Severská sedemročná vojna
| Severská sedemročná vojna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Dánsko-švédskych vojen a Severných vojen | |||||||
 Vojenský útok dánskych armád pod velením kráľa Frederika II. smerom na Älvsborg roku 1563. | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Dánsko-Nórsko Slobodné a hanzové mesto Lübeck Republika oboch národov |
Švédske impérium | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Frederik II. (Dánsko) Žigmund II. August |
Erik XIV. Ján III. (Švédsko) | ||||||
Severská sedemročná vojna bol ozbrojený konflikt medzi Dánskym kráľovstvom a Švédskym impériom v rokoch 1563 až 1570 v oblasti Škandinávie na severe Európy. Formálnym dôvodom vypuknutia vojny bol spor o užívanie znaku troch korún v štátnom znaku. Skutočná príčina však tkvela v snahe Švédskeho impéria pre dominanciu v kontrole obchodu s Ruskom vo vodách Baltského mora.[1] Išlo taktiež o prvú novodobú námornú vojnu. [2]
Predohra a príčina
[upraviť | upraviť zdroj]Vojna medzi Dánsko-Nórsko personálnou úniou a Švédskym impériom vychádzala práve zo snahy o námornú dominanciu uprostred vôd Baltského mora ale aj na území Livónska (historická oblasť medzi územím dnešnej Litvy a Estónska). [3]
Tvárou v tvár na mori
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1563 až 1570 prebehlo dovedna až sedem námorných bitiek. Známou bola Bitka pri Ölande roku 1564, ktorá sa skončila potopením švédskej vlajkovej lode Mars. [4]
Bitka pri Ostrove Bornholm (7. júl 1565)
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšia námorná bitka medzi znepriatelenými vojskami Dánsko-nórskej personálnej únie na jednej strane a Švédskym impériom na strane druhej, sa odohrala dňa 7. júla roku 1565 medzi ostrovom Bornholm a Rujana. Švédsky admirál menom Klas Horn velil počtu 49 vojnových lodí, ktoré boli pripravené zaútočiť a definitívne zneškodniť tie dánske pod velením admirála Otta Ruda.
Vypukol tvrdý boj, ktorý trval až takmer desať hodín. Po jeho skončení napokon dánsky admirál Rud vydal rozkaz pre zvesenie dánsko-nórskej vlajky na vlastnej lodi pomenovanej ako Jagermesther. Boje sa viedli iba na krátku vzdialenosť. Daň bola v skutku vysoká. Dánsko-nórska strana prišla o 2 200 námorníkov. Švédska strana zaznamenala až 1570 mŕtvych a zranených.
Bitka pri Reveli (16. jún 1568)
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1568 sa poľský admirál menom Mateusz Sierpinek ako veliteľ eskadry zloženej z 12 poľských kaperských lodí snažil zaviesť námornú blokádu Revelu (súčasný Tallinn). Jeho cieľom bolo zabránenie vstupu vojenských posíl švédskych námorníkov v súvislosti s operáciou poľského vojska hajtmana Jana Karla Chodkiewicza. Ten sa pokúšal vojensky vytlačiť švédsku armádu z pôdy tejto oblasti. Navyše okrem toho poľská eskadra mala viesť obranu prístupu k ostrovu Ozylia (súčasná Saaremaa), pričom práve tam bojoval proti švédskym vojskám dánsky princ Magnus. Švédske vojská, ktoré považovali Revel za hlavnú operačnú a zásobovaciu základňu v bojoch pre zisk Kurónska, roku 1568 poslali do tejto oblasti niekoľko galeón, ktorým velil admirál menom Hans Larsson Björnram.
V bojových potýčkach sa podarilo švédskym námorníkom potopiť úspešne niekoľko poľských vojenských lodí. Tri ukoristili a odviezli smerom do Revelu. Zvyšné prenasledovali dokonca až do Gdanska. Švédske bojové lode, ktoré však už poľská námorná eskadra prestala znepokojovať, spoločne s pozemnými vojskami dobyli dánsku pevnosť Sonnenborg. Švédska armáda si úspešne zabezpečila svoje posily, pričom v Reveli sa udržala až do konca samotnej vojny. [5]
Ústup a mierové rokovania
[upraviť | upraviť zdroj]Do roku 1568 sa obidve znepriatelené armády napokon vyčerpali.[6] Po striedavých úspechoch obidvoch znepriatelených armád bola napokon uzavretá mierová zmluva v meste Štetín, ktorá jasne deklarovala status quo ante bellum.[7]
Konečný mier
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 13. decembra roku 1570 bola uzavretá mierová zmluva v meste Štetín, ktorá ukončila boje vojny troch korún. Podmienky tejto mierovej zmluvy deklarovali územné hranice Švédska spred čias vojny. Mesto Lübeck bolo povinné vzdať sa vojenských akcií na podporu voči obchodu.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 303.
- ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 285.
- ↑ RYNIEWICZ, Zygmunt. Lexikón námorných bitiek. 1. vyd. Bratislava : PERFEKT, a.s, 2020. ISBN 978-80-8046-979-5. S. 97.
- ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 285.
- ↑ RYNIEWICZ, Zygmunt. Lexikón námorných bitiek. 1. vyd. Bratislava : PERFEKT, a.s., 2020. ISBN 978-80-8046-979-5. S. 96 - 98.
- ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 285.
- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 303.
- ↑ BEIER, Brigitte et al. Kronika svetových dejín. 1. slov. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 292.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BEIER, Brigitte et al. (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Fortuna Print. ISBN 80-89144-31-4.
- RYNIEWICZ, Zygmunt. (2020). Lexikón námorných bitiek. Bratislava: PERFEKT, a.s. ISBN 978-80-8046-979-5.
- SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492–1914. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7.
- TEEPLE, Bliss John. (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 80-551-0870-6.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severská sedemročná vojna
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Northern Seven Years' War na anglickej Wikipédii.