Sklovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prierez ľudským zubom. A – korunka, B – koreň; 1sklovina, 2zubovina, 3 – dreň, 4ďasno, 5 – cement, 6 – kosť, 7 – cieva, 8 – nerv.

Sklovina (novogr. enamelum, lat. substantia adamantinea) je vonkajšia vrstva zubu cicavcov, chrániaca dentín v oblasti zubnej korunky.

V ľudskom tele je sklovina najtvrdším tkanivom (Mohsova stupnica tvrdosti 5). 95% zubnej skloviny tvoria anorganické kryštály fosforečnanov vápenatých, apatit. Tieto kryštály tvoria zmes hydroxylapatitu, fluórapatitu a karbonátapatitu. Čím viac fluórapatitu sklovina obsahuje, tým je kryštálová štruktúra odolnejšia voči dekalcifikácii kyselinami a s ňou súvisiacimi ochoreniami tvrdých zubných tkanív. Preto zohráva aplikácia fluoridových preparátov dôležitú úlohu v rámci profylaxie zubného kazu.