Skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Buran na letisku Le Bourget, 1989

Skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova (Štátneho vedecko-testovacieho inštitútu vojenského letectva V. P. Čkalova, rus. Государственного Краснознаменного научно-испытательного института ВВС им. В. П. Чкалова) v Achtubinsku bola tvorená vojenskými testovacími pilotmi inštitútu. Predurčení boli na pilotovanie sovietskeho raketoplánu Buran. Skupina sa začala vytvárať od roku 1978, formálne bola založená v auguste 1987, existovala do roku 1996.

Zo šestnástich letcov inštitútu vybraných ku kozmickým letom sa ich nakoniec do vesmíru dostalo päť - štyria v lodiach Sojuz po preložení do oddielu Centra prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku. Piaty Leonid Kadeňuk sa po získaní ukrajinského občianstva zúčastnil v rámci ukrajinsko-americkej dohody misie STS-87.

História skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 1978 dostalo od Štátnej medzirezortnej komisie súhlas na kosmonautický výcvik šesť skúšobných letcov inštitútu - Ivan Ivanovič Bačurin, Alexej Sergejevič Borodaj, Vladimir Jemeljanovič Mosolov, Nail Šaripovič Sattarov, Anatolij Michajlovič Sokovich a Viktor Martynovič Čirkin. V januári 1979 zahájili všeobecnú kozmickú prípravu formou krátkodobých stáží v Centre prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku, ukončili ju v novembri 1980. V máji 1980 bol vyradený Sattarov za neuposlúchnutie rozkazu pri lete. Kvalifikácia skúšobný kozmonaut bola zvyšnej pätici priznaná 12. februára 1982.[1]

Leonid Kadeňuk sa dostal do kozmu až potom čo dvakrát zmenil oddiel a raz občianstvo

Roku 1985 prebehol druhý nábor medzi vojenskými skúšobnými letcami, vybraní Anatolij Pavlovič Arcebarskij, Viktor Michajlovič Afanasiev a Gennadij Michajlovič Manakov od novembra 1985 do mája 1987 absolvovali všeobecnú prípravu, po štátnych skúškach získali kvalifikáciu skúšobný kozmonaut. Vzhľadom k prieťahom programu Buran boli v januári 1988 zaradení do oddielu CPK.[1]

K 7. augustu 1987 bola rozkazom ministra obrany založená päťčlenná skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova, z kozmonautov do nej boli začlenení, ale iba Bačurin a Borodaj.[1] V rokoch 1987 - 1988 posádka Bačurin, Borodaj absolvovala šesť skúšobných letov v atmosfére s analógom Buranu.[2] V októbri 1988 skupinu doplnil Leonid Kadeňuk, bývalý kozmonaut CPK.[3]

V rokoch 1989 - 1990 prebehol v inštitúte tretí nábor, v dvoch etapách boli vybraní Alexandr Nikolajevič Jabloncev, Valerij Ivanovič Tokarev, Anatolij Borisovič Polonskij, Valerij Jevgenjevič Maximenko, Alexander Sergejevič Pučkov a Nikolaj Alexejevič Puščenko. Všeobecnú kozmickú prípravou absolvovali od mája 1989 do apríla 1991. Do skupiny boli začlenení postupne, najskôr v apríli 1992 Jabloncev a Pučkov (tým po piatich rokoch od založenia skupiny bol dosiahnutý plánovaný stav piatich kozmonautov), v januári 1993 Tokarev (náhradou za Bačurina) a vo februári 1995 Puščenko (miesto Borodaja).[1]

V polovici 90. rokov už bolo jasné, že program Buran, zastavený v roku 1992, nebude obnovený. Vo februári 1996 odišiel Kadeňuk na Ukrajinu a v septembri 1996 bola skupina zrušená. [1]

Veliteľ skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ivan Bačurin 7. august 1987 - 28. november 1992[4]
  • Alexej Borodaj december 1992 - 29. december 1993[5]
  • Valerij Tokarev január 1994 - 30. september 1996[6]

Prehľad kozmonautov GKNII VVS V.P. Čkalova[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmonauti GKNII VVS V. P. Čkalova[1]
Meno Narodenie
úmrtie
Kozmonaut-kandidát od Skúšobný kozmonaut od V skupine od Vyradený Dôvod vyradenia
Ivan Ivanovič Bačurin 29. január 1942 1. decembra 1978 12. februára 1982 7. augusta 1987 28. novembra 1992 Znižovanie stavov ozbrojených síl
Alexej Sergejevič Borodaj 28. júl 1947 1. decembra 1978 12. februára 1982 7. augusta 1987 29. decembra 1993 Zdravotné dôvody
Vladimir Jemeljanovič Mosolov 21. február 1944 1. decembra 1978 12. februára 1982 7. augusta 1987
Nail Šaripovič Sattarov 23. december 1941 1. decembra 1978 máj 1980
Anatolij Michajlovič Sokovich 12. január 1944 1. decembra 1978 12. februára 1982 júl 1985
Viktor Martynovič Čirkin 13. júl 1944 1. decembra 1978 12. februára 1982 7. augusta 1987
Anatolij Pavlovič Arcebarskij 9. september 1956 2. septembra 1985 máj 1987 8. januára 1988 zaradený do oddielu CPK
Viktor Michajlovič Afanasiev 31. december 1948 2. septembra 1985 máj 1987 8. januára 1988 zaradený do oddielu CPK
Gennadij Michajlovič Manakov 1. jún 1960 2. septembra 1985 máj 1987 8. januára 1988 zaradený do oddielu CPK
Leonid Konstantinovič Kadeňuk 28. január 1951 23. augusta 1976 (kozmonaut CPK) 30. januára 1979 (kozmonaut CPK do 22. marca 1983) 25. októbra 1988 15. februára 1996 vlastná žiadosť, prijal ukrajinské občianstvo
Alexandr Nikolajevič Jabloncev 3. apríl 1955 25. januára 1989 5. apríla 1991 8. apríla 1992 30. septembra 1996 zrušenie skupiny
Valerij Ivanovič Tokarev 29. október 1952 25. januára 1989 5. apríla 1991 30. januára 1993 30. septembra 1996 zrušenie skupiny, neskôr kozmonaut CPK
Anatolij Borisovič Polonskij 1. január 1956 25. januára 1989 5. apríla 1991
Valerij Jevgenjevič Maximenko 16. júl 1950 11. mája 1990 5. apríla 1991
Alexandr Sergejevič Pučkov 28. júla 1947 11. mája 1990 5. apríla 1991 8. apríla 1992 30. septembra 1996 zrušenie skupiny
Nikolaj Alexejevič Puščenko 10. august 1952 11. mája 1990 5. apríla 1991 6. februára 1995 30. septembra 1996 zrušenie skupiny

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skupina kosmonautů GKNII VVS V. P. Čkalova na českej Wikipédii.

  1. a b c d e f IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: [cit. 2009-02-28]. Kapitola Группа космонавтов ГКНИИ ВВС. Dostupné online. (po rusky)
  2. MARTÍNEK, František. Raz a dosť [online]. Malá encyklopédia kozmonautiky, rev. 2003-12-28, [cit. 2009-02-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. ASTROnote [online]. [Cit. 2009-02-28]. Kapitola Леонід Костянтинович Каденюк. Dostupné online. (po rusky)
  4. ASTROnote [online]. [Cit. 2009-02-17]. Kapitola Иван Иванович Бачурин. Dostupné online. (po rusky)
  5. ASTROnote [online]. [Cit. 2009-02-17]. Kapitola Алексей Сергеевич Бородай. Dostupné online. (po rusky)
  6. ASTROnote [online]. [Cit. 2009-02-17]. Kapitola Валерий Иванович Токарев. Dostupné online. (po rusky)