Signatúra (umenie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Signatúra slovenského maliara Martina Benku

Signatúra (z latinského slova signum „označenie“) je znak označujúci identitu umelca, najčastejšie jeho podpis alebo podpisová značka.[1][2]

Signatúra (identifikátor, symbol) vznikla v starovekom Grécku v súvislosti so spoločenským ocenením umelca. V Grécku signovali svoje diela nielen umelci, ale aj majstri umeleckých remesiel t. j. hrnčiari, maliari váz, rytci kameňa, zlatníci a pod.[2] Podpis umelca sa mohol nachádzať na rôznych umeleckých predmetoch, vyrobených z kameňa, hliny, polodrahokamov, slonoviny, drahých kovov, dreva atď. Väčšina umeleckých diel nebolo signovaných a ich tvorcovia sú neznámi.[3]

Signatúry maliarov[upraviť | upraviť zdroj]

Signatúry maliarských umelcov majú rozmanité podoby. Popri bežných podpisoch sa môžeme stretnúť s monogramami, autorskými pečiatkami a s rôznymi symbolmi (šifra, skrátený podpis, parafa (podpisová značka).[4]).[5] Tieto symboly obrazne môžu odkazovať na meno autora,[6][7] ako je to v nasledujúcich ukážkach:

Signatúry sú umiestňované na rôzne miesta umeleckého diela. Kresby a maľby sú najčastejšie signované na dolnom či hornom okraji diela.[8] V niektorých prípadoch je podpis maliara umiestnený bližšie k centrálnej časti maľby, napr. v podobe kartuše alebo napr. na výšivke šiat figúry. So signatúrami sa však môžeme stretnúť aj na rubovej strane obrazu či na napínacom ráme.[9]

Znalosť maliarskych signatúr je užitočná pri identifikácii obrazov. Nejedná sa však o jediný spôsob určenia autorstva diela. Ak uvažujeme o signatúrach vo všeobecnejšej rovine, za najdôležitejší podpis môžeme považovať charakteristiky umeleckého prejavu autora (rukopis, farebná a tvarová kompozícia, námet atď.). Preto znalec dokáže určiť autorstvo aj pri nesignovaných obrazoch.[10][11]

Signatúry na keramických nádobách[upraviť | upraviť zdroj]

Na starogréckych keramických nádobách je zo štýlu maľby možné rozoznať viac než 900 umelcov, ale známych je len málo signatúr. Nachádzajú sa len na 1 percente keramiky a iba málo umelcom poznáme aj ich (skutočné) meno. Niektorí z nich boli metoikovia alebo otroci. Signatúry väčšinou uvádzajú: meno, egrapsen (ma nakreslil) alebo meno, epoisen (ma zhotovil, vyrobil). Niekedy sú na váze oba nápisy, takže jeden odkazuje na hrnčiara a druhý na maliara, ale v iných prípadoch boli hrnčiar a maliar tou istou osobou.[12]

Nápisy sa na keramiku maľovali počas ich výroby pred vypálením, napríklad signatúry hrnčiarov a maliarov, mená postáv zobrazených na keramike a niekedy aj slová, ktoré tieto postavy prednášali.[13]

Signatúry na sochárskych dielach[upraviť | upraviť zdroj]

Signatúry sa pri sochárskych dielach umiestňujú buď na samotnej soche alebo na podstavci.[14] Často sa stáva, že signatúry starogréckych sochárov na podstavcoch dokumentujú sochy, ktoré nie sú uvedené v písomných zdrojoch. Napríklad vďaka signovaným podstavcom zo sôch vieme, že okrem už známym sochám aténski sochári Leóchares a Praxiteles so svojmi rodinami prevádzkovali čulý obchod s portrétnymi sochami.[15]

Signatúry na iných umeleckých dielach[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dudenredaktion. Duden - Das Herkunftswörterbuch. Berlin : Bibliographisches Institut GmbH, 2020. ISBN 978-34-1191-291-9. S. 781.
  2. a b Vladimír Ferko. Slovník na každý deň. Bratislava : Smena, 1985. 73-071-85. S. 216.
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 397.
  4. Alena Anettová. Synonymický slovník slovenčiny. Bratislava : Veda, 2000. ISBN 978-80-2240-585-0. S. 466.
  5. Jan Halada, Barbora Osvaldová. Slovník žurnalistiky. Praha : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2017. ISBN 978-80-2463-752-5. S. 223.
  6. Renate Prochno. Konkurrenz und ihre Gesichter in der Kunst. München : Oldenbourg Verlag, 2010. ISBN 978-30-5004-991-5. S. 33.
  7. Kaspar von Greyerz. Selbstzeugnisse in der Frühen Neuzeit. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2016. ISBN 978-31-1044-644-9. S. 75.
  8. Michael Třeštík. Umění vnímat umění pro děti a rodiče. Praha : Albatros Media a.s, 2020. ISBN 978-80-2671-930-4. S. 124.
  9. Obrazový archív. Martin : Matica Slovenská, 1994. ISBN 978-80-7090-017-8. S. 36-38.
  10. Thomas Hoeren, Bernd Holznagel, Thomas Ernstschneider. Handbuch Kunst und Recht. Frankfurt : P. Lang, 2008. ISBN 978-36-3155-544-6. S. 176.
  11. Databáze signatur výtvarných umělců , Stručně o signaturách.[1]
  12. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
  13. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 267.
  14. Elise A. Friedland, Melanie Grunow Sobocinski, Elaine K. Gazda. The Oxford Handbook of Roman Sculpture. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9992-182-9. S. 297.
  15. Olga Palagia. Handbook of Greek Sculpture. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-16-1451-353-7. S. 32.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]