Slavkovský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slavkovský štít
vrch
Slavkovský štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 452,4 m n. m.
Súradnice 49°09′58″S 20°11′04″V / 49,1661°S 20,1845°V / 49.1661; 20.1845
Geologické zloženie granodiorit
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke zo Starého Smokovca
Prvovýstup Juraj Buchholtz
 - dátum 25. júla 1664
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Slavkovský štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Kríž na vrchole Slavkovského štítu

Slavkovský štít[1] (2 452,4 m n. m.[2][3]; nem. Schlagendorfer Spitze, maď. Nagyszalóki-csúcs, poľ. Sławkowski Szczyt) je rozložitý vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Starým Smokovcom, približne 12 km severozápadne od Popradu.[4]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1717 ho v latinskej podobe Szalokiensis mons. spomína Juraj Buchholtz st. Pri opise jeho výstupu na vrchol v roku 1664 (pozri text o výstupoch) používa názov Schlackendorffer rundte Spitze (okrúhly Slavkovský štít). Názov od začiatku 19. storočia vychádza z materskej obce Veľký Slavkov. Chotár tejto obce siahal hlboko do Vysokých Tatier a tretina výmery jej území bola práve v horách.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaný Nový a Starý Smokovec a Tatranské Zruby, južne leží Tatranská Polianka a Nová Polianka, juhozápadne Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a východne Tatranská Lomnica a Tatranská Lesná.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na hrebeni sa stretávajú hranice národných prírodných rezervácií Slavkovská dolina a Studené doliny.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Slavkovský štít sa nachádza na konci mohutnej rázsoche, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z Východnej Vysokej (2 429 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Štít je budovaný z granodioritu. Jeho hrebeň oddeľuje Veľkú Studenú dolinu a Slavkovskú dolinku, ktorá je vetvou mohutnej Velickej doliny.[8] Voda zo severných svahov hrebeňa odteká Studeným potokom do rieky Poprad, z juhozápadných odteká prítokmi Slavkovského potoka.[5][7]

V roku 1813 sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky a mura, ktorá stiekla do Veľkej Studenej doliny[8], kde sú jej pozostatky dodnes. Podľa niektorých predpokladov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrcholom Vysokých Tatier.

Západným smerom sa nachádza Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Východná Slavkovská veža (2 358 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.) a Svišťový štít (2 383 m n. m.), severným Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Široká veža (2 462 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Malý Kostol (2 188 m n. m.), východným Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), Zadný Oštep (1 888 m n. m.) a Slavkovský nos (2 273 m n. m.) a južným Senná kopa (1 848 m n. m.) a Veľký Krížny kopec (1 325 m n. m.).[2] Na vrchol vedie značená turistická trasa.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky sezónne voľne prístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, veľká časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské, Slanské a Levočské vrchy.[9]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, no vďaka značenému chodníku a znamenitému výhľadu je hojne navštevovaný.[4] Slavkovský štít je so svojou výškou 2 452,4 m n. m. jedným z najvyšších zdolateľných vrchov bez použitia horského vodcu alebo horolezeckej techniky. Na vrch sa dá vystúpiť po modrej turistickej značke zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka. Výstup trvá 5:15 hod., zostup 3:50 hod. Výstup je stredne náročný, zdĺhavý.

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý zaznamenaný výstup na vrchol Slavkovského štítu uskutočnil 25. júla 1664 Juraj Buchholtz starší (1645 - 1724) a jeho priatelia. Zmienil sa o ňom v roku 1719 v diele: Das weit und breit erschollene Ziepser Schnéé- Gebürg, ktoré tlačou vyšlo až v roku 1899 v Levoči. Výstup so zostupom im trval tri dni, čo je neklamným dôkazom toho, že pohyb vo vysokohorskom teréne, kde bola len takmer nepriechodná kosodrevina, bol veľmi namáhavý a nebezpečný. Odvážlivcov ohrozoval nielen neschodný terén, ale aj dravá zver a nevyspytateľné počasie. Na vrchol stúpali východným hrebeňom, pričom ich niekoľkokrát zakryla nepreniknuteľná perina oblakov. Z jedenásťčlennej Buchholtzovej spoločnosti, na vrchol vystúpili iba štyria - Buchholtz st., vodca pytliak neznámeho mena, kantor zo Spišskej Soboty Martin Jani a študent Matin Weiser (Veisser). Na štíte boli asi o jedenástej hodine predpoludním a zdržali sa tam dve hodiny. Na vrchole vystrelili niekoľko rán z pušky a počúvali ozvenu. Potom ich prekvapila búrka s krupobitím, po nej však už v peknom počasí zostúpili.

Prvý zimný výstup uskutočnil 15. januára 1873 hotelier z Veľkej a správca Starého Smokovca Eduard Blasy. Na vrchol vystúpil s učiteľom Jánom Gellhoffom.[10][8][11]Prvá smrteľná nehoda počas túry bola zaznamenaná v auguste 1921, kedy nemenovaný český turista spadol zo skaly.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
  2. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
  5. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
  7. a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
  8. a b c VEĽKÝ, J.; KOLEKTÍV. Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Bratislava : VEDA, SAV, 1980. 267 s.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
  10. SMATANA, Ľudo. Prví dobyvatelia Tatier. Vysoké Tatry, roč. XVI., čís. 2, s. 20.
  11. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  12. Horská záchranná služba - Smrteľné nehody vo Vysokých Tatrách [online]. [Cit. 2018-03-20]. Dostupné online. Archivované 2018-03-20 z originálu.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]