Preskočiť na obsah

Skorocel indický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Skorocelovec piesočný)
Skorocel indický môže tiež byť (ako je uvedené aj nižšie v článku) nesprávny názov druhu skorocel vajcovitý (lat. Plantago ovata), pozri skorocel vajcovitý.
Skorocel indický
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Plantago indica
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Skorocel indický (lat. Plantago indica; iné názvy pozri nižšie) je druh rastliny z rodu skorocel (Plantago) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae).

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa tento druh zaraďuje do rodu Plantago (po slovensky skorocel), ale staršie sa niekedy zaraďoval do samostatného rodu Psyllium (po slovensky:skorocelovec[1], staršie: chmelík[2]).[1][3]

V rámci rodu skorocel (Plantago) sa skorocel indický v závislosti od autora obyčajne zaraďuje niektorým z nasledujúcich spôsobov:

  • do sekcie Psyllium z podrodu Psyllium (pričom podrod Psyllium je v užšom zmysle zhodný so sekciou Psyllium, alebo v širšom zmysle zahŕňa aj iné sekcie)[4][5][6][7][8];
  • priamo do podrodu Psyllium[9][10];
  • do sekcie Psyllium z podrodu Albicans.[11]

Niekedy sa druh Plantago indica považuje za súčasť agregátneho druhu Plantago psyllium, ktorý pozostáva najmä z druhov Plantago afra, Plantago indica (v jeho dnešnom vymedzení, t. j. vrátane P. arenaria a P. ramosa) a Plantago radicata (P. radicata je dnes obyčajne zahrnutý v druhu Plantago subulata[3]).[12]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Latinské

[upraviť | upraviť zdroj]

Správny vedecký (latinský) názov rastliny je Plantago indica. V posledných desaťročiach 20. storočia (až do roku 2008) sa väčšinou ako latinský názov tejto rastliny uvádzal názov Plantago arenaria, pretože sa alternatívny tvar Plantago indica (ktorý má inak prioritu, pretože je starší) z určitého dôvodu mylne považoval za neplatný. Okrem toho niektorí autori v minulosti zaraďovali tento druh rastliny nie do rodu Plantago (po slovensky: skorocel), ale do rodu Psyllium (po slovensky: skorocelovec, staršie: chmelík); v takom prípade je správny názov rastliny Psyllium indicum alebo staršie Psyllium arenarium.[13][14][15][16][3][17][18]

Prehľad najdôležitejších názvov druhu: [3][1][18][19][1][16][14][20]

  • Plantago indica L. 1759 – toto je súčasný názov; v doslovnom preklade znamená: skorocel indický
  • Plantago arenaria Waldst. et Kit. 1801 – v doslovnom preklade: skorocel piesočný
  • Plantago psyllium [písané aj Plantago psillium] auct. (čiastočne už L. 1753) – Tento názov sčasti alebo alternatívne označuje druh dnes nazývaný Plantago afra (skorocel blškový).
  • Plantago scabra Moench 1794 – v doslovnom preklade: skorocel drsný
  • Plantago ramosa Asch. 1864 – v doslovnom preklade: skorocel rozvetvený
  • Psyllium indicum (L. 1759) Mirb. 1805 (str. 334) [alebo nepresne Psyllium indica]
  • Psyllium arenarium (Waldst. et Kit. 1801) Mirb. 1805 (str. 333) [alebo nepresne Psyllium arenaria]
  • Psyllium scabrum (Moench 1794) Holub 1977
  • Psyllium ramosum Gilib. 1782 [alebo nepresne Psyllium ramosa]

Slovenské

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy druhu sú:

  • skorocel indický (ako ekvivalent k názvu Plantago indica)[21][22][23][18][24][25][26] – slovenským názvom skorocel indický však niektoré texty i niektorí predajcovia nesprávne (pod vplyvom anglických a nemeckých názvov[27][28]) označujú druh Plantago ovata (=Plantago ispaghul)[29][30], správne nazývaný skorocel vajcovitý [31] a mimo taxonómie či neformálne isabgol[31]/ispaghula[29]/indický skorocel[32]/indické psyllium [33]//psýlium[34]/psylium[35]/psyllium[29][36]. Druh Plantago ovata nie je bezprostredne príbuzný s druhom Plantago indica a napriek niektorým vyššie uvedeným neformálnym názvom obsahujúcim varianty slova psyllium nepatrí dokonca ani do úzko poňatého podrodu Psyllium (patrí len do široko poňatého podrodu Psyllium[5]), zatiaľ čo Plantago indica patrí priamo do úzko poňatého podrodu Psyllium.[4]
  • skorocel piesočný (ako ekvivalent k názvu Plantago arenarium)[37][18][38][2] – vyskytuje sa aj nepresný variant skorocel pieskový.[23]
  • skorocelovec piesočný (ako ekvivalent k názvu Psyllium arenarium)[39][1][40]
  • staršie: chmelík piesočný (ako ekvivalent k názvu Psyllium arenarium)[41]
  • staršie: skorocel vetvistý či skorocel vetevnatý (ako ekvivalent k názvu Plantago ramosa).[42][43][38]

Reuss 1853 uvádzal ako ekvivalent latinského Plantago arenaria názov jitrocel chmelík a ako ľudové názvy chmelík a blešník[44]. Ako ekvivalent latinského názvu Plantago psyllium, ktorý často označuje skôr (alebo aj) druh dnes nazývaný skorocel blškový (Plantago afra)[18], uvádzal Janda 1941 názov skorocel blšník[45] a Bernolák 1825 názov chmelík[46].

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako pôvodný druh sa vyskytuje skoro v celej Európe okrem Britských ostrovov, severnej Škandinávie a severného Ruska (ale v Škandinávii a južnej Európe sa vyskytuje len ojedinele), ďalej na Urale a v priľahlej západnej Sibíri, v oblasti Kaukazu, v Malej Ázii (sčasti aj v Levante), v Kazachstane a občas aj juhozápadne od Kazachstanu až po Irán. V Afrike sa vyskytuje prakticky len v Egypte. Zavlečený sa vyskytuje aj na mnohých iných miestach, napr. na Britských ostrovoch, na Islande, v Pakistane, v častiach severnej Indie, v mnohých oblastiach Číny, v Kanade, USA a v Argentíne. Ako vidno, hoci je tento druh pomenovaný Plantago indica (skorocel indický), čiže je pomenovaný po Indii (ktorá historicky zahŕňala aj Pakistan), v tomto regióne sa vyskytuje len sekundárne a primárne sa vyskytuje v Európe.[1][47][3][15][48][49][50][51]

Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách južného Slovenska okrem Žitného ostrova a na rozhraní týchto nížin s Karpatmi; v Karpatoch sa vyskytuje len ojedinele.[1]

Je to výrazne svetlomilný a mierne suchomilný druh. Rastie na piesku, násypoch, popri cestách, na pasienkoch, úhoroch, poliach a popri železničných tratiach, na vysychavých, pomerne výživných pôdach, nie vyššie než 400 m n. m.[1]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Skorocel indický je jednoročná bylina. Kvitne v júni až septembri.[1]

Koreň je dlhý, kuželovitý.[1]

Stonka je byľ, najčastejšie 10 – 50 cm vysoká, vzpriamená alebo vystúpavá, nerozkonárená (čiže jednoduchá) alebo už od bázy (často až kríčkovito) rozkonárená, drsne ‭viac-menej odstávajúco chlpatá, v hornej časti žliazkatá.[1][47]

Listy sú zelené až sivasto zelené, najčastejšie 3 – 6 cm dlhé a 2 – 3,5 cm široké, tenké, protistojné, sediace, čiarkovité až čiarkovito kopijovité, celistvookrajové alebo len s ojedinelými krátkymi zubmi, páperisté a žliazkaté.[1][47]

Klasy v pazuchách horných listov sú protistojné, dlho stopkaté, stopky sú priame. Klasy sú husté, početné ‭(drobné rastliny s jediným klasom), široko vajcovité až vajcovito elipsoidné.[1]

Dolné dva listene sú okrúhlasto vajcovité, na vrchole s nasadeným hrotom, belavo srstnaté a žliazkaté, horné listene sú široko vajcovité až široko obrátené vajcovité.[1]

Plod je tobolka. Tobolka je hnedá, elipsoidná až vajcovitá, v dolnej polovici pukajúca. Sú v nej dve semená. Semená sú červenkasté alebo hnedé, lesklé, sú eliptické až úzko eliptické, miskovito preliačené.[1][47]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o GOLIAŠOVÁ, Kornélia, et al. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : VEDA, vyd. SAV, 1997. 633 s. ISBN 80-224-0481-0. S. 579 – 583.
  2. ↑ a b KRESÁNEK, J. et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 2008, S. 273, 274
  3. ↑ a b c d e Plantago indica L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Shipunov, Alexey & Fernández-Alonso, José & Hassemer, Gustavo & Alp, Sean & Lee, Hye & Pay, Kyle. (2021). Molecular and Morphological Data Improve the Classification of Plantagineae (Lamiales). Plants. 10. e2299. [1] a najmä Supplementary Material súbor 01_plantagineae.pdf [2]
  5. ↑ a b Genus Plantago L. [online]. grinczech.carc.cz, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  6. ↑ TUTEL, BETÜL; KANDEMİR, İRFAN; KUŞ, SEMRA; and KENCE, AYKUT (2005) "Classification of Turkish Plantago L. Species Using Numerical Taxonomy," Turkish Journal of Botany: Vol. 29: No. 1, Article 5. Available at: https://journals.tubitak.gov.tr/botany/vol29/iss1/5
  7. ↑ GAZER, M. H., SHALABI, L. F. The role of pollen morphology in the identification and classification of Plantago (Plantaginaceae). Egypt. J. Exp. Biol. (Bot.), 10(2): 125 – 132 (2016) [3]
  8. ↑ Emilia Andrzejewska-Golec. Ontogeny of trichomes in taxa of the genus Plantago subg. Psyllium (Plantaginaceae). Acta Soc. Bot. Poloniae vol. 63, no. 2. 1994 [4]
  9. ↑ CULLEN, James; KNEES, Sabina G.; CUBEY, H. Suzanne; SHAW, J. M. H.. The European Garden Flora Flowering Plants (A Manual for the Identification of Plants Cultivated in Europe, Both Out-of-Doors and Under Glass). [s.l.] : Cambridge University Press, 2011. 660 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-76164-2. S. 312.
  10. ↑ Shipunov, A. 2019: systém z práce RAHN, K. A phylogenetic study of the Plantaginaceae Botanical Journal of Linnean Society (1996), 120: 145–198 [5]
  11. ↑ Shipunov, Alexey. Plantagineae of the World. Identification keys June 7, 2021 version. [6]
  12. ↑ HEGNAUER, R.. Chemotaxonomie der Pflanzen – Bd. 9. [s.l.] : Birkhäuser Basel, 2014 (1990). 786 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03489965-9. S. 247.
  13. ↑ Plantago indica [online]. floranorthamerica.org, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  14. ↑ a b DOWELD, A. B., SHIPUNOV, A. (2497) Proposal to reject the name Plantago indica (Plantaginaceae). TAXON 66 (1) • February 2017: 205–206 [7] (Poznámka: Tento návrh bol zamietnutý – porov. tu citovaný link na Flora of North America.)
  15. ↑ a b HOSKOVEC, Ladislav. PLANTAGO INDICA L. – jitrocel písečný / skorocelovec piesočný [online]. botany.cz, 2007-08-16, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  16. ↑ a b Plantago arenaria Waldst. & Kit. [online]. ucjeps.berkeley.edu, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  17. ↑ JAHODÁŘ, Luděk. Farmaceuticky významné semenné rostliny. [s.l.] : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2022. 360 s. Dostupné online. ISBN 978-80-246-4952-8.
  18. ↑ a b c d e ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361
  19. ↑ Plantago arenaria [online]. europlusmed.org, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  20. ↑ Brisseau de Mirbel, Charles François: Histoire naturelle génerale et particulière des plantes. 14. 1804/1805. S. 333, 334 [8]
  21. ↑ NAGY, M. et al. Farmakognózia: biologicky aktívne rastlinné metabolity a ich zdroje. Bratislava: Herba, 2015, S. 77
  22. ↑ KRESÁNEK, J. et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 2008, S. 273
  23. ↑ a b KRESÁNEK, J. et al. Drogy slovenského liekopisu 1 (11). Liečivé rastliny 2/2003 S. 61
  24. ↑ ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny ... Bratislava: Príroda. 1984. S. 140
  25. ↑ MARTINOVSKÝ, J., ČERVENKA, M. Kľúč na určovanie rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960. S. 491
  26. ↑ NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 137
  27. ↑ GURAV, Shailendra S.; GURAV, Nilambari S.. Indian Herbal Drug Microscopy. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 207 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4614-9515-4. S. 109 jazyk =.
  28. ↑ MAŠTEROVÁ, I. Prínos obsahových látok rodu Plantago L. pre terapiu. Pharma Journal 5/2000. S. 110
  29. ↑ a b c ČECHOVÁ, L. Psyllium – skorocel indický. Liečivé rastliny 5/2011. S. 195
  30. ↑ PSYLLIUM HUSK (skorocel indický) [online]. drmax.sk, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  31. ↑ a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 246.
  32. ↑ Herbavia.cz. Psyllium [online]. herbavia.cz, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  33. ↑ SYLLIUM - prírodná vláknina 1×150 g, prírodná rozpustná vláknina SKU: X04292 [9]
  34. ↑ Medicol PLUS kapsule 220 kapsúl [online]. terezia.sk, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  35. ↑ BÁTOVSKÝ, M. Psylium – ideálna vláknina pre diabetikov. Diabetik 1/2004, S. 22
  36. ↑ Vynovené odporúčania – Aká je úloha nutraceutík. Kompendium medicíny – extra číslo, 2018, S. 6
  37. ↑ DÍTĚ, Daniel; FERÁKOVÁ, Viera; GODOVIČOVÁ, Katarína; HÁBER, Milan; HEGEDÜŠOVÁ VANTAROVÁ, Katarína, HRABOVSKÝ, Michal; HRIVNÁK, Richard; RIPKOVÁ, Soňa; JAROLÍMEK, Ivan Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. prvé. vyd. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 136.
  38. ↑ a b CHMELÍČEK, J. Prírodopis (užitá biológia) pre jednoročné učebné kurzy (IV. trieda) pri meštianskych školách. Praha: Štátne nakladateľstvo, 1936, S. 59
  39. ↑ skorocelovec piesocný [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2025-04-11]. Dostupné online.
  40. ↑ HABÁN, Miroslav et al. Liečivé rastliny. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, 2013. S. 73
  41. ↑ KRESÁNEK, J et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 3. vyd. Martin: Osveta, 1988, S. 264
  42. ↑ HROMÁDKA, J. et al. Slovenská vlastiveda. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, 1943, S. 356
  43. ↑ MALOCH, M. Krmovinárstvo: základy náuky o pestovaní lúk a pasienkov, Lúkarstvo a pasienkárstvo. Bratislava: Oráč, 1952, S. 72.
  44. ↑ REUSS, Gustav. Května Slovenska čili opis včech jevnosnubnych na Slovensku. [s.l.] : Lorber, 1853. 586 s. S. 357.
  45. ↑ JANDA, K. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Pragae: E. Weinfurter, 1941, S. 721
  46. ↑ BERNOLÁK, A. et al. Slowár Slowenskí Česko - Latinsko - Nĕmecko - Uherskí: seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum. Budae: Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae., 1825, S. 241
  47. ↑ a b c d Chrtek, J.: Psyllium Mill. – chmelík. – In: SLAVÍK, B. et al. Květena České republiky 6. Praha:Academia. 2000. S. 546-548
  48. ↑ Contact Us [online]. indiaflora-ces.iisc.ac.in, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online.
  49. ↑ HESS; LANDOLT; HIRZEL. Flora der Schweiz und angrenzender Gebiete (Band 3: Plumbaginaceae bis Compositae). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 874 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03485382-8. S. 278.
  50. ↑ Spice- and Medicinal Plants in the Nordic and Baltic Countries Conservation of Genetic Resources. 2005. S. 123 [10]
  51. ↑ Wąsowicz, P. Annotated checklist of vascular plants of Iceland. 2020. S. 123 [11]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Skorocel_indický&oldid=8042120“