Sikorsky UH-60 Black Hawk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
UH-60 Black Hawk
Blackhawk.jpg
UH-60L Black Hawk nad Irakom v januári 2004
Typviacúčelová helikoptéra
VýrobcaSikorsky Aircraft
Prvý let17. októbra 1974
Zavedený1979
Charakterv službe
Hlavný používateľUnited States Army
Japonské sebaobranné sily
Kolumbijské ozbrojené sily
Turecké ozbrojené sily
Slovenské ozbrojené sily
Výroba1974 – súčasnosť
Vyrobenýchokolo 4 000[1]
Cena za kusUH-60: 21,3 miliónov dolárov (2012)[2][3]
VariantySikorsky SH-60 Seahawk
Sikorsky HH-60 Pave Hawk
Sikorsky HH-60 Jayhawk
Mitsubishi H-60

Sikorsky UH-60 Black Hawk je dvojmotorová, štvorlistová, stredne ťažká viacúčelová helikoptéra, ktorú vyrába spoločnosť Sikorsky Aircraft. Dizajn helikoptéry bol vytvorený pre konkurz Utility Tactical Transport Aircraft System (UTTAS) v roku 1972, ktorý usporiadala armáda United States Army. Armáda označila prototyp ako UH-60A a vybrala Black Hawk ako víťazná helikoptéra programu v roku 1976.

Helikoptéra sa dostala do služby u americkej armády v roku 1979, kedy nahradila taktickú transportnú helikoptéru Bell UH-1 Iroquois. Následne boli vyrábané varianty helikoptéry Black Hawk na elektronický boj či pre špeciálne operácie. Tiež boli vyvinuté vylepšené varianty UH-60L a UH-60M. Upravené verzie boli vyvinuté pre armádu, vzdušné sily, námornictvo a pobrežnú stráž Spojených štátov amerických. Takisto boli tieto helikoptéry exportované do iných krajín. Helikoptéry Black Hawk sa zúčastnili aj niekoľkých bojových konfliktov v Grenade, Paname, Iraku, Somálsku, na Balkáne, v Afganistane a ďalších krajinách Blízkeho východu.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

UH-60 "Black Hawk" bol výsledkom ponaučení, ktoré získala americká armáda počas vojny vo Vietname. Hoci vojna v juhovýchodnej Ázii potvrdila užitočnosť vrtuľníkov v modernom konflikte, Spojené štáty za toto poznanie zaplatili vysokú cenu v podobe enormných strát vrtuľníkov a ich posádok. Z celkového počtu 11 827 vrtuľníkov, ktoré slúžili vo Vietname, bolo v boji zostrelených až 5 086. Z toho 3 305 pripadalo na najobľúbenejší vrtuľník svojej doby UH-1 Iroquois.

Po vietnamskej vojne investovala americká armáda do vývoja helikoptér značné finančné prostriedky, pretože si uvedomovala, že keď jej ľahko ozbrojení vietnamskí vojaci dokázali spôsobiť 50 percentné straty, tak stret s vojskami Varšavskej zmluvy by bol fatálny. Obavy z možných strát v ďalšom konflikte viedli k novým požiadavkám na budúci vrtuľník, ktorý mal byť rýchlejší a lepšie obrnený.

V januári 1972 získali spoločnosti Boeing-Vertol a Sikorsky zmluvu na vývoj a výrobu prototypov. V tejto súťaži zvíťazil prototyp Sikorskeho YUH-60A, ktorý americká armáda v decembri 1976 uprednostnila pred YUH-61A od Boeing-Vertol. Prvé sériovo vyrobené UH-60A získala americká armáda v októbri 1978 a v júni 1979 bol tento typ oficiálne zaradený do služby.[4]

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Turecký UH-60 prepravovaný lietadlom C-17 Globemaster III

UH-60 je vybavený hlavným a chvostovým rotorom, ktoré sú štvorlisté a sú poháňané dvomi turbohriadeľovými motormi General Electric T700. Vrtuľník má dlhý a nízky profil, aby spĺňal požiadavku armády na prepravu dopravným lietadlom C-130 Hercules.

Vrtuľníky UH-60 môžu vykonávať širokú škálu misií vrátane taktického transportu vojakov, elektronického boja a leteckej evakuácie. VIP verzia známa ako VH-60N sa používa na prepravu dôležitých vládnych činiteľov (napr. členov Kongresu) alebo amerického prezidenta (volací znak "Marine One"). Black Hawk môže prepravovať 1 200 kg nákladu interne alebo 4 100 kg nákladu zaveseného externe (UH-60L/M). Vrtuľník tak dokáže pri bojových operáciách prepraviť 11 vojakov s vybavením alebo húfnicu M119 s 30 nábojmi a štvorčlennú posádku.

Black Hawk je vybavený pokrokovou avionikou vrátane navigačného systému GPS.

UH-60 môže byť vybavený krídelným systémom, ktorý sa nazýva ESSS (External Stores Support System). Na tieto krídla môžu byť upevnené externé palivové nádrže alebo rôzna výzbroj. Na každom krídle má dva závesné body a celkovo tak dokáže vrtuľník niesť štyri palivové nádrže (2x 870 litrov a 2x 1700 litrov). Pod krídla môže byť zavesená aj výzbroj do hmotnosti 4500 kg, ako sú rakety, riadené strely a guľomety.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť kód]

UH-60A počas intervencie na Grenadu v roku 1983

K prvému bojovému nasadeniu vrtuľníkov Black Hawk došlo v roku 1983 počas invázie do Grenady.

Jeden UH-60 a dva MH-60 sa v roku 1989 zúčastnili operácie Just Cause, čo bol názov pre americkú intervenciu v Paname.

V roku 1991 sa viac ako 300 vrtuľníkov Black Hawk zapojilo do vojny v Perzskom zálive. Dňa 27. februára 1991 boli dva UH-60 zostrelené počas toho, ako sa snažili zachrániť pilota havarovanej stíhačky F-16C a posádku vrtuľníka UH-1H.

Vrtuľníky UH-60 sa v roku 1993 zapojili aj do bojov v somálskom meste Mogadišo, v ktorých stáli americké jednotky podporované OSN proti k samozvanému prezidentovi Mohamedovi Farrahovi Aididovi. Počas tejto operácie boli dva UH-60 zostrelené. Táto udalosť bola spopularizovaná vďaka filmovému spracovaniu Ridleyho Scotta "Čierny jastrab zostrelený".

V 90. rokoch 20. storočia sa Black Hawky zúčastnili bojov na Balkáne a v roku 2003 sa podieľali aj na intervencii do Iraku. UH-60 našli uplatnenie aj počas operácií v Afganistane.

Dva špeciálne upravené Black Hawky sa 1. mája 2011 zúčastnili operácie Neptune Spear, v rámci ktorej bol zabitý Usáma bin Ládin. Počas operácie sa jeden z vrtuľníkov zrútil a jeho posádka ho následne zneškodnila výbušninou, aby nedošlo k úniku technológií.

Verzie[upraviť | upraviť kód]

  • UH-60A Black Hawk: pôvodná verzia určená pre americkú armádu, ktorá dokáže prepraviť 4 až 11 vojakov.
  • UH-60C Black Hawk: upravená verzia pre potreby riadenia a velenia.
  • UH-60L Black Hawk: UH-60A s vylepšenými motormi T700-GE-701C, s odolnejšou prevodovkou a vylepšeným systémom riadenia letu.
  • UH-60V Black Hawk: UH-60L vylepšený o sklený kokpit, prevzatý z verzie UH-60M.
  • UH-60M Black Hawk: V porovnaní so staršími verziami je vybavený výkonnejšími a spoľahlivejšími motormi General Electric T700-GE-701D, vylepšenými lopatkami rotora a plne digitálnym "skleneným" kokpitom. Výroba tejto verzie sa začala v roku 2006.

Vojenskí používatelia[upraviť | upraviť kód]

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť kód]

Nórski vojaci v UH-60
Black Hawk v medicínskej konfigurácii

Austrália Austrália
Rakúsko Rakúsko
Bahrajn Bahrajn
Brazília Brazília
Brunej Brunej
Čile Čile
Čína Čína
Kolumbia Kolumbia
Egypt Egypt
Izrael Izrael
Japonsko Japonsko
Jordánsko Jordánsko
Malajzia Malajzia
Mexiko Mexiko

Maroko Maroko
Filipíny Filipíny
Saudská Arábia Saudská Arábia
Kórejská republika Kórejská republika
Slovensko Slovensko
Švédsko Švédsko
Taiwan Taiwan
Thajsko Thajsko
Turecko Turecko
Spojené arabské emiráty Spojené arabské emiráty
Spojené štáty Spojené štáty

Budúci používatelia[upraviť | upraviť kód]

Lotyšsko Lotyšsko
  • Lotyšské vzdušné sily - v novembri 2018 objednali štyri vrtuľníky UH-60M v hodnote 200 miliónov amerických dolárov. Do roku 2021 chcú nimi nahradiť zastarané sovietske vrtuľníky Mi-17.[17]

Takticko-technické údaje (UH-60M)[upraviť | upraviť kód]

SIKORSKY UH-60A BLACK HAWK.png
Nákres z armádneho manuálu

Dáta pochádzajú z Encyclopedia of Modern Warplanes,[18] International Directory,[19] Black Hawk[20]

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť kód]

  • Posádka: 2 piloti a 2 členovia obsluhy zbraní
  • Kapacity: 1 200 kg nákladu vnútri, vrátane 11 vojakov alebo 6 nosidiel, alebo 4100 kg (UH-60L) externého nákladu
  • Dĺžka: 19,76 m
  • Dĺžka trupu: 15,27 m
  • Šírka trupu: 2,36 m
  • Priemer hlavného rotora: 16,36 m
  • Plocha rotora: 210 m²
  • Výška: 5,13 m
  • Hmotnosť prázdnej helikoptéry: 4 819 kg
  • Hmotnosť plne naloženej helikoptéry: 9 979 kg
  • Pohonná jednotka. 2 × turbohriadeľový motor General Electric T700-GE-701D, každý s výkonom 1500 kW/2000 koní

Výkony[upraviť | upraviť kód]

  • Maximálna cestovná rýchlosť: 280 km/h
  • Stúpavosť: 7,8 m/s[21]
  • Prevádzkový dostup: 5 790 m
  • Plošné zaťaženie rotora: 35,4 kg/m²
  • Pomer výkon/hmotnosť: 158 W/kg
  • Preletový dolet: 2 220 km s ESSS krídlami a externými nádržami[20]
  • Bojový rádius: 592 km

Výzbroj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. "Sikorsky finally gets its own Blackhawk." ctpost.com. Retrieved: 24 October 2012.
  2. https://comptroller.defense.gov/Portals/45/Documents/defbudget/fy2020/fy2020_Weapons.pdf
  3. "United States Department of Defense Fiscal Year 2012 Budget Request: Program Acquisition Costs by Weapon System", p. 1-13." Office of the Under Secretary of Defense (Comptroller)/CFO. February 2011.
  4. The U.S. Army's Black Hawk Helicopter Could Serve for 50 Years (or More)
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa World Air Forces 2014 [online]. Flightglobal Insight. Dostupné online.
  6. World Air Forces 2004 [online]. Flightglobal Insight. Dostupné online.
  7. Chilean Air force Sikorsky-S-70A [online]. Demand media. Dostupné online.
  8. World Air Forces 2004 pg. 73 [online]. flightglobal.com. Dostupné online.
  9. Malaysian Government Sikorsky-S-70A-34 [online]. Demand media. Dostupné online.
  10. Royal Moroccan Gendarmerie S-70 C/N 70-1747 [online]. . Dostupné online.
  11. Escadron Aérien Gendarmerie Royale Marocaine Aerial Squadron of the Royal Mounted Police [online]. skyscrapercity.com. Dostupné online.
  12. World Air Forces 2004 pg. 80 [online]. flightglobal.com, November 2004. Dostupné online.
  13. Philippine Air Force Aircraft [online]. paf.mil.ph. Dostupné online.
  14. 250th Presidential Airlift Wing [online]. globalsecurity.org. Dostupné online.
  15. Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 2019-08-26, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
  16. ROCAF Sikorsky S-70C Bluehawk [online]. Taiwanairpower.org, 11. november 2008. Dostupné online.
  17. Latvia signs for Black Hawk helos
  18. Gunston, Bill. The Encyclopedia of Modern Warplanes. London: Aerospace Publishing Ltd, 1995. ISBN 1-56619-908-5.
  19. Frawley, Gerald. The International Directory of Military Aircraft, 2002/2003. Fyshwick, ACT, Australia: Aerospace Publications, 2002. ISBN 1-875671-55-2.
  20. a b c d e f g Tomajczyk 2003, pp. 11, 14–15.
  21. SIKORSKY UH-60M BLACK HAWK HELICOPTER
  22. Bishop 2008, p. 11.
  23. MH-60L DAP - Americanspecialops.com

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sikorsky UH-60 Black Hawk na anglickej Wikipédii.