Sitkovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prierez cievnym zväzkom, šípka ukazuje na lyko, tvorené sitkovicami

Sitkovice je pomenovanie buniek vodivého pletiva cievnatých rastlín - floému (lyka). Na rozdiel od ciev a cievíc u dreva sú to živé bunky, len im chýbajú niektoré organely (jadro, ribozómy). Sú uložené v stĺpcoch nad sebou, pričom v stenách medzi nadväzujúcimi bunkami sú póry, vytvárajúce tzv. sitkové políčka. Vďaka tejto vlastnosti dokážu sitkovice viesť asimilačný prúd (prúd organických látok). Pozdĺž každej sitkovice sa nachádza tzv. sprievodná bunka, ktorá nevedie žiadne látky, ale svojim jadrom a ribozómami pomáha sitkovici so syntézou bielkovín. Sitkovice nedrevnatejú, na konci každého vegetačného obdobia sa upchajú amorfným sacharidom - kalózou, ktorý ich urobí nepriechodnými. U väčšiny rastlín sitkovice na jar odumrú a nahradia ich nové, vzniknuvšie činnosťou kambia, u niektorých (vinič, lipa) sa kalóza zjari rozpustí a opätovne sitkovice spriechodní.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • KRIŽAN Ján, KRIŽANOVÁ Mária; Maturita z biológie, Príroda Banská Bystrica 2015