Skalický trdelník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Skalický trdelnik

Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie v Slovenskej republike. Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Označenie „Skalický trdelník“ budú mať len trdelníky vyrobené na území okresov Skalica a Senica ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava a hranicami s Českom.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba Skalického trdelníka sa datuje už od začiatku 19. storočia. Ľudová tradícia hovorí, že výrobný recept na Skalické trdelníky vlastnil kuchár grófa, básnika a spisovateľa Jozefa Gvadániho, ktorý pôsobil v meste Skalica v rozmedzí rokov 1783 – 1801. Prvým zachovaným písomným dokumentom o Skalickom trdelníku je rukopis maďarského básnika Gyulu Juhásza. Tento pôsobil na Skalickom gymnáziu ako profesor. Ďalšie písomné zmienky o tomto tradičnom pokrme sa nachádzajú v knihe Ferdinanda Dúbravského Slobodné mesto so zriadeným magistrátom Uhorská Skalica – 1921 a takisto aj v regionálnom časopise Jídelníček z roku 1977.

Na prelome 19. a 20. storočia sa prvý raz objavuje na miestnych jarmokoch. Širšia výroba Skalického trdelníka sa začína až v polovici 20. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina písomných dokumentov. Dnes je pre mestečko Skalica na Záhorí pravý Skalický trdelník turistickým lákadlom. Preto samospráva mesta zriadila jeho originálnu výrobňu priamo v nádherných priestoroch Františkánského kláštora, kde si ho môžu kúpiť domáci i návštevníci.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Suroviny: pšeničná múka, vajcia, droždie, mlieko, cukor, soľ, muškátový orech, aróma, citrón, vlašské orechy, bravčová masť, maslo, vanilínový cukor, mletý cukor.

Skalický trdelník má tvar dutého valca. Vykysnuté cesto sa namotá na trdlo a na ňom pečie. Spôsob pečenia je na prípravu pomerne náročný. Požadovaný efekt sa dosahuje neustálym otáčaním a občasným pomastením v sálavom teple z pripravenej pahreby alebo žiariča, ktoré dodáva výrobku špecifickú vôňu a chuť. Existuje množstvo domáckych spôsobov pečenia tejto cukrovinky. Cesto sa napríklad namotá namiesto trdla na plechovku alebo drevený kolík, následne obalí hliníkovým alobalom a strčí do predom vyhriatej rúry.

Vlastnosti:

  • Farba: – žltá z vnútra, povrch zlatohnedý.
  • Konzistencia: jemná, nesmie byť tvrdá, lámavá.
  • Vôňa a chuť: lahodná, príjemná po pečení, posekaných orechoch, marhuľových jadrách, vanilke, nesmie byť kvasnicová, zatuchnutá, dymová.
  • Zloženie: receptúra cesta sa iba mierne odlišuje u rôznych výrobcov.