Slabika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu. Podrobnejšie definície sa rôznia, napr.:

  • fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti, fungujúca ako nositeľ všetkých supragmentálnych javov daného jazyka
  • nositeľ prozodických vlastností (prízvuk, kvantita, melódia) [pražská škola]
  • najmenší celostný rytmický úsek zvukového útvaru jazyka, ktorý má začiatok, stred a koniec [Ľ. Novák 1978]
  • jednotka, ktorej základnou funkciou je utvárať kontrastné spojenia foném [E. Pauliny 1979]


Rozlišuje sa najmä:

  • zatvorená slabika - je zakončená spoluhláskou, napr.: sed (v slove sused)
  • otvorená slabika - je zakončená samohláskou alebo dvojhláskou, napr. su (v slove sused), die (v slove dieťa)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]