Sitno (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°24′25″S 18°52′23″V / 48,407°S 18,873°V / 48.407; 18.873
Sitno
geomorfologická časť
Štiavnických vrchov
Na Tatárskej lúke - panoramio.jpg
Masív Sitna z Tatárskej lúky
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Časť Sitnianskej vrchoviny
Hranice Sitnianske predhorie, Štiavnická brázda
Rieky Stankov potok, Šigruntský potok, Klastavský potok
Súradnice 48°24′25″S 18°52′23″V / 48,407°S 18,873°V / 48.407; 18.873
Najvyšší bod Sitno
 - výška 1 009 m n. m.
Najnižší bod
 - poloha južný okraj územia
 - výška cca 500 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sitno je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Leží v severnej, najvyššej časti podcelku, približne 5 km južne od Banskej Štiavnice.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú časť podcelku Sitnianska vrchovina. Západným a južným smerom susedí časť Sitnianske predhorie, severovýchodným a východným smerom nadväzuje geomorfologická časť Štiavnická brázda.[1]

V západnej časti územia pramení na severozápadnom úpätí Sitna riečka Jabloňovka, významný prítok Sikenice. Na západnom okraji leží Počúvadlianske jazero, ktorým preteká Klastavský potok, pokračujúci do Belujského potoka. Východné oblasti tejto časti pohoria odvodňujú prítoky Štiavnice.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Najvyššia a najatraktívnejšia časť Štiavnických vrchov leží v jadre Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je masív najvyššieho vrchu, ktorý patrí do národnej prírodnej rezervácie Sitno a prírodná rezervácia Holík.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Sitno a jeho okolie patrí medzi najstaršie centrá turistiky na Slovensku, pričom v jeho okolí vznikli prvé značené chodníky už v 80. rokoch 19. storočia. Poloha územia v blízkosti pamiatkových rezervácii miest Banská Štiavnica a Štiavnické Bane, no i v susedstve obľúbeného Počúvadlianskeho jazera, predurčuje centrálnu časť pohoria na veľmi atraktívny cieľ turistov. Milovníci histórie vyhľadávajú Sitniansky hrad a pozostatky starovekého hradiska na vrchole legendami ovenčeného Sitna.

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť kód]

  • Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch Štiavnických vrchov
  • Salasiská (787 m n. m.)
  • Sitience (775 m n. m.)
  • Holík (754 m n. m.)

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

  • po červená turistická značka červeno značenej Rudnej magistrále rázcestím v sedle Krížna
  • po modrá turistická značka modro značenej trase:
  • po zelená turistická značka zelenej značke od Počúvadlianskeho jazera na Sitno
  • po žltá turistická značka žltej značke od Počúvadlianskeho jazera rázcestím v sedle Krížna a rázc. Vlčia jama na rázc. Tatársky jarok[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]