Sieň slávy slovenského futbalu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Sieň slávy slovenského futbalu je symbolická inštitúcia s cieľom vyjadriť poctu slovenským futbalovým osobnostiam, verejne prezentovať úspechy slovenského futbalu a systematicky zhromažďovať, vystavovať a archivovať historické fakty, informácie a dokumenty o týchto osobnostiach.[1] Vznikla z iniciatívy Slovenského futbalového zväzu v roku 2016.[2][3]

Podľa Preambuly Štatútu je Sieň slávy slovenského futbalu poctou a vyjadrením rešpektu tým, ktorí pozdvihli futbalovým umením i životným príkladom povedomie národa, tým, ktorí sa zaslúžili o slávu, rešpekt a dobré meno slovenského futbalu.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Úvahy o vytvorení siene slávy mali dlhoročné trvanie, definitívne rozhodnutie nakoniec padlo na zasadnutí výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu 4. decembra 2015 v Bratislave, kde schválili Štatút Siene slávy slovenského futbalu a zloženie členov komisie a čestnej rady.[4]

Historicky prví členovia orgánov Siene slávy slovenského futbalu si prevzali menovacie dekréty a odznaky z rúk prezidenta Slovenského futbalového zväzu Jána Kováčika na slávnostnej recepcii 17. marca 2016 v Bratislave. Členmi výkonnej komisie sa stali vtedajší funkcionári Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment, Peter Šurin, Pavol Hozlár, Stanislav Dutka a Marcel Merčiak.[5] Prvými členmi čestnej rady boli bývalý predseda Slovenského futbalového zväzu Milan Služanič, reprezentační tréneri Jozef Vengloš, Jozef Jankech a Jozef Barmoš, kapitán olympionikov z roku 1964 Anton Urban, medzinárodný rozhodca Vojtech Christov a športový novinár Michal Zeman.[5]

Prvých jedenásť osobností slovenského futbalu, šesť žijúcich legiend a päť in memoriam bolo uvedených do siene slávy 27. marca 2016 v Bratislave počas slávnostného galavečera pri príležitosti vyhlásenia výsledkov ankety Futbalista roka 2015.[6] Laureáti si prevzali odznaky členov SSSF a bronzovú trofej z dielne akademického sochára Jozefa Hobora.[7]

Orgány Siene slávy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Štatútu Siene slávy slovenského futbalu sú jej orgánmi výkonná komisia a čestná rada. Členovia orgánov sú volení výkonným výborom Slovenského futbalového zväzu na štvorročné funkčné obdobie. Členstvo je čestné, bez nároku na odmenu. Nie je možné, aby bola osoba zároveň členom oboch orgánov, zároveň sa členom nemôže stať prezident ani člen výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu.

Orgány Siene slávy slovenského futbalu majú spoločného tajomníka, ktorý administratívne a technicky pomáha zabezpečovať ich činnosť. Menujú ho predsedovia orgánov a sekretár Slovenského futbalového zväzu.

Výkonná komisia[upraviť | upraviť zdroj]

Výkonná komisia Siene slávy slovenského futbalu má 5 členov (predseda, podpredseda a členovia), ktorých volí a odvoláva výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovanie chodu siene slávy, vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním Štatútu siene slávy a navrhovanie laureátov Siene slávy. Komisia môže každý rok navrhnúť minimálne 5, ale maximálne 10 kandidátov na zaradenie do siene slávy.[1]

Od roku 2016 sú členmi výkonnej komisie funkcionári Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment, Peter Šurin, Pavol Hozlár, Stanislav Dutka a Marcel Merčiak.[5]

Čestná rada[upraviť | upraviť zdroj]

Čestná rada Siene slávy slovenského futbalu má 7 členov (predseda, podpredseda a členovia), pričom predsedu a členov volí a odvoláva výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu. Jej členom môže byť bývalý futbalový hráč, funkcionár, novinár, alebo všeobecne rešpektovaný futbalový odborník. Hlavnou úlohou čestnej rady je výber laureátov siene slávy spomedzi kandidátov navrhnutých výkonnou komisiou. Členovia rady každoročne vyberajú minimálne jedného, ale maximálne troch laureátov, pričom aspoň jeden laureát musí byť z kategórie „hráč“.[1]

Od roku 2016 sú členmi čestnej rady bývalý predseda Slovenského futbalového zväzu Milan Služanič, reprezentační tréneri Jozef Vengloš, Jozef Jankech a Jozef Barmoš, kapitán olympionikov z roku 1964 Anton Urban, medzinárodný rozhodca Vojtech Christov a športový novinár Michal Zeman.[5]

Laureáti Siene slávy slovenského futbalu[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Popluhár

Kategórie a kritériá nominácie[upraviť | upraviť zdroj]

Do Siene slávy slovenského futbalu môžu byť nominované osobnosti v kategóriách „hráč“, „tréner“, „funkcionár“, „rozhodca“ a „športový novinár“.[1] Laureátmi siene slávy sa môžu stať v zmysle Štatútu osobnosti, ktoré svojimi výsledkami šírili slávu slovenského futbalu, osobným životom a príkladom ovplyvnili rozvoj futbalu a vo svojom profesionálnom aj osobnom živote sa riadili princípmi fair-play.

V kategórii „hráč“ sú pomocnými kritériami nominácie účasť alebo medailové umiestnenie na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy, či na turnaji olympiských hier, účasť minimálne vo štvrťfinále európskych pohárových súťaží, držiteľ titulu Futbalista roka, minimálne 100 reprezentačných štartov v medzištátnych zápasoch, minimálne 100 gólov v najvyššej ligovej súťaži na Slovensku alebo v zahraničí.[1] Laureátom v tejto kategórii môže byť iba futbalový hráč, ktorý svoju aktívnu hráčsku činnosť ukončil aspoň 5 rokov pred nomináciou.[1]

V kategórii „tréner“ by malo ísť o osobu, ktorá viedla tímy Slovenska (prípadne ČSR, ČSSR, ČSFR) na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy, dosiahla trénerské úspechy v európskych pohárových súťažiach, alebo o osobu, ktorá sa zaslúžila o rozvoj trénerskej metodiky a zavádzanie nových trendov do slovenského futbalu.[1]

Kategória „funkcionár“ je určená pre bývalých futbalistov, ktorí po skončení kariéry na reprezentačnej úrovni prispievali k rozvoju futbalu a funkcionárov, ktorí prispievali k celoslovenskému rozvoju futbalu a ich úsilie presiahlo rámec danej doby.[1]

V kategórii „rozhodca“ môže byť nominovaný rozhodca úspešne reprezentujúci Slovensko (prípadne ČSR, ČSSR, ČSFR) na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy, alebo na inom turnaji medzinárodnej úrovne, alebo rozhodca, ktorý v najvyššej domácej súťaži na Slovensku (prípadne ČSR, ČSSR, ČSFR) rozhodoval najmenej 100 futbalových stretnutí a aj po skončení kariéry sa angažoval pre rozvoj futbalu.[1]

V kategórii„športový novinár“ sa do siene slávy môže dostať výnimočný novinár, ktorého žurnalistická práca preukázateľne presiahla rámec redaktorskej činnosti a konštruktívne sa zaslúžil o rozvoj futbalu v slovenskej spoločnosti.[1]

Zoznam laureátov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok uvedenia do SSSF Meno Reprezentoval Najväčšie úspechy
Zápasy Góly
2016[6]
Jozef Adamec 44 14 22 MS 1962, účastník MS 1970, člen Klubu ligových kanonierov (170 gólov), 4× najlepší strelec čs. ligy
2016[6]
Jozef Čapkovič 16 0 11 majster Európy 1976, Simple gold cup.svg víťaz Pohára víťazov pohárov 1969
2016[6]
Karol Dobiaš 67 6 11 majster Európy 1976, 33 ME 1980, Futbalista roka 1970, 1971
2016[6]
Karol Galba 0 0 rozhodca, účastník MS 1962 a MS 1966 (čiarový rozhodca vo finále Anglicko AnglickoNemecko Nemecko)
2016[6]
Karol Jokl 27 11 Simple gold cup.svg víťaz Pohára víťazov pohárov 1969, účastník MS 1970
2016[6]
Anton Ondruš 58 9 11 majster Európy 1976 Captain, 33 ME 1980 Captain
2016[6]
Ján Popluhár 62 1 22 MS 1962, 33 ME 1960, Futbalista storočia, Futbalista roka 1965
2016[6]
Adolf Scherer 36 22 22 MS 1962, 33 ME 1960, člen Klubu ligových kanonierov (151 gólov)
2016[6]
Viliam Schrojf 39 0 22 MS 1962 (najlepší brankár MS), 33 ME 1960
2016[6]
Leopold Šťastný 3 0 hráč a tréner Slovana Bratislava (4× majster ČSR 1949, 1950, 1951, 1955)
2016[6]
Jozef Vengloš 0 0 tréner Československa 1978-1982, 1988-1990, účastník MS 1982, MS 1990, majster Európy 1976 (asistent trénera)
tréner Slovenska 1993-1995, hráč a tréner Slovana Bratislava (2× majster ČSSR 1974, 1975)
2017
Štefan Čambal
22
0
22 MS 1934, hráč Slavie Praha (4× majster ČSR), tréner Slovenska 1941-1942 a Československa 1948-1949
2017
Michal Vičan
10
0
hráč Slovana Bratislava (4× majster ČSSR) a tréner Slovana Bratislava ( Simple gold cup.svg víťaz Pohára víťazov pohárov 1969)
2017
Titus Buberník
23
5
22 MS 1962, 33 ME 1960, účastník MS 1958
2017
Ján Pivarník
39
1
11 majster Európy 1976, účastník MS 1970, Futbalista roka 1974
2017
Jozef Kšiňan
0
0
športový novinár, publicista, autor a spoluautor vyše 30 publikácií o futbale
2018
Anton Malatinský
Slovensko 06
Česko-Slovensko 10
0
0
účastník MS 1954, tréner Spartaka Trnava (3× majster ČSSR, 1969 semifinále Európskeho pohára majstrov)
2018
Andrej Kvašňák
47
13
22 MS 1962, 33 ME 1960, účastník MS 1970
2018
Ladislav Petráš
19
6
účastník MS 1970, 2× najlepší strelec čs. ligy
2018
Marián Masný
75
18
11 majster Európy 1976, 33 ME 1980, účastník MS 1970, člen Klubu ligových kanonierov (103 gólov)
2018
Anton Urban
0
0
22 OH 1964 Captain

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k Štatút Siene slávy slovenského futbalu [online]. Bratislava : Slovenský futbalový zväz, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.
  2. Za deň vzniku považuje Slovenský futbalový zväz deň vyhlásenia prvých laureátov Siene slávy slovenského futbalu, t. j. 27. marec 2016. [1]
  3. ŠURIN, Peter. Sieň slávy slovenského futbalu skutočnosťou [online]. Bratislava : Slovenský futbalový zväz, 13.01.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.
  4. Komuniké zo zasadnutia Výkonného výboru SFZ zo dňa 4.12.2015 [online]. Bratislava : Slovenský futbalový zväz. Dostupné online.
  5. a b c d ZEMAN, Peter. Menovacie dekréty, odznaky a Jankechove črepiny pre šťastie [online]. Bratislava : Slovenský futbalový zväz, 17.03.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g h i j k l ŠURIN, Peter; ZEMAN, Peter. Dvere siene slávy sú otvorené dokorán, prešlo cez ne prvých 11 laureátov [online]. Bratislava : Slovenský futbalový zväz, 27.03.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.
  7. Do dvorany najväčších osobností slovenského futbalu dnes vstúpi prvých 11 laureátov [online]. Bratislava : Slovenský futbalový zväz, 27.03.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]