Slnečnica ročná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slnečnica ročná
Slnečnica ročná
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta
Nadtrieda (superclassis) Dvojklíčnolistové Dicotyledonopsida
Trieda (classis) Magnólie Magnoliopsida
Rad (ordo) Astrotvaré Asterales
Čeľaď (familia) Astrovité Asteraceae
Rod (genus) Slnečnica Helianthus
Druh (species) Slnečnica ročná Helianthus annuus
Vedecký názov
Helianthus annuus
L.

Slnečnica ročná (lat. Helianthus annuus) je jednoročná rastlina pôvodom z Severnej Ameriky patriaca do čeľade astrovité (Asteraceae) s veľkým súkvetím. Stonka môže dorásť až do výšky 3 metrov, súkvetie (úbor) môže dosiahnuť priemer 30 cm s veľkými semienkami.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Koreňový systém slnečnice je mohutný, bohato rozkonárený, hlavný kolový koreň preniká do hĺbky 1,5 m a viac, čo umožňuje rastline prijímať vodu a živiny z hlbších vrstiev pôdy a dobre odolávať suchu. Postranné korene rastú spočiatku paralelne s povrchom pôdy, neskôr sa asi vo vzdialenosti 100 – 400 mm od hlavného koreňa geotropicky ohýbajú smerom dolu. Prevažná časť koreňov sa rozprestiera v hĺbke 0,2 – 0,3 m pod povrchom pôdy.

Stonka je vzpriamená, pokrytá chĺpkami (trichómami), vyplnená bielou hubovitou dreňou. U olejnatých typov sa nerozkonáruje, dosahuje výšku 1 – 2 m, u silážnych odrôd až 4 m.

Listy sú elipsovité alebo srdcovité s pilkovitým okrajom a sú drsné. Ich počet sa pohybuje podľa dĺžky vegetačného obdobia od 12 až do 40 na jednej rastline (najčastejšie 20 – 30). Okrem prvých 2 – 3 párov sú umiestnené na stonke striedavo.

Súkvetím slnečnice je úbor s priemerom 100 – 400 mm. Sú v ňom 2 typy kvietkov: po obvode sa nachádzajú žltosfarbené jazykové kvety, ktoré sú lákadlom pre opeľovačov. Celé lôžko úboru vyplňujú plodné, trubkové obojpohlavné kvety v počte 1 000 – 1 200, výnimočne až do 4 000.

Hospodársky význam[upraviť | upraviť zdroj]

Slnečnica je z hľadiska svetovej produkcie olejnín po sóji, bavlníkovom semene a plodoch podzemnice olejnej najvýznamnejšou olejninou. Jej význam spočíva predovšetkým v poskytovaní vysoko kvalitného, dieteticky hodnotného oleja, využívaného ako technický, ale najmä stolový olej. Vysokú výživnú hodnotu má najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (až 70 %), obsah lyzínu a metionínu v bielkovinách a pre prítomnosť karotenoidov. Repkový olej obsahuje asi 25 % a sójový 45 až 50 % kyseliny linolovej, ktorá má v ľudskom organizme antikarcinogénne účinky, znižuje hladinu cholesterolu v krvi.

Najkvalitnejší slnečnicový olej sa využíva v potravinárskom priemysle na výrobu stolových olejov a stužených tukov. Ďalej pri výrobe rybích a zeleninových konzerv a menej kvalitný pri výrobe fermeží, farbív, mazadiel a mydiel. Olej zo špeciálnej – vysokoolejnatej „americkej“ slnečnice (Oliol) sa hodí na tepelnú úpravu (smaženie, pečenie) jedál.

Nezanedbateľný je význam slnečnice pre živočíšnu výrobu, kde poskytuje veľmi cenné a hodnotné krmivo vo forme výliskov a siláže. Výlisky, ktorých sa získa pri spracovaní slnečnicových semien asi 40 – 50 % a obsahujú približne 36 % bielkovín a dostatočné množstvo oleja, sú vhodné najmä pre výkrmový hovädzí dobytok. Kladne možno slnečnicu hodnotiť i ako strniskovú plodinu, na zelené kŕmenie a na zelené hnojenie. Na tento účel sa urodí takmer na celom území našej republiky a to aj v oblastiach, kde dopestovanie nažiek neprichádza do úvahy.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]