Slncovky (tradičný taxón)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Druh slncovka obyčajná (Actinophrys sol)

Slncovky (lat. Heliozoa alebo Heliozoea) bol v starších systémoch taxón koreňonožcov (Rhizopoda) v širšom zmysle.[1]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Minulosť[upraviť | upraviť zdroj]

Slncovky boli v tradičných systémoch taxón (presnejšie spravidla trieda) patriaci do koreňonožcov (Rhizopoda) v širšom zmysle a v rámci nich prípadne presnejšie do nitkonožcov (Actinopoda). Tradičný taxón slncovky väčšinou zahŕňal prinajmenšom taxóny:

ale u niektorých autorov zahŕňal aj niektoré ďalšie taxóny, a to najmä niektoré z nasledujúcich či všetky nasledujúce taxóny: Taxopodida (=Sticholonche), Rotosphaerida, Dimorphida, Ciliophryida a Pedinellales. [2][3][4][5][6][7][8][9][10][11]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasných systémoch sú všetky vyššie uvedené taxóny uvádzané ako samostatné taxóny na rôznych miestach (fylogenetického) systému, čiže nie sú chápané ako vzájomne príbuzné; tradičný taxón slncovky teda podľa súčasného stavu poznania nie je monofyletický. Konkrétne sú najdôležitejšie z vyššie uvedených taxónov dnes zaradené takto:

  • centrohelidovce dnes patria do taxónu Haptista (ktorý patrí do taxónu Diaphoretickes)
  • Actinophryida dnes patria do taxónu stramenopily (ktorý patrí do taxónu SAR),
  • Desmothoracida dnes patria do taxónu cerkozoy (ktorý patrí do taxónu rizárie, ktoré patria do taxónu SAR)
  • Gymnosphaerida dnes patria do taxónu rizárie (ktorý patrí do taxónu SAR)
  • Taxopodida (=Sticholonche) dnes patria do taxónu mrežovce (ktorý patrí do taxónu rizárie, ktoré patria do taxónu SAR).[11][12][13][14]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V. Franc uvádzal nasledujúcu charakteristiku slncoviek (Ide o tradičné chápanie slncoviek, ale v texte nie je upresnené, ktoré konkrétne taxóny z pohľadu autora do slncoviek patria či nepatria):

Majú guľovité telo s koncentrickými axopódiami a filopódiami. Sú holé, niekedy s kremičitou schránkou alebo slizovým obalom. Rozmnožujú sa delením a pučaním, pohlavné rozmnožovanie nie je ešte dôkladne preskúmané, hoci boli zistené bičíkaté gaméty. U niektorých druhov splýva viac jedincov do tzv. materskej cysty, v nej zložitým delením vznikajú druhotné cysty a z nich izogaméty. Tie kopulujú a vzniká zygota, ktorá sa mení na nového jedinca. V sladkých vodách žijú napr. slncovka bublinatá (Actinosphaerium eichhorni) a slncovka obyčajná (Actinophrys sol), sú bez schránky. Zmienku si zaslúži aj Raphidiophrys elegans. Tvorí agregácie zo 4 až 32 jedincov, čo umožňuje uloviť väčšiu korisť – na panôžkach bola zistená látka príbuzná hypnotoxínu, a na povrchu bunky tráviace enzýmy (ide možno o „pokus o extracelulárne trávenie“ u prvokov).[15][16]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Betina, V. a kol. 1975: Malá encyklopédia biológie, Obzor, Bratislava, s. 448
  2. Pozri systémy a zdroje k nim uvedené v článku koreňonožce
  3. S.P. Parker (ed.). Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 1. McGraw-Hill, New York: 565-568
  4. GRASSÉ, P.-P. ed.. Traité de Zoologie. Vol. 1.2, Protozoaires: Rhizopodes, Actinopodes, Sporozoaires, Cnidosporidies, 1953. Masson, Paris [1]
  5. Febvre-Chevalier, C.. Revision of the taxonomy of the Heliozoa with attention to electron microscopical criteria. In: Annales de l’Institute Océanographique de Paris 58. S. 173-178
  6. Cavalier-Smith, T. 1993. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews 57 (4), Dec 1993: 953-994.[2]
  7. Systém živej prírody (aktualizované: 8.11.2008)[3]
  8. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [4]. Prístup: rok 2005 (porovnaj tento systém uvedený v článku prvoky - stav feb. 2021)
  9. MIKRJUKOV, K. A. The taxonomy and phylogeny of Heliozoa I, II, III. In: Acta Acta Protozool. (2000) 39; Acta Protozoologica 40(1):3-25 [5] [6]
  10. MIKRJUKOV, K.A., et al.. Phylum Heliozoa. In: Lee, J.J., Leedale, G.F. & Bradbury, P. An Illustrated Guide to the Protozoa. Society of Protozoologists/Allen Press: Lawrence, Kansas, USA, 2nd ed., vol. 2, 2000, str. 860-871
  11. a b Nikolaev SI, Berney C, Fahrni JF, et al. The twilight of Heliozoa and rise of Rhizaria, an emerging supergroup of amoeboid eukaryotes. Proc Natl Acad Sci U S A. 2004;101(21):8066-8071. [7]
  12. ADL, S. M. et al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. 2019 [8]
  13. RUGGIERO, M. A. at al. A Higher Level Classification of All Living Organisms. 2015, PLoS ONE 10(4)
  14. TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2015-12-17]. Dostupné online.
  15. PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  16. slovenské názvy podľa: Veľká kniha živočíchov. Príroda. 1997