Sloupsko-šošůvské jeskyně

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°24′40.88″S 16°44′20.54″V / 49,4113556°S 16,7390389°V / 49.4113556; 16.7390389
Sloupsko-šošůvské jeskyně
prírodná rezervácia
Sloupskosošůvské jeskyně10.jpg
Eliškina sieň
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Blansko
Lokalita Sloup
Nadmorská výška 470 - 532 m n. m.
Súradnice 49°24′40.88″S 16°44′20.54″V / 49,4113556°S 16,7390389°V / 49.4113556; 16.7390389
Rozloha 7,5053 ha
Vznik 1. január 2000[1]
 - Vyhlásila Správa CHKO Moravský kras
Kód AOPK ČR 2070
Česko: Sloupsko-šošůvské jeskyně
Sloupsko-šošůvské
jeskyně
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Sloupsko-šošůvské jeskyně
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sloupsko-šošůvské jeskyně (v knihe Julesa Vernea Zelený lúč, vydanie z roku 1907, je odkaz na "Sloupské jaskyne s Macochou") ležia v severnej časti CHKO Moravský kras severne od mesta Brna, neďaleko od okresného mesta Blansko a na južnom okraji mestečka Sloup.

Sloupsko-šošůvské jaskyne sú rozsiahlym komplexom dómov, chodieb a obrovských podzemných priepastí vytvorených v dvoch poschodiach. Najznámejšia Eliškina jaskyňa má vynikajúcu akustiku, a preto je príležitostne využívaná pre koncerty komornej hudby. Prehliadkové trasy Sloupsko-šošůvských jaskýň sú spojené s prehliadkou jaskyne Kůlna, kde boli nájdené časti lebky neandertálskeho človeka asi 120 000 rokov staré. Sloupsko-šošůvské jaskyne sú tiež charakteristické krehkou a farebnou kvapľovou výzdobou.

Jaskyne sú podzemným tokom Sloupského potoka spojené s najväčšou českou jaskýň - Amatérskou. Spolu s ňou potom tvoria jaskynný systém o celkovej dĺžke takmer 35 km.

Sloupske údolie[upraviť | upraviť zdroj]

Pred jaskyňami sa nachádzajú dva zaujímavé prírodné útvary. Prvým z nich sú tri skalné bloky tesne vedľa seba, ktoré sa nazývajú Otec, matka a syn, a ležia na skale nad parkoviskom. Výraznú dominantu tvorí Hrebenáč, pri ktorom sa prepadá do podzemia Sloupský potok. Tento skalný masív vysoký asi 20 m dal pravdepodobne názov obci Sloup.

Prírodná rezervácia Sloupsko-šošůvské jaskyne[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 20.12.1999 bola vyhlásená v mieste jaskýň aj v jeho priľahlom okolí rovnomenná prírodná rezervácia. Cieľom ochrany je udržanie súčasného charakteru územia, ochrana povrchových a podzemných krasových javov, ochrana zimovísk netopierov a ochrana unikátnych paleontologických nálezísk.

Prehliadka Sloupsko-šošůvských jaskýň[upraviť | upraviť zdroj]

Portál Sloupsko-šošůvských jaskýň

Vstupným portálom a chodbou sa návštevník dostane do jaskyne Nicové, ktorej názov je odvodený od zvláštnej kašovitej sintrovej formy nazývanej nickamínek ktorou je tvorená výzdoba na stenách. Odtiaľ trasa pokračuje do Eliškinej jaskyne s prekrásnou kvapľovou, sintrovou a nickamínkovou výzdobou. Vynikajúca akustika Eliškinej jaskyne je návštevníkom predvedená ukážkou reprodukovanej hudby.

Cesta podzemím vedie prekopanou chodbou do najrozsiahlejšej časti Sloupsko-šošůvských jaskýň - Starých skál. Staré skaly začínajú mohutnou Gotickou chodbou, na konci ktorej je 65 metrov hlboká Stupňovitá priepasť.

Ďalším zastavením je Kolmá priepasť, z ktorej sa vystupuje do priestorov objavených prof. Karlom Absolonom v roku 1900. Klenotom týchto partií a celých Sloupsko-šošůvských jaskýň je Nagelova priepasť. V súčasnej dobe je sprístupnená dvoma mostíkmi. Od stropu po hladinu Sloupského potoka v spodných poschodiach je hlboká približne 90 metrov, ale jej pôdorysné rozmery ju radia medzi najmohutnejšie podzemné priepasti v Česku.

Od Nagelovej priepasti vedie trasa k Trámovej chodbe, ktorá prechádza do 260 metrov dlhej Striebornej chodby. Zo Strieborné chodby bola prekopaná spojka do priestorov Šošůvských jaskýň, ktoré nie sú tak rozmerné ako Sloupske, majú však bohatú a zachovanú kvapľovú výzdobu. Trasa vedie cez Brouškovu rozprávkovú sieň s unikátnym stalagmitovým útvarom "Svícen" do Riegrovej siene. Vyvrcholením prehliadky Šošůvských jaskýň je Čierna priepasť, ktorá ústi k hladine Sloupského potoka v hĺbke 70 metrov.

Fotografie[upraviť | upraviť zdroj]

História jaskýň[upraviť | upraviť zdroj]

Sloupske skaly roku 1857

Priepasť, ktorá nesie jeho meno, objavil matematik a fyzik JA Nagel už v roku 1748. Jaskyňa Eliškina bola objavená v roku 1879 a verejnosti bola sprístupnená v roku 1881. Zostávajúca časť Sloupsko-šošůvských jaskýň bola postupne objavená v rokoch 1889-1915.

Spodnými poschodiami jaskyne preteká Sloupsky potok, ktorý sa prepadá do podzemia neďaleko od vchodu do jaskýň. Sústavou nepriestupných sifónov podzemný potok vteká do Sloupskeho koridoru Amatérskej jaskyne - najväčšej českej jaskyne a znovu na povrchu sa objavuje ako ponorná riečka Punkva na dne priepasti Macocha. Na konci roka 2005 je jaskynným potápačom podarilo preplávať medzi týmito jaskyňami.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-05]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sloupsko-šošůvské jeskyně na českej Wikipédii.