Slizolin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Farby fakulty

Slizolin (angl. Slytherin) je jedna zo štyroch fakúlt Rokfortskej strednej školy čarodejníckej v 7-dielnej sérií kníh o Harrym Potterovi. Propagačné farby fakulty sú zelená a strieborná. V erbe sa nachádza had, pretože zakladateľ sa vedel zhovárať práve s týmto stvorením. V čase, keď školu navštevoval Harry Potter, vedúcim fakulty po Harryho 6. ročník bol prof. Severus Snape, potom prof. Horace Slughorn.

Medzi členmi slizolinskej a chrabromilskej fakulty panuje odveké nepriateľstvo. Zo Slizolinskej fakulty vzišlo oveľa viac temných mágov ako z hociktorej inej, vrátane najtemnejšieho mága zo všetkých - lorda Voldemorta. Podľa rokfortského hájnika Hagrida sa každý absolvent tejto fakulty "zopsul".

Zakladateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Slizolin založil Salazar Slizolin (angl. Salazar Slytherin). Slizolinov najlepší priateľ zo štyroch zakladateľov bol spočiatku zakladateľ chrabromilskej fakulty, Richard Chrabromil, avšak sa nezhodovali v otázke koho by mali učiť. Slizolin uprednostňoval čistokrvných študentov, čiže študentov, ktorí nemajú v rodokmeni muklov. Pohádal sa s Chrabromilom a odišiel zo školy. Ešte pred odchodom z hradu vytvoril Tajomnú komnatu, ktorú môže otvoriť iba jeho potomok (čarodejník ovládajúci parselčinu - hadí jazyk) a vypustiť z nej všetko zlo, ktoré obsahuje (Bazilisk). Slizolin mal minimálne jedného potomka, z ktorého vznikol rod Gauntovcov. Jeho posledným potomkom bol Tom Marvolo Riddle čiže Lord Voldemort.

Duch fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

Duchom fakulty je Krvavý barón. Vieme o ňom, že bol zamilovaný do dcéry spoluzakladateľky Rokfortu Brunhildy Bystrohlavovej - Heleny, ktorú zavraždil a následne spáchal samovraždu v lesoch Albánska. Svoj žiaľ prejavuje hlučným strašením a hrkaním reťaze najčastejšie v Astronomickej veži. Spomínaná dcéra tiež ostala na hrade a je to duch Bystrohlavu, Sivá dáma.

„Vystopoval ma až do lesa, kde som sa ukrývala. Keď som sa s ním odmietla vrátiť, použil násilie. Barón mal vždy horkú krv, takže nahnevaný mojim odmietnutím a plný žiarlivosti na moju slobodu, ma prebodol. „Barón? Myslíte – ― „Áno, Krvavého baróna,― dopovedala Šedá dáma. Zdvihla svoj plášť a ukázala mu jedinú ranu na bielej hrudi. „Keď uvidel, čo urobil, premohla ho ľútosť. Vzal zbraň, s ktorou ma zbavil života a zabil sa ňou sám. Aj po toľkých storočiach stále ešte nosí okovy na dôkaz pokánia... Harry Potter a Dary smrti, kapitola 29 - Stratený diadém.

Vchod do fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do slizolinskej klubovne sa nachádza v podzemných žalároch Rokfortu. Vchod sa skrýva za kamennou stenou, na ktorej je vyobrazený had. Klubovňa sa nachádza pod jazerom, takže svetlo je tam zelené. Je plná lebiek a podobných vecí.

Heslá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Čistá krv

Slizolin pohľadom triediaceho klobúka[upraviť | upraviť zdroj]

No aj v takom Slizoline
nebývajú žiaci zlí,
do aleluja sa drvia,
aby svoj cieľ dosiahli.
Slizolinčan o moc vždy stál.
Slizolin vravel: "Učme len tých,
čo čistokrvných majú predkov."
Len čistokrvný čarodejník
študovať smel u Slizolina,
čo ako on bol prefíkaný,
nie kadejaká háveď iná.

Študenti Slizolinu[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalí[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní[upraviť | upraviť zdroj]

  • Baddock, Malcolm
  • Bletchley, Miles
  • Bole, Lucian
  • Bulstrodová, Millicent
  • Crabbe, Vincent
  • Derrick, Peregrin
  • Flint, Marcus (prepadol)
  • Goyle, Gregory
  • Harper
  • Higgs, Terrence
  • Malfoy, Draco
  • Montague, Graham
  • Nott, Theodore
  • Parkinsonová, Pansy
  • Pritchard, Graham
  • Pucey, Adrian
  • Urquhart, Rackharrow
  • Veisey
  • Warrington, Cassius
  • Zabini, Blaise

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ROWLINGOVÁ, Joanne Kathleen. Harry Potter a kameň mudrcov. Preklad Jana Petrikovičová. 1. vyd. [s.l.] : Ikar, 2000. ISBN 8071189715. S. 318.
  2. ROWLINGOVÁ, Joanne Kathleen. Harry Potter a Ohnivá čaša. Preklad Jana Petrikovičová. 1. vyd. [s.l.] : Ikar, 2001. ISBN 8055101736. S. 712.
  3. ROWLINGOVÁ, Joanne Kathleen. Harry Potter a Fénixov rád. Preklad Oľga Kralovičová. 2. vyd. [s.l.] : Ikar, 2015. ISBN 9788055143873. S. 832.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]