Sládkovičovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°12′19″S 17°38′39″V / 48,205278°S 17,644167°V / 48.205278; 17.644167
Sládkovičovo
mesto
Diószeg templom 2.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Nadmorská výška 121 m n. m.
Súradnice 48°12′19″S 17°38′39″V / 48,205278°S 17,644167°V / 48.205278; 17.644167
Rozloha 29,09 km² (2 909 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 309 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 182,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1326
Primátor Anton Szabó[3] (nezávislý)
PSČ 925 21
ŠÚJ 504017
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Sládkovičovo
Webová stránka: www.sladkovicovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Sládkovičovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Sládkovičovo (Sládkovičovo po roku 1948, predtým po roku 1918 Diosek, maď. Diószeg, nem. Diosek) je slovenské mesto nachádzajúce sa v okrese Galanta v Trnavskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Abrahámska, Budovateľská, Cintorínska, Cukrovarská, Dánoš, Devátova, Fučíkova, Galantská, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jesenského, Kazinczyho, Košútska, Kpt. Jána Nálepku, Krátka, Lipová, Michala Richtera, Mierová, Mlynská, Mraziarenská, Muškátová, Pionierska, Poľná, Sereďská, Sigetská, SNP, Školská, Záhradnícka, Zátišie, Zoltána Kodálya, Železničná, sídlisko Jána Dalloša

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • štrkovisko
  • Vincov les
  • jazero pri potoku

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o Sládkovičove nachádzame v listinách kráľa Belu IV. z roku 1252. Pomenovanie osady údajne pochádza z „orechového lesa“, ktorý sa v obci nachádzal. V roku 1301 bola pánom obce rodina Milóša Dudvágya, ktorého predkovia tu už dlhšiu dobu hospodárili. V roku 1337 sa novým pánom stál Péter Orros, ktorému kráľ Ľudovít I. Veľký potvrdil držbu majetku.

V roku 1530 sa obec stala obeťou tureckých výpadov, ktoré spustošili celú obec a okolie. Pri portálnom spísaní v roku 1553 sa tu nachádzalo 22 obývaných domov, ktoré patrili rádu Budínskych Klarisiek, a to až do doby zrušenia tohto rádu kráľom Jozefom II. Vtedy obec prešla do majetku cirkvi, od ktorej ju odkúpila rodina Erdődyovcov a od nich potom rodina Esterházyovcov. V roku 1582 obec dostala štatút mesta a v 17. storočí cez Diószég prechádzala tzv. kráľovská cesta (Via régia). Mesto malo právo organizovať jarmoky a vyberať mýta. V tomto období tu stáli dve významné budovy, kostol a kaštieľ. Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je z roku 1854. V období povstania Ferenca Rákocziho II. bola obec posilnená cisárskym vojvodom Quidó Stahrembergom, ktorý však nezabránil tomu, aby obec v roku 1709 úplne nevyhorela.

Cisár Jozef II. v roku 1786 obec osídlil nemeckými roľníkmi a remeselníkmi. Neskoršie sa vytvorili dve samostatné obce – Nemecký a Maďarský Diószeg. Po Esterházyovcoch sa stali majiteľmi obce Zichyovci. V roku 1850 bola cez Sládkovičovo vybudovaná železničná trať, ktorá spojila Bratislavu s Budapešťou, čo následne viedlo k prudkému priemyselnému rozvoju celého regiónu. V roku 1867 začal svoju prvú kampaň cukrovar, vybudovaný akciovou spoločnosťou rakúskych bankárov, ktorých viedla rodina baróna Karla Kuffnera. V roku 1870 obnovili Diószégu štatút mesta.

Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy, deportovanie Židov v roku 1944, vysídlenie Nemcov v roku 1946 a Maďarov, ktorí boli v roku 1947 deportovaní do Čiech a následné presídlenie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie, zmenili národnostné zloženie obyvateľov obce.

V období od r. 1948 – 1989 sa Sládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého malého mestečka s prevažne potravinársko-spracovateľským priemyslom a poľnohospodárskou výrobou, štatút mesta získalo znovu 1. januára 1983.

V roku 1986 bola k mestu pripojená obec Malá Mača[5], znovu sa osamostatnila od decembra 2002.

Politika (stav po voľbách z 15.11.2014)[upraviť | upraviť zdroj]

Primátor[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ing. Anton Szabó

Primátorom je tretie volebné obdobie. Voľby vyhral ako nezávislý kandidát. Narodil sa v r. 1954, je pôvodným povolaním stavebný inžinier. Pred nástupom do funkcie primátora podnikal v oblasti stavebníctva. Je ženatý, bezdetný.

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alexander Bende, nezávislý poslanec
  • Ing. Boris Brunner, Most–Híd
  • Viliam Brunner, nezávislý poslanec
  • Ing. Pavol Doval, nezávislý poslanec
  • Koloman Hrdlica, nezávislý poslanec
  • Ing. Alexander Karsay, SMK-EDS
  • Mgr. Edita Katonová, Most–Híd
  • Ing. Gábor Krommer, nezávislý poslanec
  • Ing. Viliam Kurinec, nezávislý poslanec
  • František Ruman, nezávislý poslanec
  • PaedDr. Attila Takács, SMK-EDS
  • Agáta Zelinková, nezávislý poslanec

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2011)[6]
Slováci
  
64,32 %
Maďari
  
31,70 %
nezistení,ostatní
  
3,98 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • slovenská - 3 524 (64,32%)
  • maďarská - 1 737 (31,70%)
  • nezistená - 118 (2,15%)
  • rómska - 51 (0,93%)
  • ostatné - 21 (0,38%)
  • česká - 20 (0,37%)
  • židovská - 2 (0,04%)
  • ukrajinská - 2
  • srbská- 1 (0,02%)
  • nemecká - 1
  • poľská - 1
  • moravská - 1

Národnostné zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.

Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2001)[7]
Slováci
  
59,46 %
Maďari
  
38,50 %
nezistení,ostatní
  
2,04 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.

Národnostné zloženie - Sládkovičovo (1991)[8]
Slováci
  
53,01 %
Maďari
  
46,22 %
nezistení, ostatní
  
0,77 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

údaje: Sčítanie ľudu v roku 1930

Názov Počet obyvateľov Česi a Slováci Rusíni Nemci Maďari Židia iní cudzinci
Veľký Diosek 3 587 29,58% 0,03% 4,63% 57,21% 1,67% 6,22% 0,67%
Malý Diosek 887 21,98% 0,00% 31,12% 43,29% 2,25% 0,00% 1,35%

Atlas rómskych komunít 2013[upraviť | upraviť zdroj]

Atlas rómskych komunít - Sládkovičovo (2013)[9]
Nerómske obyvateľstvo
  
87,8 %
Rómske obyvateľstvo
  
12,2 %
  • Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 681 obyv.(12.2%)
  • Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 51 obyv.
  • Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +630 obyv.

Jazykové zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Materinský jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

Materinský jazyk - Sládkovičovo (2011)[6]
Slovenčina
  
62,09 %
Maďarčina
  
32,14 %
nezistené, ostatné
  
4,60 %
Rómčina
  
1,17 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • slovenský - 3 402 (62,09%)
  • maďarský - 1 761 (32,14%)
  • nezistený - 203 (3,71%)
  • rómsky - 64 (1,17%)
  • český - 23 (0,42%)
  • vietnamský - 8 (0,15%)
  • ostatný - 7 (0,13%)
  • rumunský - 3 (0,05%)
  • jidiš - 2 (0,04%)
  • ukrajinský - 1 (0,02%)
  • ruský - 1
  • nemecký - 1
  • poľský - 1
  • arabský - 1
  • grécky - 1

Úradný jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval v SR alebo v zahraničí.

Úradný jazyk - Sládkovičovo (2011)[6]
Slovenčina
  
69,90 %
Maďarčina
  
18,87 %
nezistené,ostatné
  
11,23 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • slovenský - 3 830 (69,90%)
  • maďarský - 1 034 (18,87%)
  • nezistený - 497 (9,07%)
  • ostatný - 62 (1,13%)
  • anglický - 15 (0,27%)
  • rómsky - 14 (0,26%)
  • nemecký - 11 (0,20%)
  • český - 7 (0,13%)
  • taliansky - 5 (0,09%)
  • rumunský - 2 (0,04%)
  • jidiš - 2

Jazyk v domácnosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Jazyk v domácnosti - Sládkovičovo (2011)[6]
Slovenčina
  
59,50 %
Maďarčina
  
26,06 %
nezistené,ostatné
  
14,44 %

spolu: 5 479 obyv.

  • slovenský - 3 260 (59,50%)
  • maďarský - 1 428 (26,06%)
  • nezistený - 710 (12,96%)
  • ostatný - 34 (0,62%)
  • rómsky - 19 (0,35%)
  • český - 8 (0,15%)
  • vietnamský - 6 (0,11%)
  • nemecký - 4 (0,07%)
  • taliansky - 3 (0,05%)
  • anglický - 3
  • jidiš - 2 (0,04%)
  • rumunský - 2

Jazykové zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Uhorský lexikón sídiel (1773), Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska (1880-1910)

Rok Slovenský Maďarský Nemecký Rusínsky Rumunský Srbochorvátsky iní
1773[10] - +++ - - - - -
1880 20,05% 53,82% 21,29% 0,00% 0,00% 0,04% 0,96%
1890 15,28% 67,12% 16,98% 0,00% 0,00% 0,00% 0,62%
1900 11,07% 72,30% 15,70% 0,00% 0,00% 0,00% 0,93%
1910 9,35% 78,29% 8,95% 0,00% 0,00% 0,03% 3,39%

(+++ - prevažujúci jazyk obyvateľov)

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Náboženské zloženie - Sládkovičovo (2011)[6]
Rímskokatolíci
  
58,04 %
Bez vyznania
  
19,99 %
nezistení,ostatní
  
13,96 %
Luteráni
  
6,30 %
Metodisti
  
1,81 %
  • spolu: 5 479 obyv.
  • Rímskokatolícka cirkev - 3 180 (58,04%)
  • bez vyznania - 1 095 (19,99%)
  • nezistené - 566 (10,33%)
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 345 (6,30%)
  • Evanjelická cirkev metodistická - 99 (1,81%)
  • iné - 50 (0,91%)
  • Kresťanské zbory - 43 (0,78%)
  • Gréckokatolícka cirkev - 36 (0,66%)
  • Reformovaná kresťanská cirkev - 30 (0,55%)
  • Apoštolská cirkev - 14 (0,26%)
  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 6 (0,11%)
  • Cirkev adventistov siedmeho dňa - 3 (0,05%)
  • Pravoslávna cirkev - 3
  • Ústredný zväz židovských náboženských obcí - 2 (0,04%)
  • Bahájske spoločenstvo - 2
  • Novoapoštolská cirkev - 1 (0,02%)
  • Cirkev bratská - 1
  • Starokatolícka cirkev - 1
  • Bratská jednota baptistov - 1
  • Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní - 1

Náboženské zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.

Náboženské zloženie - Sládkovičovo (2001)[7]
Rímskokatolíci
  
66,78 %
bez vyznania
  
18,02 %
Luteráni
  
8,49 %
nezistení,ostatní
  
6,71 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.

Náboženské zloženie - Sládkovičovo (1991)[8]
Rímskokatolíci
  
59,58 %
nezistení,ostatní
  
18,06 %
bez vyznania
  
14,93 %
Luteráni
  
7,43 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

Názov Počet obyvateľov Rímskokatolíci Gréckokatolíci Luteráni Kalvíni Židia iní a bez vyznania
Veľký Diosek 3 587 93,98% 0,06% 1,98% 0,06% 3,76% 0,17%
Malý Diosek 887 91,09% 0,00% 4,62% 0,11% 3.95% 0,23%

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské kultúrne stredisko v Sládkovičove združuje súbory záujmovo umeleckej činnosti slovenskej aj maďarskej kultúrnej obce.

V MsKS sídli aj knižnica a vo veľkej sále sa pravidelne poriadajú kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, výstavy, prednáškové a spoločenské akcie, kurzy, predajné trhy a prezentačné akcie. Kultúrne stredisko je aj informačným a organizačným centrom mesta.

Záujmovo umelecké súbory:

  • detský folklórny súbor Zvonček
  • folklórny súbor Új hajtás
  • citarová hudba Dió héj
  • hudobná skupina The Storms
  • hudobná skupina Roviňáci
  • hudobná skupina Desire
  • skupina moderného tanca ZUŠ
  • skupina moderného tanca Break dance
  • skupina moderného tanca Disco dance

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou kultúrnou akciou sú Sládkovičovské kultúrne dni, ktoré sa poriadajú každoročne na začiatku letných prázdnin. Ďalšou významnou akciou je country festival Na rovine. Aj 1. máj sa slávi tradične kultúrnym programom a pravidelne sa opakujú aj podujatia pre deti a mládež, ako kultúrne programy k MDD alebo koncerty amatérskych aj profesionálnych kapiel. Vianočné a Mikulášske programy sa organizujú v spolupráci so sponzormi a aj ostatnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúry. Svoje premiéry každoročne pripravujú naše divadelné súbory a v rámci spolupráce s ostatnými obcami a mestami sa pravidelne organizujú aj predstavenia ich súborov. Vo februári sa zvykne uskutočňovať Medzinárodný klobásový festival, v roku 2014 bol už VII. ročník.[11]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Záujmovo umelecké súbory

  • divadelný súbor Hahota
  • divadelný súbor Solidus

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sídli tu súkromná vysoká škola neuniverzitného typu – Vysoká škola Danubius (do marca 2014 Vysoká škola v Sládkovičove). Bola schválená Akreditačnou komisiou vlády SR dňa 14. 4. 2005 a Vládou SR dňa 31. 5. 2005. Má tri fakulty: Fakultu práva Janka Jesenského, Fakultu verejnej politiky a verejnej správy a Fakultu sociálnych štúdií, a tri celoškolské ústavy (celoživotného vzdelávanie odborov, jazykov a komunikácie, mediácie a probácie). Právnická fakulta tejto školy je považovaná za kontroverznú kvôli spôsobu získavania akademických titulov. Dlhoročným dekanom právnickej fakulty (do r. 2013) bol poslanec Mojmír Mamojka zo strany SMER. Podľa slovenských médií v tých časoch fakultu vyštudovali osoby z bratislavského podsvetia [12], české média ho zasa podozrievali, že umožnil neštandardné získanie doktorátu poprednému českému politikovi z ČSSD (kandidátovi na predsedu) Michalovi Haškovi. Zástupcovia niekoľkých českých univerzít sa na Fakultu práv Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove niekoľkokrát verejne sťažovali.[13][14]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Sládkovičovo leží na železničnej trati Bratislava – Nové Zámky, na stanici zastavujú všetky osobné vlaky, ako aj zrýchlené vlaky. Autobusmi je najvhodnejšie spojenie do Galanty, či smerom na Bratislavu (linky Galanta-Senec-Bratislava a Galanta-Jelka-Bratislava). Spojenie do Serede, či do krajského mesta Trnava verejnou dopravou je komplikovanejšie. Diaľkové autobusové spoje v Sládkovičove nezastavujú. V Sládkovičove je letisko pre malé lietadlá.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • František Pintér (1909 – 1989) riaditeľ ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským, zakladateľ a vedúci speváckeho súboru VOX HUMANA, zakladajúci člen Ústredného speváckeho súboru maďarských učiteľov v Česko-Slovensku a dlhoročný funkcionár ÚR Csemadoku
  • Gyula Lőrincz (1910 – 1980) i v medzinárodnom meradle významný grafik, maliar, politik, novinár a kultúrny pracovník
  • Zoltán Pongrácz (1912 – 2007) hudobný skladateľ, dirigent, významný reprezentant maďarskej elektronickej hudby
  • Vince Szalay (1920 – 1998) maliar, akvarelista a fotograf, zomrel v MR v Komárome,
  • Mária Urbančoková (1922 – 1997) amatérska spisovateľka, ktorá vo svojich poviedkach spracovala príbehy prostých ľudí na Pitvaroši
  • Michal Hudák (1922 - 2005) zberateľ ľudových piesní, tradícií a zvykov dolnozemských Slovákov,
  • Ladislav Chudý (1923 – 2011) amatérsky maliar
  • Tibor Karsay (1925 – 1998) neúnavný organizátor a účastník diania v Sládkovičove, dlhoročný funkcionár Csemadoku
  • Alfonz Talamon (1966 – 1996) spisovateľ, držiteľ Madáchovej ceny
  • Ladislav Józsa (1948 – 1999), trojnásobný kráľ strelcov I. ligy, česko-slovenský futbalový reprezentant
  • Emil Dovalovszkí (1946 - 2013) úspešný reprezentant Slovenska v stolnom tenise telesne postihnutých, bronzový medailista z Paraolympiády v Aténach 1996, niekoľkonásobný majster ČSSR

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Sládkovičovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Mača&s=exact&c=Y04e&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8# 2131 Sládkovičovo. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-10-21]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  6. a b c d e Štatistický úrad SR
  7. a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 2001
  8. a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1991
  9. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  10. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF Lexikón sídiel Uhorska
  11. http://www.folklorfest.sk/index.php?page=detail&podujatie=1605-vii-rocnik-medzinarodneho-klobasoveho-festivalu-sladkovicovo-2014
  12. http://www.etrend.sk/ekonomika/z-mafianskych-zoznamov-do-skolskych-lavic-2.html
  13. Hejtman Hašek získal titul z kontroverzní slovenské fakulty, iDNes.cz, 9. 3. 2011, ČTK
  14. Jiřina Veselá, Miloš Šenkýř: Hejtman Hašek je JUDr. Titul získal na kritizované fakultě ve Sládkovičovu, Lidové noviny, 9. 3. 2011

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]