Mercury-Atlas 8

Mercury-Atlas 8

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Mercury-Atlas 8
COSPAR ID:	1962-052A
Kozmická loď:	Mercury (výr. č. 16)
Nosná raketa:	Atlas LV-3B 113-D
Volací znak:	Sigma 7
Posádka:	1
Kozmodróm (rampa):	Cape Canaveral (LC-14)
Štart:	3. október 1962, 12:15:11,84 UTC
Pristátie:	3. október 1962, 21:28:22 UTC severná oblasť Tichého oceánu; 500 km severovýchodne od Midwayských ostrovov 32°05′30″S 174°28′30″Z
Trvanie:	9 hodín, 13 minút, 10 sekúnd
Počet obehov:	6
Apogeum:	282,96 km
Perigeum:	161,01 km
Doba obehu:	88,92 minút
Inklinácia:	32,55°
Vzdialenosť:	231 718 km
Max. rýchlosť:	28 257 km/h
Max. zrýchlenie:	8,1 g (79 m/s²)
Hmotnosť:	1 964 kg (kozmická loď pri štarte) 1 110 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Walter Marty „Wally“ Schirra, Jr.
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Mercury-Atlas 7 Mercury-Atlas 9
Kozmonautický portál

Mercury-Atlas 8 (alebo podľa lode Sigma 7) bol americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Mercury. Štart letu sa uskutočnil 3. októbra 1962 a vyniesol do vesmíru piateho Američana, ktorým sa stal Walter Schirra. Hlavnou úlohou astronauta bolo zistiť, aké úpravy potrebuje kozmická loď Mercury k uskutočneniu 24-hodinového letu. Schirra ďalej fotografoval Zem a hviezdy na farebný film. Ďalej pri prelete nad Austráliou zisťoval, ako atmosférou preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni Woomera. Kamerou získal pätnásť snímok Zeme, pričom použil rôzne filtre. Cieľom bolo zistiť, aké filtre sú najvhodnejšie pre meteorologické družice, aby sa získali čo najkontrastnejšie fotografie. Na prednej časti kabíny boli umiestnené vzorky rôznych materiálov. Experiment overoval tepelnú odolnosť nových zliatín s ohľadom na ich možné použitie na kozmických telesách.

Posádka

• Walter Schirra (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Gordon Cooper, pilot

Priebeh letu

Kozmická loď Mercury (výr. č. 16) prišla na Cape Canaveral 16. januára 1962. S plánovaním misie Mercury-Atlas 8 sa začalo vo februári. Cieľom letu bolo uskutočniť šesť alebo sedem obletov Zeme, čo mal byť medzistupeň k jednodňovému letu, počas ktorého mala kozmická loď Mercury vykonať 18 obletov Zeme. Rozhodnutie vykonať šesť obletov namiesto siedmich bolo podmienené pravidlami misie o núdzových záchranných operáciách. Pri siedmich obletoch by boli potrebné dodatočné záchranné jednotky, aby bolo možné sa dostať ku kabíne kdekoľvek na jej trajektórii do 18 hodín. Profil šiestich obletov mal aj ďalšie dôsledky na záchranné operácie. Miesto pristátia kozmickej lode sa presunulo z Atlantiku do Tichého oceánu. Dňa 27. júna 1962 NASA informovala verejnosť, že na misiu Mercury-Atlas 8 poletí astronaut Walter Schirra a jeho náhradníkom bude Gordon Cooper. Nosná raketa Atlas LV-3B bola dodaná na kozmodróm 8. augusta. Astronaut Walter Schirra začal trénovať na misiu ešte začiatkom júla. Zahŕňalo to okrem iného aj niekoľko testov rôznych systémov a tri simulované lety, ktoré vyvrcholili 29. septembra simulovaným 6,5-hodinovým letom, pričom kozmická loď bola pripojená k nosnej rakete na štartovacej rampe. Zaujímavou udalosťou z obdobia príprav na misiu bola návšteva prezidenta USA Johna F. Kennedyho na Cape Canaveral, ktorá sa uskutočnila 11. septembra. Dňa 1. októbra bola misia pripravená na štart, ale veľká tropická búrka v Atlantiku a séria tajfúnov v Tichom oceáne však mohli spôsobiť problémy pri záchranných operáciách po pristátí. Večer 2. októbra sa rozhodlo, že štart sa uskutoční na druhý deň ráno. Schirra sa pokojne navečeral a krátko po 20:00 zaspal bez akýchkoľvek liekov na spanie.

Štart Mercury-Atlas 8 s Walterom Schirrom na palube, 3. október 1962

V stredu 3. októbra 1962 o 01:40 miestneho času Schirru prebudil lekár Howard A. Minners. Po sprche a rannej hygiene si spolu s Dr. Minnersom, koordinátorom aktivít astronautov Dekom Slaytonom, riaditeľom letových operácií Waltom Williamsom a riaditeľom Strediska pilotovaných letov Robertom Gilruthom sadol k raňajkám, ku ktorým si dal vajíčka, filet mignon, toast, pomarančový džús, kávu a tiež porciu čerstvo uvarenej dravej ryby druhu krájač skákavý (Pomatomus saltatrix), ktorú ulovil harpúnou deň predtým. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie skafandra, odchod z hangára S a jazda v špeciálne upravenom prívese na štartovací komplex 14. O 04:41 Schirra nastúpil do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 16), ktorú pomenoval Sigma 7. V priehradke na rukavice našiel steakový sendvič, ktorý tam bol odložený pre neho. Záverečné prípravy na štart misie prebiehali vcelku hladko až na štvrťhodinové prerušenie odpočítavania v čase 45 minút pred štartom, ku ktorému došlo kvôli poruche radaru na Kanárskych ostrovoch. Misia Mercury-Atlas 8 nakoniec úspešne odštartovala 3. októbra 1962 o 07:15:11,84 miestneho času (12:15:11,84 svetového času) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo štartovacieho komplexu 14 na Základni vzdušných síl Cape Canaveral. V čase 5 minút a 44 sekúnd po štarte astronautovi zo Zeme oznámili, že sa nachádza na stabilnej obežnej dráhe, ktorá mu zaručuje najmenej sedem obletov. Po oddelení od nosnej rakety Schirra stabilizoval kozmickú loď a pomaly ju naviedol do správnej polohy. Zámerne udržiaval pomalý pohyb, aby šetril palivo, a dokázal manévrovať s kabínou s použitím pol percenta palivových zásob. Chvíľu sledoval odhodený nosič, ktorý sa pomaly otáčal okolo. Keď kozmická loď preletela cez Atlantik, zameral sa na testovanie manuálneho ovládania, ktoré sa mu zdalo nedbalé v porovnaní so systémom fly-by-wire.

Pri prelete nad východným pobrežím Afriky začal Schirra pociťovať prehrievanie skafandra. Teplota v ňom stúpla z 23 °C pri štarte na 32 °C. Neskôr Schirra povedal, že v skafandri bolo teplo ako pri „kosení trávnika v Texase“. Tento problém bol zrejmý aj pozemným kontrolórom, ktorí sa dohadovali s lekárom o tom, či je bezpečné pokračovať v lete, alebo či treba misiu ukončiť už po prvom oblete. Letový riaditeľ Chris Kraft sa riadil odporúčaním lekára, aby zistil, či sa problém ustáli, a nakoniec dal súhlas na druhý oblet. Keď sa Schirrovi podarilo skafander vyregulovať, bolo mu zase príliš chladno: „Na konci letu som sa doslova triasol,“ povedal neskôr. „Som zrejme prvým človekom, ktorý vo vesmíre nachladol.“ Nad Austráliou Schirra sledoval, ako atmosférou preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni Woomera, ale pozorovanie mu skomplikovali mraky. Napriek tomu však neďaleko Woomery uvidel záblesk a potom aj osvetlený obrys mesta Brisbane. Počas nočného preletu nad Tichým oceánom vyskúšal palubný periskop, ktorý sa mu zdal ťažko použiteľný a rýchlo ho zakryl, len čo vyšlo slnko. Pri prelete nad Mexikom hlásil, že je v „šimpanzej konfigurácii“, pričom kozmická loď pracuje úplne automaticky bez akéhokoľvek zásahu pilota.

Na začiatku druhého obletu, začal testovať manévrovanie s kabínou, pričom ako referenčný bod použil pohľad na Zem cez hlavné okno, a nie cez periskop. Počas druhého obletu pozoroval aj svetelné častice, o ktorých sa zmieňoval už John Glenn pri svojom lete. Nad neosvetlenou časťou Zeme si opäť precvičoval manévrovanie s kozmickou loďou a ako referenčné body používal najprv Mesiac a potom známe hviezdy. Orientácia podľa hviezd sa ukázala ako ťažko použiteľná, keďže malé okienka kabíny Mercury poskytovali veľmi obmedzené zorné pole, čo sťažovalo identifikáciu súhvezdí. Počas letu nad Tichým oceánom sa opäť vrátil k automatickému riadeniu polohy a s kolegom Gusom Grissomom, ktorý vtedy slúžil na havajskej sledovacej stanici, sa rozprával o kvalitách manuálneho riadiaceho systému. Na začiatku tretieho obletu Schirra odpojil gyroskopy kozmickej lode, vypol časť elektrického systému a nechal kabínu voľne lietať. Túto pokojnú časť letu využil na otestovanie svojho priestorového povedomia a motoriky, ktoré podľa jeho zistení v podstate neboli ovplyvnené beztiažovým stavom, a na zjedenie ľahkého jedla. Nad Indickým oceánom opäť aktivoval vypnuté systémy kabíny a pokračoval v lete nad Tichým oceánom. Z Havaja dostal povolenie na šesť obletov, a keď preletel smerom ku Kalifornii, vypol elektrický systém kabíny, aby ju opäť nechal voľne letieť. Tentokrát sa venoval fotografovaniu palubnou kamerou. Pri štvrtom oblete, unášaný v obrátenej kozmickej lodi Sigma 7 so Zemou „nad sebou“, Schirra pokračoval vo fotografovaní a počas preletu nad východnou Afrikou sa pokúsil spozorovať balónovú družicu Echo 1, čo sa mu však nepodarilo. Keď kozmická loď priletela nad Kaliforniu, rozprával sa asi dve minúty s Johnom Glennom. Ich rozhovor sa naživo vysielal v rozhlase a televízii po celých USA. Začali sa tiež opakovať problémy so skafandrom. Na priezore prilby sa kondenzovala voda. Schirra, znepokojený teplotou v kabíne, sa vyhýbal otváraniu priezoru, aby ho vyčistil, pretože sa obával, že teplota v skafandri sa opäť zhorší.

Západný horizont nad Južnou Amerikou fotografovaný Schirrom z kozmickej lode Sigma 7

Na piatom oblete začal Schirra oddychovať a poznamenal, že to bol jeho prvý odpočinok od decembra 1961. Použil malé cvičebné zariadenie s bungee šnúrou na „malý strečing“. Potom prešiel na manuálne riadenie polohy, pričom hlásil náhly impulz otáčania kabíny a vysokú spotrebu paliva. Nad Atlantikom sa vrátil k pozorovaniu a fotografovaniu. Plánované vysokovýkonné svetlo pri Durbane v Južnej Afrike sa mu nepodarilo spozorovať kvôli oblačnosti, ale uvidel jasne osvetlené mesto Port Elizabeth. Nad Filipínami podal správu o stave paliva. Po štyroch a pol z plánovaných šiestich obletov mu v nádržiach manuálneho aj automatického systému riadenia zostávalo ešte 80% paliva. Pri prelete nad ekvádorským mestom Quito ku koncu piateho obletu sa Schirru sledovacia stanica spýtala, či má nejaký odkaz, ktorý by mohol odovzdať „v španielčine kolegom tu dole“, a on sa vyjadril, že táto krajina vyzerá z obežnej dráhy nádherne, a zakončil to veselým: „Buenos Dias, y’all!“ Neskôr Schirra poznamenal, že v tomto momente bol „rozzúrený“ – pripravoval sa na návrat do atmosféry a nechcel sa rozptyľovať verejnými vyhláseniami. Počas šiesteho obletu sa Schirra pripravoval na návrat. Stihol ešte urobiť poslednú sériu fotografií Južnej Ameriky a vyskúšať ďalšiu sadu testov priestorovej orientácie. Stabilizácia kabíny na konci letu a aktivácia brzdiacich rakiet prebehli v poriadku. Brzdiace rakety sa zapálili nad západným Tichým oceánom v čase 8 hodín, 51 minút a 28 sekúnd po štarte. Automatický riadiaci systém udržiaval kabínu v tejto fáze letu „stabilnú ako skala“, hoci potom, čo sa rakety vypli, Schirra poznamenal, že systém spálil takmer štvrtinu paliva. Následne Schirra nastavil kabínu do správnej polohy, pričom poznamenal, že riadenie polohy bolo „nedbalé“. Potom zapol automatický systém stabilizácie kurzu, ktorý spotrebúval palivo veľmi vysokou rýchlosťou, aby udržal kontrolu nad kabínou počas návratu do atmosféry. Bola to špecifická požiadavka inžinierov a Schirra bol zdesený, keď videl, že palivo, ktoré šetril na šesť obletov, sa spotrebúva tak rýchlo. Návrat kabíny do atmosféry nakoniec prebehol bez problémov. Vo výške 12 192 m Schirra roztvoril stabilizačný padák a vo výške 4 572 m napokon hlavný padák. Kozmická loď Sigma 7 pristála ešte v ten istý deň o 21:28:22 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 500 km severovýchodne od Midwayských ostrovov, 7,2 km od plánovaného bodu a len 0,8 km od hliadkujúcej lietadlovej lode USS Kearsarge. Po pristátí Schirra strávil ešte 40 minút v kabíne plávajúcej na hladine oceánu. Potom ju dotiahli k lietadlovej lodi Kearsarge a žeriavom vyzdvihli na palubu.

Pohľad na Zem z vesmíru neurobil na Schirru zvláštny dojem. Množstvo detailov, ktoré dokázal rozoznať, sa dalo porovnať s pohľadom z vysoko letiaceho lietadla a po lete sa vyjadril, že v porovnaní s letom vo výške 15 000 m to nebolo „nič nové“. Celkovo dospel k záveru, že Sigma 7 bola na „vrchole zoznamu“ lietadiel, ktoré pilotoval, a vytlačila F8F Bearcat, námornú stíhačku s piestovým motorom, pričom samotná misia bola „ako z učebnice“. Viacerí novinári potom kládli Schirrovi otázku, či je možné na základe veľmi úspešného letu súdiť, že je lepším astronautom než John Glenn a Scott Carpenter. Schirra odpovedal vždy rovnakom v zmysle: „Poučil som sa z predchádzajúcich letov svojich kamarátov, ale predovšetkým sa myslím, že poučili konštruktéri a tiež tí, ktorí riadia let. Dúfam, že moje skúsenosti využije Cooper, ktorý je teraz na rade.“

Galéria

• 
  Riadiace stredisko Mercury (Mercury Control Center) na Cape Canaveral počas predletovej simulácie misie Mercury-Atlas 8
• 
  Walter Schirra a letový riaditeľ Chris Kraft študujú letový plán misie Mercury-Atlas 8
• 
  Nosná raketa Atlas počas príprav na let Mercury-Atlas 8
• 
  Schirra pri rozhovore s Dekom Slaytonom počas obliekania skafandra v deň štartu
• 
  Schirra začína svoju cestu k štartovacej rampe
• 
  Schirra prichádza na štartovaciu rampu
• 
  Schirra nastupuje do kabíny kozmickej lode Sigma 7
• 
  Štart misie Mercury-Atlas 8, 3. október 1962
• 
  Schirra v lodi Sigma 7 na obežnej dráhe
• 
  Oblaky fotografované Schirrom v priebehu štvrtého obletu Zeme nad západným Atlantikom
• 
  Západný horizont nad Južnou Amerikou počas šiesteho obletu
• 
  Sigma 7 klesá na padáku do vĺn Tichého oceánu
• 
  Vylovenie kozmickej lode Sigma 7 po pristátí v Tichom oceáne
• 
  Vyzdvihnutie kozmickej lode Sigma 7 so Schirrom na palubu lietadlovej lode USS Kearsarge
• 
  Schirra telefonuje s prezidentom Johnom F. Kennedym po úspešnom lete Mercury-Atlas 8
• 
  Schirra so svojou rodinou počas návštevy prezidenta Kennedyho v Bielom dome, 16. október 1962

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mercury-Atlas 8

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Mercury-Atlas 8 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Mercury-Atlas 8 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)