Sihelné
| Sihelné | |
| obec | |
 Drevená zvonica | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Námestovo |
| Región | Horná Orava |
| Vodný tok | Sihelniansky potok |
| Nadmorská výška | 731 m n. m. |
| Súradnice | 49°30′15″S 19°25′21″V / 49,5043°S 19,4224°V |
| Rozloha | 14,41 km² (1 441 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 166 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 150,31 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1630 |
| Starosta | Ľubomír Piták[3] (KDH) |
| PSČ | 029 46 |
| ŠÚJ | 510050 |
| EČV (do r. 2022) | NO |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Sihelné 029 46 Sihelné 217 |
| E-mailová adresa | ousihelne@orava.sk |
| Telefón | 043/55 94 214 |
| Fax | 043/55 94 216 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Sihelné | |
| Webová stránka: obecsihelne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sihelné je obec na Slovensku v okrese Námestovo.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v Podbeskydskej vrchovine, juhovýchodne od majestátneho Pilska, asi 15 km od Námestova. Zástavba sa vinie popri Sihelnianskom potoku, ktorý sa poniže obce vlieva do Polhoranky. Prístup vedie odbočkou z cesty I/78, vedúcej z Námestova sedlom Hliny do Poľska.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Už názov obce Sihelné, ktorý vychádza z významu kosodrevina, resp. mladý smrekový či jedľový les, napovedá o ťažkých podmienkach na život v tejto časti Oravy. Hoci možno predpokladať pohyb ľudí v miestnych horách už v stredoveku, najstaršia zmienka pochádza zo zakladacej listiny, vydanej 13. augusta 1629 na Oravskom hrade. Gróf Gašpar Illesházy ju vydal Matejovi a Jurajovi Nováčikovcom z blízkej Rabče, ktorí mali založiť novú dedinu v „surových lesoch medzi Polhorou a Rabčou“. O 30 rokov neskôr, v roku 1659 žilo v osade Sylne 41 rodín a 384 obyvateľov, prevažne goralského pôvodu.[4] Nepokojný koniec 17. storočia zasiahol aj túto osadu, keď ju v rokoch 1683 – 1686 spustošili Litovci a kuruci, čo ešte zväčšilo biedu obyvateľov. V roku 1715 bolo v Sihelnom 67 gazdov (asi 335 ľudí), ktorým živobytie poskytovalo najmä roľníctvo a dobytkárstvo, doplnené o ľanárstvo a tkáčstvo, taktiež tu fungoval mlyn.
Obec sprvu patrila pod farnosť Rabčice, po roku 1772 to bola bližšia Rabča, kde boli zároveň Sihelňania pochovávaní. Pred koncom 18. storočia sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala do oblasti Malohontu ako robotníci, kde sa podieľali na vytvorení goralských enkláv. Pri sčítaní v roku 1828 mala obec 178 dreveníc a 965 obyvateľov, no viacero nasledujúcich nešťastí (mor v 1831, veľký požiar v 1835, hladomor v 1847) ich počet znížil. Na základe dohody bola v roku 1842 vybudovaná škola v Rabči, kde prebiehala výučba detí zo Sihelného, Rabče a Polhory. Prvé zmienky o snahe vybudovať obecnú školu pochádzajú z roku 1857, k jej realizácii došlo až v roku 1877. V tom období žilo v 161 domoch spolu 697 obyvateľov.
V roku 1925 obec zasiahla veľká povodeň, kolaudácia novej školy prebehla v apríli 1929. Po 2. svetovej vojne sa začalo spriemyselňovanie Oravy a pôvodný hospodársky ráz obce sa začal meniť. V roku 1948 začala elektrifikácia obce, o 2 roky neskôr opravili a predĺžili obecnú cestu, nasledovala výstavba budovy obecného úradu a samoobsluhy. V 60. rokoch pribudla nová budova ZDŠ, bytovka pre učiteľov, pošta a bol rozšírený miestny rozhlas, v roku 1972 bola v obci vybudovaná požiarna zbrojnica a v nasledujúcom bol otvorený nový cintorín. V ďalších rokoch bol dokončený kultúrny dom, vodovod a zvonica. Telovýchovná jednota začala svoju činnosť v roku 1976, začiatkom 80. rokov boli dokončené budovy materskej školy i domu smútku, opravilo sa verejné osvetlenie a začala výstavba družstevnej bytovky.
V 90. rokoch si obyvatelia postavili kostol s farou, započatá bola tradícia konania folklórnych slávností pod Babou horou a začatá bola výstavba bytovky. Pred miléniom sa začala rekonštrukcia kultúrneho domu, miestneho osvetlenia a začala výstavba nového vodovodu, napájaného z nových vodných zdrojov pod Pilskom. V roku 2002 vznikla v Sihelnom cirkevná škola, o rok neskôr bola rekonštruovaná materská škola a obecný úrad, v nasledujúcich rokoch pribudla nová telocvičňa a športová plocha za školou. Medzi najnovšie investície patria obnovené povrchy miestnych komunikácii, rekonštrukcie obecného úradu, miestneho rozhlasu a požiarnej zbrojnice, výstavba multifunkčného detského ihriska a snahy o zakúpenie organa do kostola.
V súčasnosti je Sihelné domovom veľkého počtu goralského obyvateľstva. Kýn naprieč dospelým obyvateľstvom aktívne ovláda goralské nárečie 50%, medzi deťmi je to len 5%.[4]
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Každoročne sa tu počas leta konajú folklórne slávnosti „Slávnosti pod Pilskom a Babou horou“, ktoré sa zameriavajú na oslavu goralského folklóru.[4] V obci je taktiež dobová reštaurácia Oravský dvor.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Na hornom (severnom) konci sa nachádza lyžiarsky vlek Ski Grúniky. V Sihelnom sa v minulosti konali preteky traktorov v akcii s názvom Turbo. Hráva sa tu aj futbal od žiackych kategórii až po mužov.
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Štefan Luscoň (1912 – 1977) - fyzik a kňaz
- Ignác Kolčák (1931 – 2008) - akademický maliar
- Jozef Luscoň (1959) - kňaz, spisovateľ, pedagóg
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 3 RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : Veda, 2025. 160 s. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 77, 103, 136.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sihelné
