Skupina serpentínu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vzorka serpentínových minerálov zo zbierok USGS.

Skupina serpentínu je skupina horninotvorných hydratovaných Fe-Mg fylosilikátových minerálov kryštalizujúcich v monoklinickej alebo rombickej sústave. Patria sem predovšetkým antigorit, chryzotil a lizardit, skupinu ale celkovo tvorí vyše 20 minerálov. Vznikajú alteráciou bázických a ultrabázických hornín, tzv. serpentinizáciou. Ide o hydrotermálny proces, pri ktorom sa na horčík bohaté silikáty, hlavne olivín a Mg-pyroxény, menia na serpentínové minerály. Všeobecný vzorec týchto minerálov je (Mg, Fe)3Si2O5(OH)4; okrem spomínaných prvkov obsahujú aj Cr, Mn, Co a Ni.

Označenie serpentín pochádza z latinského označenia serpens – had.[1]

Antigorit vzniká pri metamorfóze za vyšších teplôt, až okolo 600 °C, v hĺbkach až do 60 km. Naopak lizardit a chryzotil väčšinou pri teplotách pod 400 °C. Usudzuje sa tiež, že chryzotil nie je na rozdiel od lizarditu a antigoritu stabilný. Tieto minerály vytvárajú horninu serpentinit.

Minerály tejto skupiny sú obyčajne tmavozelenej alebo žltozelenej až sivej farby, čo závisí predovšetkým od obsahu Fe3+ a Fe2+, prípadne od prímesy Ni. Majú mastný alebo hodvábny lesk a mierne na dotyk majú zdanlivo namydlený povrch.[2] Ich tvrdosť (v Mohsovej stupnici) kolíše od 2,5 do 3; hustota sa pohybuje okolo 2 550 kg/m3.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Serpentin, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2013-02-22]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Licker, M. D. (Editor), 2003, McGraw-Hill dictionary of geology and mineralogy. 2nd. ed. McGraw-Hill, New York, s. 333