [cit. 2025-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KONOREVA, CHESNOKOV, BOLSHAKOV, Liudmila, Sergey Vladimirovich, Sergey. Inventory of lichenised and lichenicolous fungi of Nordaustlandet, Svalbard [online]. ResearchGate, [cit. 2025-09-14]. Dostupné online.
- ↑ Nordaustlandet | Austfonna, Arctic Wildlife & WWII Secrets [online]. Secret Atlas, [cit. 2025-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 Nordaustlandet's wildlife - The Cruise Handbook for Svalbard [online]. cruise-handbook.npolar.no, [cit. 2025-09-14]. Dostupné online.
- ↑ Nordaustlandet's vegetation - The Cruise Handbook for Svalbard [online]. cruise-handbook.npolar.no, [cit. 2025-09-14]. Dostupné online.