Slavošovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°42′44″S 20°17′06″V / 48,7123°S 20,2849°V / 48.7123; 20.2849
Slavošovce
obec
SlavošovceKostol1.jpg
Gotický evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Rieky Štítnik, Zlatný potok
Nadmorská výška 425 m n. m.
Súradnice 48°42′44″S 20°17′06″V / 48,7123°S 20,2849°V / 48.7123; 20.2849
Rozloha 15,53 km² (1 553 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 864 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 120,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1318
Starosta Štefan Bašták[3] (SMER-SD)
PSČ 049 36
ŠÚJ 526282
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Slavošovce 113
049 36
E-mailová adresa info@obecslavosovce.sk
Telefón 058 / 788 26 00-2
Fax 058 / 799 92 81
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Slavošovce
Webová stránka: www.obecslavosovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Slavošovceobec na Slovensku v okrese Rožňava.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Slavošovce ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, presnejšie v Revúckej vrchovine, podcelku Hrádok a geomorfologickej časti Štítnicke podolie. Obcou preteká riečka Štítnik, ktorá tu priberá Zlatný a Slavošovský potok.[4] Severozápadnému horizontu dominujú končiare Stolica (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.). Hornatý povrch katastra tvoria pasienky a menej úrodné, na obrábanie náročné polia s podzolovou hnedou na severe piesočnatou pôdou. Nad nimi sú listnaté lesy (breza, hrab, dub), vo vyšších polohách lesy ihličnaté.

Prístup do obce zabezpečuje cesta III/3040, ktorá sa pri obci Roštár napája na cestu II/587. Obcou prechádza železničná trať Plešivec – Slavošovce, ktorú využíva najmä miestna papiereň. V období Slovenského štátu bol v rámci budovania tzv. gemerských spojok prerazený 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý mal miestnu trať prepojiť s traťou do Revúcej a Muráňa.

Rožňava je vzdialená 22 km východne, Revúca (cez Jelšavu) 37 km západne, Rimavská Sobota 65 km juhozápadne a do krajského mesta to je 93 km východným smerom.[5]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik obce spadá do začiatkov 14. storočia. Prvá zmienka je z roku 1318. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom. V 17. a 18. storočí tu vznikajú železné hámre, z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny. V obci bolo niekoľko cechov ako čižmársky, krajčírsky, tkáčsky, rozšírené bolo aj furmanstvo a manipulácia s drevom. V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Gyurkyová v roku 1841 zaviedla strojnú výrobu papiera, prvú v Uhorsku.[6]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1828 sa tu narodil národný dejateľ, spisovateľ a zberateľ prostonárodných slovenských povestí Pavol Dobšinský.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gotický evanjelický kostol postavený v 14. storočí (pravdepodobne 1395), barokovo prestavaný. Hodnotný interiér s barokovým oltárom, kazateľnicou a protestantskou emporou. Zaujímavosťou je gotické presbytérium, ktoré je od rozšírenia kostola nevyužívané.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Dobšinský, slavošovský rodák

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Z obce vedú turistické chodníky na neďaleké dominanty Stolicu (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.).

  • po modrá turistická značka značke cez Faltenovo sedlo na Stolicu
  • po žltá turistická značka značke cez sedlo Olochova jama (pokračovanie do Rejdovej) a následne po zelená turistická značka trase na Stolicu
  • po žltá turistická značka značke cez Ostrý vrch (870 m n. m.; pokračovanie do Lubeníka) a ďalej po zelená turistická značka chodníku na Kohút

Atrakciou je 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý bol budovaný ako súčasť tzv. gemerských spojok, no nebol dokončený. Mal prepojiť tunajšiu trať s traťou do Revúcej a Muráňa, no po navrátení územia Maďarskom stratil význam a zostal nedokončený. V súčasnosti je lokalita slavošovského portálu vybavená táboriskom a atrakciami pre rodiny s deťmi a obec tu poriada rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.
  5. Mapy Google [online]. google.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.
  6. webex.sk. História [online]. obecslavosovce.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.
  7. webex.sk. Aktuality [online]. obecslavosovce.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]