Sigitas Tamkevičius

Sigitas Tamkevičius
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný arcibiskup Kaunasu
kardinál Sigitas Tamkevičius
Dominus illuminatio mea Pán je mojím osvietením.
Štát pôsobenia	Litva
Funkcie a tituly
Arcibiskup Kaunasu
4. mája 1996 – 11. júna 2015
Vincentas Sladkevičius Lionginas Virbalas
Predseda Litovskej biskupskej konferencie
20. septembra 2005 – 28. október 2014
Audrys Juozas Bačkis Gintaras Grušas
Predchádzajúce funkcie
pomocný biskup Kaunasu 1991 – 1996 titulárny biskup Turudy 1991 – 1996
Biografické údaje
Narodenie	07.11.19387. november 1938 (86 rokov) Gudonys, Litva
Alma mater	Kaunaský kňazský seminár
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	18. apríl 1962 (23 rokov) Petras Maželis biskup
Biskup
Menovanie	8. máj 1991 (52 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	19. máj 1991 (52 rokov)
Svätiteľ	Vincentas Sladkevičius kardinál, arcibiskup Kaunasu
Spolusvätitelia	Antanas Vaičius biskup z Telšiai Juozas Preikšas apoštolský administrátor z Panevežys
Kardinál
Menovanie	5. október 2019 (80 rokov) František
Stupeň	kardinál - kňaz
Titulárny kostol	Sant'Angela Merici
Odkazy
Sigitas Tamkevičius na catholic-hierarchy.org angl. Sigitas Tamkevičius
Vatikánsky portál  Biografický portál

Mons. Sigitas kardinál Tamkevičius (* 7. november 1938, Gudonys, Litva) je litovský rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup, kardinál a emeritný arcibiskup Kaunasu.

Pápež František ho 5. októbra 2019 povýšil na kardinála.

Životopis

V roku 1955 absolvoval strednú školu v Seirijai a nastúpil do Kaunanského kňazského seminára. Niekoľko rokov strávil vo vojenskej službe v Sovietskej armáde a potom pokračoval v štúdiu teológie, ktoré v roku 1962 ukončil v seminári.

Kňazstvo

Za kňaza ho vysvätil biskup Petras Maželis 18. apríla 1962. Pôsobil ako vikár vo farnostiach Alytus, Lazdijai, Kudirkos Naumiestis, Prienai a Simnas. V roku 1968 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, ktorá bola vtedy podľa sovietskych zákonov nelegálna. Bol medzi iniciátormi petície protestujúcej proti sovietskym diskriminačným obmedzeniam Kaunaského seminára. Z tohto dôvodu sovietske úrady mu zakázali vykonávať jeho službu. Jeden rok pracoval v továrni.

Počas pôsobenia ako vikár vo farnosti Simnas v roku 1972 inicioval podzemné vydávanie Kroniky Katolíckej cirkvi Litvy. Kronika zaznamenávala a na Západe zverejňovala fakty o náboženskej diskriminácii v sovietskej Litve. Podzemné publikácie prenasledovala KGB. Vo farnosti Kybartai bol farárom od roku 1975 do roku 1983. Zároveň bol 11 rokov až do svojho zatknutia v roku 1983 redaktorom Kroniky. Spolu so štyrmi ďalšími litovskými kňazmi založil v roku 1978 Katolícky výbor na obranu práv veriacich.

V roku 1983 bol zatknutý a postavený pred súd a obvinený z údajnej proti sovietskej propagandy a agitácie. Bol odsúdený na desať rokov väzenia a vyhnanstvo. Strávil svoj trest odňatia slobody v pracovných táboroch v Perme a Mordovii. V roku 1988 bol vyhnaný do Tomskej oblasti. Po liberalizácii sovietskej politiky počas perestrojky bol v roku 1988 prepustený.

Litovská biskupská konferencia ho v roku 1989 vymenovala za duchovného riaditeľa Kaunaského seminára. Za rektora seminára bol menovaný v roku 1990.

Biskup

Po páde Sovietskeho zväzu ho pápež Ján Pavol II. vymenoval 8. mája 1991 za pomocného biskupa Kaunasu a titulárneho biskupa z Turudy. Za biskupa bol vysvätený 19. mája. Hlavným svätiteľom bol arcibiskup Kaunasu, kardinál Vincentas Sladkevičius, spolusvätiteľmi boli biskup z Telšiai Antanas Vaičius, apoštolský administrátor z Panevežys Juozas Preikšas, jeho predchodca Romualdas Krikšciunas a Vladas Michelevičius, pomocný biskup z Kaunasu.

Pápež Ján Pavol II. ho 4. mája vymenoval za arcibiskupa Kaunasu. V rámci Litovskej biskupskej konferencie bol prezidentom (1999 – 2002, 2005 – 2008 a 2008 – 2014) a viceprezidentom (2002 – 2005). Pápež František 11. júna 2015 prijal jeho rezignáciu.

Kardinál

Pápež František ho 5. októbra 2019 vymenoval za kardinála – kňaza. Keďže prekročil vekovú hranicu, nie je oprávnený voliť v konkláve. Pri vymenovaní za kardinála mu pápež pridelil titulárny kostol Sant’Angela Merici. K prevzatiu jeho titulárneho kostola došlo 26. januára nasledujúceho roka.

Pozri aj

• Zoznam žijúcich kardinálov
• Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sigitas Tamkevičius

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sigitas Tamkevičius na anglickej Wikipédii.