Silanión

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Satyros z Élidy, autor: Silanión, cca 330 – 320 pred Kr., Národné múzeum, Atény[1]

Silanión (starogr. Σιλανίων) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[2]

Sochár Silanión pochádzal z Atén. Rímsky spisovateľ Plínius uvádza, že na vrchole bol počas 113. olympiády (v rokoch 328324 pred Kr.)[3] Zo správ od starovekých autorov je známych desať jeho diel.[2]

Silanión zhotovil sochy mýtických hrdinov Achilla[4] a Thésea,[5] Umierajúcej Iokasté (bronz zo striebrom)[6] a sedem portrétov a sôch, lyrických poetiek Sapfo[7] a Korinny,[8] sochu filozofa Platóna, ktorú podľa Diogena Laertia umiestnil v Akadémii Peržan Mithradates s nápisom: „Peržan Mithradates, syn Orontobalov, venoval Múzam Platónovu sochu, ktorú zhotovil Silanión.“,[9] sochu sochára Apollodóra[10] a sochy troch boxerov z Olympie, a to messénskych dorastencov Telesta, víťaza na 110. hrách[11] a Damareta, víťaza na 109. hrách[12] a elidského Satyra, víťaza na 112. a na 113. hrách.[13] Silanión písal i učené spisy o pravidlách zobrazovania ľudského tela, ktoré sa nezachovali.[2]

Medzi jeho zachované diela (v 16. rímskych kópiach) patrí psychologicky výstižný portrét filozofa Platóna, umiestnený v mníchovskej Glyptotéke, busta poétky Sapfo (jej identifikácia je ale sporná) uložená v Museo Archeologico Nazionale v Neapole.[14] Jedným z jeho zachovaných diel je aj hlava boxera Satyra z Élidy, ktorá za vlády rímskeho cisára Theodosia II. ušla pustošeniu kresťanských horlivcov (zvyšná časť sochy sa nezachovala). Je to jediná podobizeň olympijského víťaza nájdená v Olympii, je z bronzu a bola vyrobená okolo roku 325 pred Kr. Na rozdiel od starších sôch realisticky zobrazuje individuálne črty tváre, ktoré prezrádzajú chlapskú tvrdosť a nepoddajnosť. Nos má rozbitý, čelo zjazvené, uši rozmlaždené, kučeravé vlasy stiahnuté zvyškom olivového venca, namiesto atletickej krásy oslavuje krvopotne dobytú cestu k víťazstvu.[15]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 136.
  2. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 402.
  3. Plínius, Naturalis Historia, 34,51.
  4. Plínius, Naturalis Historia, 34,82.
  5. Plutarchos, Bioi paralléloi, Théseus, 2.
  6. Plutarchos, Moralia 18 c, 643 e.
  7. Cicero, In Verrem, 2, 4, 125 f.
  8. Tatianos, Oratio ad Graecos, 34, 16.
  9. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 127.
  10. Plínius, Naturalis Historia, 34,81.
  11. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 459.
  12. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 460.
  13. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 437.
  14. Malcolm Bell, Morgantina Studies, Volume I, str. 49
  15. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 177.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silanión