Slavkovský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°9′58.4″S 20°11′4.7″V / 49.166222°S 20.184639°V / 49.166222; 20.184639
Slavkovský štít
vrch
Slavkovsky stit.jpg
Slavkovský štít, pohľad z Lomnického sedla
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 452,4 m n. m.
Súradnice 49°9′58.4″S 20°11′4.7″V / 49.166222°S 20.184639°V / 49.166222; 20.184639
Najľahší výstup modrá turistická značka modrá turistická značka
Prvovýstup Juraj Buchholtz (1643)
 - dátum 1664
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Slavkovský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Slavkovský štít (nem. Schlagendorfer Spitze, maď. Nagyszalóki-csúcs, poľ. Sławkowski Szczyt) je rozložitý štít vysoký 2 452 m n. m. vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Stojí na konci rázsochy, ktorá vybieha z hlavného vysokotatranského hrebeňa.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Štít je budovaný z granodioritu. Jeho hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu[1]. V roku 1813 sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky a mura, ktorá stiekla do Veľkej Studenej doliny[1], kde sú jej pozostatky dodnes. Podľa niektorých predpokladov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrcholom Vysokých Tatier.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1717 ho v latinskej podobe Szalokiensis mons. spomína Juraj Buchholtz st. Pri opise jeho výstupu na vrchol v roku 1664 ( pozri text o výstupoch) používa názov Schlackendorffer rundte Spitze ( okrúhly Slavkovský štít). Názov od začiatku 19. storočia vychádza z materskej obce Veľký Slavkov. Chotár tejto obce siahal hlboko do Vysokých Tatier. Tretina výmery jej území bola práve v horách. [2]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Kríž na vrchole Slavkovského štítu

Prvý zaznamenaný výstup na vrchol Slavkovského štítu uskutočnil 11. júna 1664 Juraj Buchholtz starší ( 1645 - 1724) a jeho priatelia. Zmienil sa o ňom v roku 1719 v diele: Das weit und breit erschollene Ziepser Schnéé- Gebürg, ktoré tlačou vyšlo až v roku 1899 v Levoči. Výstup so zostupom im trval tri dni, čo je neklamným dôkazom toho, že pohyb vo vysokohorskom teréne, kde bola len takmer nepriechodná kosodrevina, bol veľmi namáhavý a nebezpečný. Odvážlivcov ohrozoval nielen neschodný terén, ale aj dravá zver a nevyspytateľné počasie. Na vrchol stúpali východným hrebeňom. Niekoľkokrát ich zakryla nepreniknuteľná perina oblakov. Z jedenásťčlennej Buchholtzovej spoločnosti, na vrchol vystúpili iba štyria - Buchholtz st, vodca pytliak neznámeho mena, kantor zo Spišskej Soboty Martin Jani a študent Matin Weiser ( Veisser). Na štíte boli asi o jedenástej hodine predpoludním. Zdržali sa tam dve hodiny. Na vrchole vystrelili niekoľko rán z pušky a počúvali ozvenu. Potom ich prekvapila búrka s krupobitím. Po nej v peknom počasí zostúpili. Prvý zimný výstup uskutočnil 15. januára 1873 hotelier z Veľkej a správca Starého Smokovca Eduard Blasy. Na vrchol vystúpil s učiteľom Jánom Gellhoffom.[3][1][4]Prvá smrteľná nehoda počas túry bola zaznamenaná v auguste 1921 , kedy nemenovaný český turista spadol zo skalyHorská služba - smrteľné nehody

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Slavkovský štít je so svojou výškou 2 452,4 m n. m. jedným z najvyšších zdolateľných vrchov bez použitia horského vodcu alebo horolezeckej techniky. Na vrch sa dá vystúpiť zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka. Vedie sem modrá turistická značka modrá značka. Výstup trvá 5:15 hod., zostup 3:50 hod. Výstup je stredne náročný, zdĺhavý. Počas výstupu sa naskytujú pohľady do Veľkej Studenej doliny a na masív Prostredného hrotu, z vrcholu sú pohľady na Bradavicu a Gerlachovský štít.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c VEĽKÝ, J.; KOLEKTÍV. Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Bratislava : VEDA, SAV, 1980. 267 s.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. SMATANA, Ľudo. Prví dobyvatelia Tatier. Vysoké Tatry, roč. XVI., čís. 2, s. 20.
  4. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. ISBN 77-023-76-11-6.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]