Sihelné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°30′15″S 19°25′21″V / 49,5043°S 19,4224°V / 49.5043; 19.4224
Sihelné
obec
Wooden bell tower, Sihelné, C-P9096396.jpg
Drevená zvonica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Námestovo
Región Horná Orava
Rieka Sihelniansky potok
Nadmorská výška 731 m n. m.
Súradnice 49°30′15″S 19°25′21″V / 49,5043°S 19,4224°V / 49.5043; 19.4224
Rozloha 14,41 km² (1 441 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 154 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 149,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1630
Starosta Ľubomír Piták[3] (SMER-SD)
PSČ 029 46
ŠÚJ 510050
EČV NO
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Sihelné
029 46 Sihelné 217
E-mailová adresa ousihelne@orava.sk
Telefón 043/55 94 214
Fax 043/55 94 216
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Sihelné
Webová stránka: www.obecsihelne.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Sihelné je obec na Slovensku v okrese Námestovo.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v Podbeskydskej vrchovine, juhovýchodne od majestátneho Pilska, asi 15 km od Námestova. Zástavba sa vinie popri Sihelnianskom potoku, ktorý sa poniže obce vlieva do Polhoranky. Prístup vedie odbočkou z cesty I/78, vedúcej z Námestova sedlom Hliny do Poľska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Už názov obce Sihelné, ktorý vychádza z významu kosodrevina, resp. mladý smrekový či jedľový les, napovedá o ťažkých podmienkach na život v tejto časti Oravy. Hoci možno predpokladať pohyb ľudí v miestnych horách už v stredoveku, najstaršia zmienka pochádza zo zakladacej listiny, vydanej 13. augusta 1629 na Oravskom hrade. Gróf Gašpar Illesházy ju vydal Matejovi a Jurajovi Nováčikovcom z blízkej Rabče, ktorí mali založiť novú dedinu v „surových lesoch medzi Polhorou a Rabčou“. O 30 rokov neskôr, v roku 1659 žilo v osade Sylne 41 rodín a 384 obyvateľov. Nepokojný koniec 17. storočia zasiahol aj túto osadu, keď ju v rokoch 1683 – 1686 spustošili Litovci a kuruci, čo ešte zväčšilo biedu obyvateľov. V roku 1715 bolo v Sihelnom 67 gazdov (asi 335 ľudí), ktorým živobytie poskytovalo najmä roľníctvo a dobytkárstvo, doplnené o ľanárstvo a tkáčstvo, taktiež tu fungoval mlyn.

Obec sprvu patrila pod farnosť Rabčice, po roku 1772 to bola bližšia Rabča, kde boli zároveň Sihelňania pochovávaní. Pri sčítaní v roku 1828 mala obec 178 dreveníc a 965 obyvateľov, no viacero nasledujúcich nešťastí (mor v 1831, veľký požiar v 1835, hladomor v 1847) ich počet znížil. Na základe dohody bola v roku 1842 vybudovaná škola v Rabči, kde prebiehala výučba detí zo Sihelného, Rabče a Polhory. Prvé zmienky o snahe vybudovať obecnú školu pochádzajú z roku 1857, k jej realizácii došlo až v roku 1877. V tom období žilo v 161 domoch spolu 697 obyvateľov.

V roku 1925 obec zasiahla veľká povodeň, kolaudácia novej školy prebehla v apríli 1929. Po 2. svetovej vojne sa začalo spriemyselňovanie Oravy a pôvodný hospodársky ráz obce sa začal meniť. V roku 1948 začala elektrifikácia obce, o 2 roky neskôr opravili a predĺžili obecnú cestu, nasledovala výstavba budovy obecného úradu a samoobsluhy. V 60. rokoch pribudla nová budova ZDŠ, bytovka pre učiteľov, pošta a bol rozšírený miestny rozhlas, v roku 1972 bola v obci vybudovaná požiarna zbrojnica a v nasledujúcom bol otvorený nový cintorín. V ďalších rokoch bol dokončený kultúrny dom, vodovod a zvonica. Telovýchovná jednota začala svoju činnosť v roku 1976, začiatkom 80. rokov boli dokončené budovy materskej školy i domu smútku, opravilo sa verejné osvetlenie a začala výstavba družstevnej bytovky.

V 90. rokoch si obyvatelia postavili kostol s farou, započatá bola tradícia konania folklórnych slávností pod Babou horou a začatá bola výstavba bytovky. Pred miléniom sa začala rekonštrukcia kultúrneho domu, miestneho osvetlenia a začala výstavba nového vodovodu, napájaného z nových vodných zdrojov pod Pilskom. V roku 2002 vznikla v Sihelnom cirkevná škola, o rok neskôr bola rekonštruovaná materská škola a obecný úrad, v nasledujúcich rokoch pribudla nová telocvičňa a športová plocha za školou. Medzi najnovšie investície patria obnovené povrchy miestnych komunikácii, rekonštrukcie obecného úradu, miestneho rozhlasu a požiarnej zbrojnice, výstavba multifunkčného detského ihriska a snahy o zakúpenie organa do kostola.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Každoročne sa tu počas leta konajú folklórne „Slávnosti pod Pilskom a Babou horou“. V obci je dobová reštaurácia Oravský dvor.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Na hornom (severnom) konci sa nachádza lyžiarsky vlek Ski gruniky. V Sihelnom sa každoročne konali preteky traktorov v akcii s názvom Turbo.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]