Skleróza multiplex

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Skleróza multiplex alebo roztrúsená mozgovomiechová skleróza (lat. sclerosis multiplex) je chronické ochorenie centrálnej nervovej sústavy z doteraz neeobjasnených príčin. Ide buď o autoimunitné ochorenie, pri ktorom ľudský imunitný systém (aktivované T-lymfocyty) napadá myelínové pošvy nervových vlákien mozgu a miechy a spôsobuje demyelinizáciu (rozpad myelínového obalu), alebo o apoptózu oligodendrocytov, ktorej príčinami môže byť nedostatok kyslíka, vírusy a podobne. Strata myelínovej pošvy výrazne negatívne ovplyvní prenos nervového vzruchu a klinicky sa prejaví neurologickými príznakmi typickými pre roztrúsenú sklerózu.

Choroba postihuje v prevažnej miere dospelých ľudí v aktívnom veku (od 20 do 40 rokov). Jej výskyt je častejší u žien (približne v pomere 2:1). Jej prevalencia sa pohybuje v rozmedzí od 2 do 150 pacientov na 100 000 obyvateľov. Ochorenie opísal v roku 1868 ako prvý Jean-Martin Charcot.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3. Kapitola Obecná neuroanatomie, s. 39. (česky)