Slobodné kráľovské banské mesto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Slobodné kráľovské banské mestá boli banské mestá, ktoré neboli podriadené župným orgánom príslušnej stolice, ale ktoré dostali od kráľa isté privilégiá, na základe ktorých sa mohli lepšie rozvíjať. Na Slovensku je viacero takýchto miest, ktoré kráľovské privilégiá získali v stredovekom Uhorsku. V súčasnosti slovné spojenie banské má u nás význam najmä ako slobodné kráľovské banské mesto, napriek tomu, že niektoré z pôvodných banských miest stratili štatút mesta (B. Belá, Ľubietová a Pukanec) a v niektorých už bola zastavená banská činnosť.

Zväz stredoslovenských banských miest[upraviť | upraviť kód]

Približne 500 rokov (od 14. – 19. storočia) boli spojené stredoslovenské banské mestá do Zväzu tzv. Septem civitates montane superiore. V roku 1703 do neho patrilo 7 slobodných kráľovských miest: Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová a Banská Belá. Tieto mestá okrem banských záležitostí navzájom spolupracovali aj v oblasti súdnictva, financií, obrany (napr. pred Turkami) a stretávali sa každý rok na spoločných zasadnutiach. K najvýznamnejším mestám Zväzu patrili: strieborná Banská Štiavnica, zlatá Kremnica a medená Banská Bystrica, ale významnú pozíciu mali aj zvyšné 4 menšie banské mestá.[1]

Banské mestá po regiónoch[upraviť | upraviť kód]

Na strednom Slovensku bolo takýchto miest desať:

Na východnom Slovensku boli štyri slobodné kráľovské banské mestá s obmedzenými právomocami:

Na ostatnom území Uhorska boli ešte dve slobodné kráľovské banské mestá:

Hlavným banským mestom bola v stredoveku Kremnica, v neskoršom období prevzal vedúcu úlohu v tejto oblasti hlavný komorsko-grófsky úrad v Banskej Štiavnici.

Význam[upraviť | upraviť kód]

Význam „našich“ banských miest prekročil hranice stredoeurópskeho priestoru. Napríklad je pozoruhodná razba mincí v mincovni Kremnica od začiatku 14. storočia až dodnes; rozvoj ťažby medených rúd prostredníctvom Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti od záveru 15. storočia do polovice 16. storočia najmä v oblasti stredného Slovenska a export medi do Európy a Afriky; prvé použitie čierneho strelného prachu na svete pri dobývaní rúd (1627) v revíri Banskej Štiavnice; založenie (Mária Terézia) a pôsobenie vysokej banskej školy v Banskej Štiavnici do roku 1918.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOVÁČIK, Jano. Zväz stredoslovenských banských miest kedysi a dnes. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-09-30. Dostupné online [cit. 2020-08-26].
  2. LABUDA, Jozef. Banské mestá na Slovensku - septembrové vydanie. Historická revue (Bratislava: SAHI), 2019-09-03, roč. XXX, čís. 9/2019. Dostupné online [cit. 2020-08-18].

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]