Sládkovičovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sládkovičovo
mesto
Diószeg kastély 2.JPG
Kaštieľ Kuffnerovcov
Coat of arms of Sládkovičovo.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Región Dolné Považie
Vodný tok Dudváh,Šárd,Stoličný potok
Nadmorská výška 121 m n. m.
Súradnice 48°12′19″S 17°38′39″V / 48,205278°S 17,644167°V / 48.205278; 17.644167
Rozloha 29,09 km² (2 909 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 390 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 185,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1252
Primátor Gábor Krommer[3] (nezávislý)
PSČ 925 21
ŠÚJ 504017
EČV (do 2022) GA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Sládkovičovo
Fučíkova 329
925 21 Sládkovičovo
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 31 784 27 12
Fax +421 31 701 60 51
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sládkovičovo
Webová stránka: sladkovicovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Sládkovičovčan[4]

Sládkovičovo (Sládkovičovo po roku 1948, predtým po roku 1918 Diosek, maď. Diószeg, nem. Diosek) je slovenské mesto nachádzajúce sa v okrese Galanta v Trnavskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v západnej časti Podunajskej roviny, na rieke Dudváh, 7 km západne od Galanty, 11 km juhozápadne od Serede, 20 km južne od Trnavy a 18 km východne od Senca. Mestom prechádza cesta I/62 a I/75, ako aj železničná trať Bratislava – Štúrovo.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Abrahámska, Budovateľská, Cintorínska, Cukrovarská, Dánoš, Devátova, Fučíkova, Galantská, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jesenského, Kazinczyho, Košútska, Kpt. Jána Nálepku, Krátka, Lipová, Michala Richtera, Mierová, Mlynská, Mraziarenská, Muškátová, Pionierska, Poľná, Sereďská, Sigetská, SNP, Školská, Záhradnícka, Zátišie, Zoltána Kodálya, Železničná, sídlisko Jána Dalloša, Sadová ulica, Slnečná ulica, Veterná ulica

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • štrkovisko
  • Vincov les
  • jazero pri potoku

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o Sládkovičove nachádzame v listinách kráľa Bela IV. z roku 1252. Pomenovanie osady údajne pochádza z „orechového lesa“, ktorý sa v obci nachádzal. V roku 1301 bola pánom obce rodina Milóša Dudvágya, ktorého predkovia tu už dlhšiu dobu hospodárili. V roku 1337 sa novým pánom stál Peter Orros, ktorému kráľ Ľudovít I. Veľký potvrdil držbu majetku.

V roku 1530 sa obec stala obeťou tureckých výpadov, ktoré spustošili celú obec a okolie. Pri portálnom spísaní v roku 1553 sa tu nachádzalo 22 obývaných domov, ktoré patrili rádu Budínskych Klarisiek, a to až do doby zrušenia tohto rádu kráľom Jozefom II. Vtedy obec prešla do majetku cirkvi, od ktorej ju odkúpila rodina Erdődyovcov a od nich potom rodina Esterháziovcov. V roku 1582 obec dostala štatút mesta a v 17. storočí cez Diosek prechádzala tzv. kráľovská cesta (Via regia). Mesto malo právo organizovať jarmoky a vyberať mýta. V tomto období tu stáli dve významné budovy, kostol a kaštieľ. V období povstania Františka II. Rákociho bola obec posilnená cisárskym vojvodom Quido Stahrembergom, ktorý však nezabránil tomu, aby obec v roku 1709 úplne nevyhorela.

Cisár Jozef II. v roku 1786 obec osídlil nemeckými roľníkmi a remeselníkmi. Neskoršie sa vytvorili dve samostatné obce – Nemecký a Maďarský Diosek. Po Esterháziovcoch sa stali majiteľmi obce Zičiovci. V roku 1850 bola cez Sládkovičovo vybudovaná železničná trať, ktorá spojila Bratislavu s Budapešťou, čo následne viedlo k prudkému priemyselnému rozvoju celého regiónu. V roku 1867 začal svoju prvú kampaň cukrovar, vybudovaný akciovou spoločnosťou rakúskych bankárov, ktorých viedla rodina baróna Karla Kuffnera. V roku 1870 obnovili Dioseku štatút mesta.

Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy, deportovanie Židov v roku 1944, vysídlenie Nemcov v roku 1946 a Maďarov, ktorí boli v roku 1947 deportovaní do Česka a následné presídlenie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie, zmenili národnostné zloženie obyvateľov obce.

V období od roku 19481989 sa Sládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého malého mestečka s prevažne potravinársko-spracovateľským priemyslom a poľnohospodárskou výrobou, štatút mesta získalo znovu 1. januára 1983.

V roku 1986 bola k mestu pripojená obec Malá Mača[5], znovu sa odčlenila po komunálnych voľbách v decembri 2002 [6] [7].

Politika (stav po voľbách z 10.11.2018)[upraviť | upraviť zdroj]

[8], [9]

Primátor[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ing. Anton Szabó

Primátorom je štvrté volebné obdobie. Voľby vyhral ako nezávislý kandidát. Narodil sa v r. 1954, je pôvodným povolaním stavebný inžinier. Pred nástupom do funkcie primátora podnikal v oblasti stavebníctva. Je ženatý, bezdetný.

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • MVDr. Pavol Bartaloš, nezávislý poslanec
  • Ing. Boris Brunner, MOST – HÍD
  • Ing. Pavol Doval, nezávislý poslanec
  • Koloman Hrdlica, nezávislý poslanec
  • Mgr. Edita Katonová, MOST – HÍD
  • Ing. Gábor Krommer, nezávislý poslanec
  • Štefan Lauko, nezávislý poslanec
  • JUDr. Alexandra Machanová, nezávislý poslanec
  • František Ruman, nezávislý poslanec
  • Attila Srejner, Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja
  • Eva Sudová, nezávislý poslanec
  • Agáta Zelinková, nezávislý poslanec

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2011)[10]
Slováci
  
64,32 %
Maďari
  
31,70 %
nezistení,ostatní
  
3,98 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • slovenská - 3 524 (64,32%)
  • maďarská - 1 737 (31,70%)
  • nezistená- 118 (2,15%)
  • rómska - 51 (0,93%)
  • ostatné - 21 (0,38%)
  • česká - 20 (0,37%)
  • židovská - 2 (0,04%)
  • ukrajinská - 2
  • srbská- 2 (0,04%)
  • nemecká - 1(0,2%)
  • poľská - 1
  • moravská - 1

Národnostné zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.

Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2001)[11]
Slováci
  
59,46 %
Maďari
  
38,50 %
nezistení,ostatní
  
2,04 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.

Národnostné zloženie - Sládkovičovo (1991)[12]
Slováci
  
53,01 %
Maďari
  
46,22 %
nezistení, ostatní
  
0,77 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

údaje: Sčítanie ľudu v roku 1930

Názov Počet obyvateľov Česi a Slováci Rusíni Nemci Maďari Židia iní cudzinci
Veľký Diosek 3 587 29,58% 0,03% 4,63% 57,21% 1,67% 6,22% 0,67%
Malý Diosek 887 21,98% 0,00% 31,12% 43,29% 2,25% 0,00% 1,35%

Atlas rómskych komunít 2013[upraviť | upraviť zdroj]

Atlas rómskych komunít - Sládkovičovo (2013)[13]
Nerómske obyvateľstvo
  
87,8 %
Rómske obyvateľstvo
  
12,2 %
  • Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 681 obyv.(12.2%)
  • Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 51 obyv.
  • Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +630 obyv.

Jazykové zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Materinský jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

Materinský jazyk - Sládkovičovo (2011)[10]
Slovenčina
  
62,09 %
Maďarčina
  
32,14 %
nezistené, ostatné
  
4,60 %
Rómčina
  
1,17 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • slovenský - 3 402 (62,09%)
  • maďarský - 1 761 (32,14%)
  • nezistený - 203 (3,71%)
  • rómsky - 64 (1,17%)
  • český - 23 (0,42%)
  • vietnamský - 8 (0,15%)
  • ostatný - 7 (0,13%)
  • rumunský - 3 (0,05%)
  • jidiš - 2 (0,04%)
  • ukrajinský - 1 (0,02%)
  • ruský - 1
  • nemecký - 1
  • poľský - 1
  • arabský - 1
  • grécky - 1

Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti - Sládkovičovo (2011)[10]
Slovenčina
  
69,90 %
Maďarčina
  
18,87 %
nezistené,ostatné
  
11,23 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • slovenský - 3 830 (69,90%)
  • maďarský - 1 034 (18,87%)
  • nezistený - 497 (9,07%)
  • ostatný - 62 (1,13%)
  • anglický - 15 (0,27%)
  • rómsky - 14 (0,26%)
  • nemecký - 11 (0,20%)
  • český - 7 (0,13%)
  • taliansky - 5 (0,09%)
  • rumunský - 2 (0,04%)
  • jidiš - 2

Jazyk v domácnosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Jazyk v domácnosti - Sládkovičovo (2011)[10]
Slovenčina
  
59,50 %
Maďarčina
  
26,06 %
nezistené,ostatné
  
14,44 %

spolu: 5 479 obyv.

  • slovenský - 3 260 (59,50%)
  • maďarský - 1 428 (26,06%)
  • nezistený - 710 (12,96%)
  • ostatný - 34 (0,62%)
  • rómsky - 19 (0,35%)
  • český - 8 (0,15%)
  • vietnamský - 6 (0,11%)
  • nemecký - 4 (0,07%)
  • taliansky - 3 (0,05%)
  • anglický - 3
  • jidiš - 2 (0,04%)
  • rumunský - 2

Jazykové zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Uhorský lexikón sídiel (1773), Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska (1880-1910)

Rok Slovenský Maďarský Nemecký Rusínsky Rumunský Srbochorvátsky iní
1773[14] - +++ - - - - -
1880 20,05% 53,82% 21,29% 0,00% 0,00% 0,04% 0,96%
1890 15,28% 67,12% 16,98% 0,00% 0,00% 0,00% 0,62%
1900 11,07% 72,30% 15,70% 0,00% 0,00% 0,00% 0,93%
1910 9,35% 78,29% 8,95% 0,00% 0,00% 0,03% 3,39%

(+++ - prevažujúci jazyk obyvateľov)

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Náboženské zloženie - Sládkovičovo (2011)[10]
Rímskokatolíci
  
58,04 %
Bez vyznania
  
19,99 %
nezistení,ostatní
  
13,96 %
Luteráni
  
6,30 %
Metodisti
  
1,81 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • Rímskokatolícka cirkev - 3 180 (58,04%)
  • bez vyznania - 1 095 (19,99%)
  • nezistené - 566 (10,33%)
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 345 (6,30%)
  • Evanjelická cirkev metodistická - 99 (1,81%)
  • iné - 50 (0,91%)
  • Kresťanské zbory - 43 (0,78%)
  • Gréckokatolícka cirkev - 36 (0,66%)
  • Reformovaná kresťanská cirkev - 30 (0,55%)
  • Apoštolská cirkev - 14 (0,26%)
  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 6 (0,11%)
  • Cirkev adventistov siedmeho dňa - 3 (0,05%)
  • Pravoslávna cirkev - 3
  • Ústredný zväz židovských náboženských obcí - 2 (0,04%)
  • Bahájske spoločenstvo - 2
  • Novoapoštolská cirkev - 1 (0,02%)
  • Cirkev bratská - 1
  • Starokatolícka cirkev - 1
  • Bratská jednota baptistov - 1
  • Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní - 1

Náboženské zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.

Náboženské zloženie - Sládkovičovo (2001)[11]
Rímskokatolíci
  
66,78 %
bez vyznania
  
18,02 %
Luteráni
  
8,49 %
nezistení,ostatní
  
6,71 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.

Náboženské zloženie - Sládkovičovo (1991)[12]
Rímskokatolíci
  
59,58 %
nezistení,ostatní
  
18,06 %
bez vyznania
  
14,93 %
Luteráni
  
7,43 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

Názov Počet obyvateľov Rímskokatolíci Gréckokatolíci Luteráni Kalvíni Židia iní a bez vyznania
Veľký Diosek 3 587 93,98% 0,06% 1,98% 0,06% 3,76% 0,17%
Malý Diosek 887 91,09% 0,00% 4,62% 0,11% 3.95% 0,23%

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ Kuffnerovcov, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L, zo 17. storočia. Stavba bola barokovo upravovaná v polovici 18. storočia. V roku 1885 bola výrazne prestavaná a nadstavaná v duchu historizmu, ktorý jej dal súčasnú podobu. Úpravami prešla po roku 1945. Z pôvodnej renesančnej stavby sa dochovali pivnice s klenbami a dve miestnosti na prízemí. Z obdobia baroka pochádzajú české placky na prízemí. Poschodie je z roku 1885. Fasáda má prvky neogotiky a neorenesancie. Parter je dekorovaný bosážou, poschodie má bosované pilastre. Priečeliu smerom od ulice dominuje rizalit so skosenými nárožiami, ukončený dvojstupňovou akrádovou helmicou. Suprafenestry majú reliéfne festóny a girlandy. Stredný rizalit je lemovaný dvoma menšími bočnými rizalitmi ukončenými stupňovitými štítmi s kuželkami. Okná majú profilované šambrány. Na prízemí sú kované neorenesančné mreže. Strecha je manzardová s murovanými vikiermi ukončenými trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Do parku je orientovaný trojosový portikus.[16]
  • Sýpka, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika. Obnovou prešla v roku 1923.

Nachádza sa v miestnom parku.[17]

  • Mauzóleum Kuffnerovcov, dvojpodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse štvorca, z roku 1926. Nachádza sa v miestnom parku. Autorom stavby je Milan Michal Harminc. Zdevastovaná stavba prešla po roku 2000 čiastočnou obnovou. Interiér je zklenutý jedným poľom pruskej klenby. Steny sú obložené mramorovými platňami. Fasády sú z pohľadového ryolitu. Priečelie je lemované dvoma do hmoty stavby integrovanými stĺpmi. Stavba je pokrytá stanovou strechou.[18]
  • Mária mlyn, technická pamiatka, šesťpodlažná historizujúca stavba elektrického mlyna na pôdoryse písmena T, z rokov 1912-1928. Meno nesie podľa Márie Kuffnerovej, matky riaditeľa cukovaru. Ide o komplex pozostávajúci z mlynice, šrotovne kukurice, čistiarne obilia a skladiska s transformačnou stanicou. Objekt slúži dodnes svojmu účelu. Fasáde hlavnej budovy dominuje schodisková veža s vodným rezervoárom ukončená vysokou valbovou strechou. Fasády sú členené lizénami a rímsami z režnej tehly, štvorcovými industriálnymi oknami s nadokennou rímsou a štukovými zrkadlami medzi oknami. Korunná rímsa so zuborezom je z režnej tehly.[19]
  • Robotnícka kolónia cukrovaru

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské kultúrne stredisko v Sládkovičove združuje súbory záujmovo umeleckej činnosti slovenskej aj maďarskej kultúrnej obce.

V MsKS sídli aj knižnica a vo veľkej sále sa pravidelne poriadajú kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, výstavy, prednáškové a spoločenské akcie, kurzy, predajné trhy a prezentačné akcie. Kultúrne stredisko je aj informačným a organizačným centrom mesta.

Záujmovo umelecké súbory:

  • detský folklórny súbor Zvonček
  • folklórny súbor Új hajtás
  • citarová hudba Dió héj
  • hudobná skupina The Storms
  • hudobná skupina Roviňáci
  • hudobná skupina Desire
  • skupina moderného tanca ZUŠ
  • skupina moderného tanca Break dance
  • skupina moderného tanca Disco dance

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou kultúrnou akciou sú Sládkovičovské kultúrne dni, ktoré sa poriadajú každoročne na začiatku letných prázdnin. Ďalšou významnou akciou je deň Csemadoku v Sládkovičove (Csemadok nap), ktorý ZO Csemadok organizuje už od roku 2012 a ďalšou je country festival Na rovine. Aj 1. máj sa slávi tradične kultúrnym programom a pravidelne sa opakujú aj podujatia pre deti a mládež, ako kultúrne programy k MDD alebo koncerty amatérskych aj profesionálnych kapiel. Vianočné a Mikulášske programy sa organizujú v spolupráci so sponzormi a aj ostatnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúry. Svoje premiéry každoročne pripravujú naše divadelné súbory a v rámci spolupráce s ostatnými obcami a mestami sa pravidelne organizujú aj predstavenia ich súborov. Vo februári sa zvykne uskutočňovať Medzinárodný klobásový festival, v roku 2014 bol už VII. ročník.[20]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Záujmovo umelecké súbory

  • divadelný súbor Hahota
  • divadelný súbor Solidus

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sídli tu súkromná vysoká škola neuniverzitného typu – Vysoká škola Danubius (do marca 2014 Vysoká škola v Sládkovičove). Bola schválená Akreditačnou komisiou vlády SR dňa 14. 4. 2005 a Vládou SR dňa 31. 5. 2005. Má tri fakulty: Fakultu práva Janka Jesenského, Fakultu verejnej politiky a verejnej správy a Fakultu sociálnych štúdií, a tri celoškolské ústavy (celoživotného vzdelávanie odborov, jazykov a komunikácie, mediácie a probácie). Právnická fakulta tejto školy je považovaná za kontroverznú kvôli spôsobu získavania akademických titulov. Dlhoročným dekanom právnickej fakulty (do r. 2013) bol poslanec Mojmír Mamojka zo strany SMER. Podľa slovenských médií v tých časoch fakultu vyštudovali osoby z bratislavského podsvetia [22], české média ho zasa podozrievali, že umožnil neštandardné získanie doktorátu poprednému českému politikovi z ČSSD (kandidátovi na predsedu) Michalovi Haškovi. Zástupcovia niekoľkých českých univerzít sa na Fakultu práv Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove niekoľkokrát verejne sťažovali.[23][24]. V septembri 2015 minister Draxler odobral Vysokej škole Danubius akreditáciu pre doktorandské štúdium [25].

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Sládkovičovo leží na železničnej trati Bratislava – Nové Zámky, na stanici zastavujú všetky osobné vlaky, ako aj zrýchlené vlaky. Autobusmi je najvhodnejšie spojenie do Galanty, či smerom na Bratislavu (linky Galanta-Senec-Bratislava a Galanta-Jelka-Bratislava). Spojenie do Serede, či do krajského mesta Trnava verejnou dopravou je komplikovanejšie. Diaľkové autobusové spoje v Sládkovičove nezastavujú. V Sládkovičove je letisko pre malé lietadlá.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • František Pintér (* 1909 – † 1989), pedagóg, zakladateľ a vedúci speváckeho súboru VOX HUMANA, zakladajúci člen Ústredného speváckeho súboru maďarských učiteľov v Česko-Slovensku a funkcionár ÚR Csemadoku
  • Mária Urbančoková (* 1922 – † 1997), amatérska spisovateľka
  • Michal Hudák (* 1922 – † 2005), zberateľ ľudových piesní, tradícií a zvykov dolnozemských Slovákov
  • Emil Dovalovszki (* 1945 – † 2013), stolný tenista, bronzový medailista z Paraolympiády v Aténach 1996, niekoľkonásobný majster ČSSR [26]
  • Ladislav Józsa (* 1948 – † 1999), futbalista a reprezentant
  • Alfonz Talamon (* 1966 – † 1996), spisovateľ, držiteľ Madáchovej ceny

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Sládkovičovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Mača&s=exact&c=Y04e&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8# 2131 Sládkovičovo. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-10-21]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  6. http://www.pro-regio.cz/cz/obce/profil/19/Mala-Maca/
  7. https://www.sme.sk/c/799381/starosta-malej-mace-nevie-ci-bude-mat-na-vyplatu.html
  8. https://www.sladkovicovo.sk/e_download.php?file=data/uredni_deska/obsah529_7.pdf&original=Oznamenie%20o%20vysledku%20volieb%202018.pdf
  9. http://www.volbysr.sk/sk/data02.html
  10. a b c d e Štatistický úrad SR
  11. a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 2001
  12. a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1991
  13. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  14. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF Lexikón sídiel Uhorska
  15. Sládkovičovo - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  16. Sládkovičovo [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  17. BUDAY, Peter. Sýpka v parku [online]. Ponvagli.sk. Dostupné online.
  18. BUDAY, Peter. Mauzóleum [online]. Ponvagli.sk. Dostupné online.
  19. Mária mlyn Sládkovičovo [online]. Register architektúry. Dostupné online.
  20. http://www.folklorfest.sk/index.php?page=detail&podujatie=1605-vii-rocnik-medzinarodneho-klobasoveho-festivalu-sladkovicovo-2014
  21. https://www.sladkovicovo.sk/obcan/aktualne-informacie-2/revitalizacia-chraneneho-uzemia-sladkovicovskeho-parku-675sk.html
  22. http://www.etrend.sk/ekonomika/z-mafianskych-zoznamov-do-skolskych-lavic-2.html
  23. Hejtman Hašek získal titul z kontroverzní slovenské fakulty, iDNes.cz, 9. 3. 2011, ČTK
  24. Jiřina Veselá, Miloš Šenkýř: Hejtman Hašek je JUDr. Titul získal na kritizované fakultě ve Sládkovičovu, Lidové noviny, 9. 3. 2011
  25. http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/draxler-stop-doktorandske-studium/156599-clanok.html
  26. http://www.zahorskakniznica.eu/documents/KHK_TTSK_v3.pdf

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]