Sihelné
| Sihelné | |
| obec | |
 Drevená zvonica
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Námestovo |
| Región | Horná Orava |
| Vodný tok | Sihelniansky potok |
| Nadmorská výška | 731 m n. m. |
| Súradnice | 49°30′15″S 19°25′21″V / 49,5043°S 19,4224°V |
| Rozloha | 14,41 km² (1 441 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 186 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 151,7 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1630 |
| Starosta | Ľubomír Piták[3] (KDH) |
| PSČ | 029 46 |
| ŠÚJ | 510050 |
| EČV (do r. 2022) | NO |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Sihelné 029 46 Sihelné 217 |
| E-mailová adresa | ousihelne@orava.sk |
| Telefón | 043/55 94 214 |
| Fax | 043/55 94 216 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Sihelné | |
| Webová stránka: obecsihelne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sihelné je obec na Slovensku v okrese Námestovo.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Leží v Podbeskydskej vrchovine, juhovýchodne od majestátneho Pilska, asi 15 km od Námestova. Zástavba sa vinie popri Sihelnianskom potoku, ktorý sa poniže obce vlieva do Polhoranky. Prístup vedie odbočkou z cesty I/78, vedúcej z Námestova sedlom Hliny do Poľska.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Už názov obce Sihelné, ktorý vychádza z významu kosodrevina, resp. mladý smrekový či jedľový les, napovedá o ťažkých podmienkach na život v tejto časti Oravy. Hoci možno predpokladať pohyb ľudí v miestnych horách už v stredoveku, najstaršia zmienka pochádza zo zakladacej listiny, vydanej 13. augusta 1629 na Oravskom hrade. Gróf Gašpar Illesházy ju vydal Matejovi a Jurajovi Nováčikovcom z blízkej Rabče, ktorí mali založiť novú dedinu v „surových lesoch medzi Polhorou a Rabčou“. O 30 rokov neskôr, v roku 1659 žilo v osade Sylne 41 rodín a 384 obyvateľov. Nepokojný koniec 17. storočia zasiahol aj túto osadu, keď ju v rokoch 1683 – 1686 spustošili Litovci a kuruci, čo ešte zväčšilo biedu obyvateľov. V roku 1715 bolo v Sihelnom 67 gazdov (asi 335 ľudí), ktorým živobytie poskytovalo najmä roľníctvo a dobytkárstvo, doplnené o ľanárstvo a tkáčstvo, taktiež tu fungoval mlyn.
Obec sprvu patrila pod farnosť Rabčice, po roku 1772 to bola bližšia Rabča, kde boli zároveň Sihelňania pochovávaní. Pri sčítaní v roku 1828 mala obec 178 dreveníc a 965 obyvateľov, no viacero nasledujúcich nešťastí (mor v 1831, veľký požiar v 1835, hladomor v 1847) ich počet znížil. Na základe dohody bola v roku 1842 vybudovaná škola v Rabči, kde prebiehala výučba detí zo Sihelného, Rabče a Polhory. Prvé zmienky o snahe vybudovať obecnú školu pochádzajú z roku 1857, k jej realizácii došlo až v roku 1877. V tom období žilo v 161 domoch spolu 697 obyvateľov.
V roku 1925 obec zasiahla veľká povodeň, kolaudácia novej školy prebehla v apríli 1929. Po 2. svetovej vojne sa začalo spriemyselňovanie Oravy a pôvodný hospodársky ráz obce sa začal meniť. V roku 1948 začala elektrifikácia obce, o 2 roky neskôr opravili a predĺžili obecnú cestu, nasledovala výstavba budovy obecného úradu a samoobsluhy. V 60. rokoch pribudla nová budova ZDŠ, bytovka pre učiteľov, pošta a bol rozšírený miestny rozhlas, v roku 1972 bola v obci vybudovaná požiarna zbrojnica a v nasledujúcom bol otvorený nový cintorín. V ďalších rokoch bol dokončený kultúrny dom, vodovod a zvonica. Telovýchovná jednota začala svoju činnosť v roku 1976, začiatkom 80. rokov boli dokončené budovy materskej školy i domu smútku, opravilo sa verejné osvetlenie a začala výstavba družstevnej bytovky.
V 90. rokoch si obyvatelia postavili kostol s farou, započatá bola tradícia konania folklórnych slávností pod Babou horou a začatá bola výstavba bytovky. Pred miléniom sa začala rekonštrukcia kultúrneho domu, miestneho osvetlenia a začala výstavba nového vodovodu, napájaného z nových vodných zdrojov pod Pilskom. V roku 2002 vznikla v Sihelnom cirkevná škola, o rok neskôr bola rekonštruovaná materská škola a obecný úrad, v nasledujúcich rokoch pribudla nová telocvičňa a športová plocha za školou. Medzi najnovšie investície patria obnovené povrchy miestnych komunikácii, rekonštrukcie obecného úradu, miestneho rozhlasu a požiarnej zbrojnice, výstavba multifunkčného detského ihriska a snahy o zakúpenie organa do kostola.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Každoročne sa tu počas leta konajú folklórne „Slávnosti pod Pilskom a Babou horou“. V obci je dobová reštaurácia Oravský dvor.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Na hornom (severnom) konci sa nachádza lyžiarsky vlek Ski gruniky. V Sihelnom sa každoročne konali preteky traktorov v akcii s názvom Turbo.
Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Štefan Luscoň (1912 – 1977) - fyzik a kňaz
- Ignác Kolčák (1931 – 2008) - akademický maliar
- Jozef Luscoň (1959) - kňaz, spisovateľ, pedagóg
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sihelné
