Skadarlija
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. Ulica? Magistrát? Štvrť? |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Skadarlija je jedna z najznámejších ulíc v Belehrade. Je to historická ulica a bývalý magistrát Belehradu. Nachádza sa v mestskej časti Stari Grad a všeobecne je považovaná za hlavnú bohémsku štvrť.
Dejiny Skadarlije
História Skadarlije začala v roku 1830 vysporiadaním rómov v opustených zákopoch v prednej časti hradieb. Územný plán Belehradu z roku 1854 ukazuje, že rómske chatrče boli nahradené murovanými stavbami, do ktorých sa presťahovali remeselníci, zásobovatelia, menší úradníci a iní. Celá lokalita sa odvolávala ako rómska štvrť až do roku 1872, kedy bola ulica pomenovaná po meste Skadar, ktoré bolo hlavným mestom srbského stredovekého štátu (dnes je to Shkodër v Albánsku). Skadarlija začala získavať svoj bohémsky charakter koncom 19. storočia a najmä po roku 1901, kedy bol zdemolovaný vtedy známy hostinec Dardanely a jeho hostia, významní spisovatelia a herci sa presunuli do hostincov na Skadarliji. Najznámejšie z nich boli Tri šešira, Dva jelena, Zlatni bokal, Bandist, East, Guild, Vuk Karadžić a The two Sergeants. Prvé tri z nich existujú dodnes, spolu s niektorými novými reštauráciami ako Ima dana, Skadarlija (zbúraná v roku 2006) a Dva bela goluba.
Posledná časť Skadarlije je známa ako „Skadarlija átrium“. Väčšinou bola obsadená pivovarom, ktorý patril jednej z najvýznamnejších rodín Belehradu pred II. svetovou vojnou, pôvodom českej rodine Bajloni. Produkovali pivo Alexandar, vyrobené z termálnych vôd, ktoré vyvierali vo dvore pivovaru. Pivovar sa po roku 1945 stal súčasťou „BIP“ pivovaru, ale neskôr bol zatvorený. Pramenitá voda bola neskôr balená do fliaš na pitie. Pod pivovarom je komplex podzemných galérií či katakomb, ktoré boli použité ako skladovacie priestory pre pivné sudy. V roku 2008 bol celý vnútorný areál opustený a navrhnutý pre demoláciu.
Dom Đura Jakšića, známeho spisovateľa a maliara, ktorý žil a aj zomrel v Skadarliji, sa zmenil na stretávacie miesto pre básnikov, ktorí sa zúčastňovali udalosti Skadarlijské večery. Jeho renovácia a reštaurovanie začalo v roku 1968 v súlade s návrhmi popredných umelcov. Podarilo sa im zachovať jeho existujúce hodnoty a zaviesť moderné zariadenia bez zásahu do historických prvkov. Koncom 60. rokov 20. storočia získala Skadarlija slávu ako centrum mladých a bohémskych umelcov Belehradu. Plány pre ďalšie úpravy boli vykonané v roku 1977, ale zostali na papieri až do roku 2008.
Dobre známi, ale predovšetkým chudobní básnici a spisovatelia sa stali pravidelnými návštevníkmi Skadarlije na začiatku 20. storočia, a to nielen zo Srbska, ale zo širších juhoslovanských oblastí ešte predtým, ako bol zformovaný Juhoslávsky štát v roku 1918. Najvýznamnejšími obyvateľmi a návštevníkmi v histórii Skadarlije boli Đura Jakšić, Dobrica Milutinović, Tin Ujević, Gustav Krklec, Stevan Sremac, Antun Gustav Matoš, Zuko Džumhur a Momo Kapor.
Reštaurácie na Skadarliji sú hrdé na ich zoznam svetových celebrít, ktoré ich navštívili. Dokonca Alfred Hitchcock ukončil svoju diétu v Skadarliji. Často vystavujú na stenách fotografie svojich slávnych návštevníkov. Napríklad Tri šešira privítala v priebehu rokov rad slávnych hostí, akými sú Jimi Hendrix, George Bush, Josip Broz Tito, španielsky kráľ Juan Carlos I., Sandro Pertini a Anatolij Karpov.
V súčasnosti je Skadarlija pozoruhodná turistická atrakcia Belehradu. Zahŕňa známe reštaurácie, hotely, umelecké galérie, obchody so suvenírmi či starožitnosťami a fontánu Sebilj.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skadarlija
